Svätí traja košickí mučeníci, Marek Križin, Melichar Grodecký a Štefan Pongrácz, boli v noci zo 6. na 7. septembra 1619 ohavným spôsobom umučení za to, že odmietli vzdať sa katolíckej viery. Ich utrpenie vyvrcholilo v noci zo 6. na 7. septembra 1619, keď ich skupina ozbrojencov umučila na smrť a ich telá hodili do odpadového kanála. Neskôr ich miestny kat vybral a tajne pochoval.
Ich smrť je pripomenutím všetkým pokrsteným katolíkom, že byť pokrstený v katolíckej viere je najväčším darom a táto viera sa má žiť až do krajnosti a nemožno sa jej vzdať. Uhorská šľachta kvôli snahe získať cirkevné majetky sa začala spájať v 16 storočí s najväčšími nepriateľmi Európy - Osmanskou ríšou a Turkami. Vytvorili s Turkami proti habsburgskému katolíckemu cisárovi alianciu, ktorá bola po bitke pri Moháči na vyše 100 rokov úspešná v dobývaní a plieneni Slovenska.
V celocirkevnom liturgickom kalendári sa donedávna nenachádzali mená týchto mučeníkov, lebo len nedávno boli vyhlásení za svätých. No uvedené dôvody sú viac ako dostatočné na to, aby sa košickí mučeníci Marek Krížin, Melichar Grodziecki a Štefan Pongrácz uctievali na Slovensku. Lebo hoci nik z nich nebol rodom Slovák, všetci traja ku koncu svojho života pôsobili na Slovensku a tam aj vydali hrdinské svedectvo viery mučeníckou smrťou. Bolo to v období veľkých politických, vojenských a náboženských búrok na začiatku 17. storočia.
Keď protestantizmus začal podkopávať katolicizmus po Európe teologicky, uhorská šľachta popri politickej aliancii s Turkami, začala pretláčať na okupovaných územiach aj protestantizmus. Z územia Slovenska boli vyhnaní jezuiti a duchovní. Katolíkom odoberané kostoly a majetky.
Za blahoslavených ich vyhlásil pápež sv. Pius X. v roku 1905 v Chráme sv. Petra v Ríme. Za svätých ich vyhlásil pápež sv. Ján Pavol II.
Ich rozštvrtené tela, rozpuknutá hlava a vytrhané svaly z tela, boli vyhodené do kanála na Hlavnej ulici v Košiciach Rákocziho vojskom. Pozostatky mučeníkov boli dlhé obdobie uložené v kostole sv. Anny v Trnave. Začiatkom 20. storočia boli rozmiestnené na viaceré miesta, vrátane dómu sv. Alžbety v Košiciach.
Snaha vyhlásiť košických kňazov za mučeníkov bola bezprostredne po ich umučení. Troch Košických mučeníkov pred 25. rokmi svätorečil Svätý Ján Pavol II. práve tu na letisku v mestskej časti Košice - Barca pred 25 rokmi svätorečil blahoslavených Košických mučeníkov - Marka Križina, Melichara Grodeckého a Štefana Pongráca.
Historickú návštevu pápeža Jána Pavla II., ktorý 2. júla 1995 pri príležitosti svätorečenia troch košických mučeníkov Marka, Štefana a Melichara pred vyše stotisíc veriacimi slávil na letisku v Košiciach svätú omšu, pripomína od 15. júla 2006 pamätník v mestskej časti Barca.
Kanonizácia košických mučeníkov v Košiciach na letisku časti Barca bol najdôležitejší bod návštevy pápeža Jána Pavla II. na Slovensku v roku 1995. To tiež zdôraznil Svätý Otec na úvod svätej omše v Košiciach: "Mám úprimnú radosť, že môžem s vami sláviť obetu svätej omše, pri ktorej za svätých vyhlásim kňazov Marka Križana, Melichara Grodeckého a Štefana Pongráca, košických mučeníkov.
O kanonizácii košických mučeníkov sa zmieňuje aj bývalý košický arcibiskup metropolita Mons. Alojz Tkáč, ktorý práve počas svätej omše na letisku v Košiciach z rúk pápeža Jána Pavla II. prijal odznak arcibiskupskej hodnosti ako metropolita - pálium.
Ján Pavol II. priletel do Košíc na letisko v nedeľu 2. júla 1995 o 9:15. Tu ho privítal arcibiskup Tkáč spolu s primátorom Košíc, Rudolfom Schusterom. Papamobil prešiel pomedzi zástupy asi 350-tisícového davu veriacich, ktorí na pápežov príchod čakali od druhej hodiny po polnoci. Svätá omša sa začala o 9:45.
Svätý Otec po svätom prijímaní požehnal 35 základných kameňov pre ďalšie nové kostoly. Po skončení svätej omše pápež v papamobile prešiel mestom do priestorov obnoveného Kňazského seminára sv. Karola Boromejského.
V homílii pápež Ján Pavol II. povedal: "Túžim spievať Te Deum spolu s vami na slovenskej pôde tu v Košiciach. Veď k tomuto mestu a k tejto cirkvi sa už niekoľko storočí viaže úcta ku košickým mučeníkom. Oni v zložitých okolnostiach na začiatku 17. storočia položili spolu s mnohými obeťami vražedného násilia svoj život za Krista a za evanjelium. Dnes si s vďačným obdivom pripomíname týchto troch svedkov evanjelia. Oni aj v čase skúšky odolali lákaniam i mukám a radšej podstúpili smrť, ako by mali zaprieť vieru a vernosť Kristovi a Cirkvi.
Svätí traja košickí mučeníci, Marek Križin, Melichar Grodecký, Štefan Pongrác, boli v noci zo 6. na 7 septembra 1619 ohavným spôsobom umučení za to, že odmietli vzdať sa katolíckej viery.
Životopisy svätých
Svätý Marek Križin
Narodil sa roku 1588 alebo 1589 v mestečku Križevci v Chorvátsku. Od roku 1600 študoval na jezuitskom kolégiu vo Viedni a neskôr v Štajerskom Hradci. Tam získal roku 1610 titul magistra filozofie a fyziky. Po návrate do Uhorska sa začal horlivo venovať kňazskej duchovnej službe. No už roku 1616 ho ostrihomský arcibiskup (sídliaci v Trnave) Peter Pázmány poveril osobitnými úlohami. Tak Marek Krížin za istý čas vyučoval na trnavskej kapitulnej škole. Arcibiskup ho čoskoro vymenoval aj za kanonika ostrihomskej kapituly, za komárňanského archidiakona a napokon za správcu opátstva v Krásnej nad Hornádom pri Košiciach.
Svätý Marek Križin teda zvykol cestovať do okolia Košíc, kde sa staral nielen o majetok, ale aj o duchovné potreby ľudu. V tom čase sa veľmi šíril kalvinizmus. Katolíkov utláčali, Marek ich teda povzbudzoval, aby vytrvali. Z Krásnej musel kvôli úradným záležitostiam dochádzať aj do Košíc. Tam sa zoznámil s jezuitmi Melicharom Grodzieckim a Štefanom Pongráczom.
Svätý Melichar Grodecki
Pochádzal zo sliezskeho Tešína, kde sa narodil pravdepodobne roku 1584. V príbuzenstve mal viacerých významných duchovných. Podobne ako Marek Križin aj Melichar Grodziecki študoval na jezuitskom kolégiu vo Viedni, kde sa bližšie oboznámil s jezuitskou rehoľou a rozhodol sa do nej vstúpiť. Tento zámer uskutočnil ako 19-ročný, keď bol prijatý do jezuitského noviciátu v Brne. Po skončení noviciátu študoval a medzitým i vyučoval na viacerých miestach: v Brne, v Prahe, v Štajerskom Hredci a znova v Prahe, kde bol roku 1614 vysvätený za kňaza. Tam začal aj kňazskú službu, a to ako kazateľ a vychovávateľ chudobných chlapcov. Za čas boli i riaditeľom ústavu pre chudobných žiakov. V decembri roku 1618 ho predstavení poslali ako misionára a zároveň i kaplána cisárskych vojakov do Košíc.
Svätý Štefan Pongrác
Narodil sa roku 1582 alebo roku 1583 v Alvinci v Sedmohradsku. Stredoškolské štúdiá si vykonal na jezuitskom kolégiu v sedmohradskom meste Kluži (ter. Rumunsko). Po nich sa rozhodol vstúpiť do jezuitskej rehole. Rehoľný život začal v brnenskom noviciáte roku 1602. Odtiaľ ho poslali predstavení do Prahy, kde ako mladý klerik vyučoval na gymnáziu a začal študovať filozofiu. Od roku 1611 pokračoval v štúdiách v Štajerskom Hradci. Roku 1615 bol vysvätený za kňaza. Predstavení mu určili za pôsobisko Humenné na východnom Slovensku, kde bol kazateľom a prefektom štúdií na jezuitskom kolégiu. Od roku 1618 Pongrácz účinkoval v Kočiciach a na okolí. Obaja jazuiti (Grodziecki a Pongrácz) bývali a mali kaplnku v dome kráľovského miestodržiteľa Andreja Dóczyho. Utrpenie troch kňazov sa začalo 3. alebo 4. septembra 1619, keď Bethlenovo vojsko pod vedením Juraja Rákócziho obsadilo Košice.
Veliteľ dal hneď izolovať a stážiť kňazov v miestodržiteľovom dome. Začiatkom septembra predvoj jeho armády pod vedením Juraja Rákociho (Rákóczi) pritiahol ku Košiciam. V Košiciach bola síce cisárska vojenská posádka pod velením cisárskeho kapitána Ondreja Dóciho (Dóczy), ale meštianstvo, ktoré bolo vo veľkej väčšine protestantské, sympatizovalo s Betlenom. Prispel k tomu výbojný kalvínsky kazateľ Alvinci (Alvinczi) a Betlenovi agitátori, ktorí vytvárali v meste proticisársku a protikatolícku náladu. Medzitým sa vrátil do Košíc páter Štefan Pongrác. K obidvom sa pripojil ostrihomský kanonik chorvátskeho pôvodu Marek Križin, ktorý bol správcom bývalého benediktínskeho opátstva v Krásnej nad Hornádom pri Košiciach. Kňazi bývali v tzv. Kráľovskom dome, ktorý im dal k dispozícii cisársky miestodržiteľ. Tam bola aj kaplnka v ktorej sa konali bohoslužby pre katolíckych veriacich. Proti vôli cisárskeho veliteľa košický magistrát (pravdepodobne 4. septembra) otvoril Rákocimu brány mesta. Ten dal v putách odviesť miestodržiteľa Ondreja Dóciho. Kňazi ostali uväznení v Kráľovskom dome. Tam boli tri dni bez potravy a vody. Iba v piatok im ako na výsmech hodili kus mäsa do miestnosti, v ktorej boli zatvorení. Páter Pongrác ako vedúci misie žiadal, aby súdne vyšetrili ich prípad a aby im umožnili vykonávať kňazskú službu pre katolíckych veriacich. Odpoveďou bola návšteva Rákociho zmocnenca, ktorý navádzal kňazov na zrieknutie sa katolíckej viery. Keď kňazi os...
V roku, kedy si pripomíname 400. výročie sv. košických mučeníkov tu ide o ďalšieho mučeníka z tohto obdobia.
Spoločnosť Ježišova (lat. Societas Jesu - skratka SJ) alebo Rád jezuitov alebo Jezuiti je najväčší rímskokatolícky rehoľný rád. Rehoľu ústne schválil pápež Pavol III. 3. septembra 1539 a cirkevnoprávne ju potvrdil bulou Regimini militantis Ecclesiae dňa 27. septembra 1540. Rehoľníci zo Spoločnosti Ježišovej na Slovensku si za meno píšu skratku SJ (vo svete sa používa aj SI a v Česku TJ). Spoločnosť Ježišovu založil Ignác z Loyoly v roku 1534.
Pôsobenie jezuitov v Košiciach začína v roku 1563. V roku 1619 sa datuje smrť Troch košických mučeníkov, dvaja z nich boli jezuiti. Cirkevní a svetskí predstavitelia žiadali r. 1629 na pokyn Ferdinanda II. pre Košice opäť jezuitov. Pobyt jezuitov v Košiciach, do zrušenia rehole v roku 1773, bol dva razy prerušený: za povstania Juraja Rákociho v rokoch 1645 - 1649 a za povstania Imricha Tökölyho od 19. augusta 1682 do 2. januára 1685. V roku 1773 bola rehoľa zrušená.
V Košiciach sa opäť objavili jezuiti po 157 rokoch. Spočiatku pôsobili v objekte Angelína. Košický biskup Jozef Čársky daroval jezuitom neďalekú biskupskú záhradu. V roku 1937 dokončili jezuiti stavbu moderného výchovného ústavu pre mládež. Objekt však slúžil jezuitom pomerne krátko. Južné územia Slovenska boli viedenským verdiktom prisúdené Maďarsku, slovenskí jezuiti museli opustiť Košice. Kým boli Košice súčasťou Maďarska (1938-1945), maďarskí jezuiti tu mali teologický inštitút. Po r. 1945 slovenský pátri mali v Košiciach rezidenciu, konali pastoračné práce v meste a rekolekcie kňazov.
V roku 1950 pôsobenie jezuitov v Košiciach bolo násilne prerušené komunistickým režimom na 40 rokov. V roku 1953-1973 sa kaplnka používala ako telocvičňa, budova slúžila pre katedru marxizmu - leninizmu univerzity P. J. Šafárika. V rokoch 1973-1989 tam bola ústredná knižnica UPJŠ a Prírodovedeckej fakulty UPJŠ. Budova slúžila pre katedru PF UPJŠ. V roku 1990 objekt bol vrátený jezuitom. Po dohode s cirkevným gymnáziom sv. Tomáša Akvinského v Košiciach, ktoré vedú sestry dominikánky, sa zriadil v priestoroch domu internát pre študentov tohto gymnázia. 7. júla 2008 sa začala generálna oprava kaplnky. 24. októbra 2009 kaplnka bola povýšená a posvätená na kostol Najsvätejšieho Srdca Ježišovho.
V súčasnosti sa Jezuiti venujú hlavne pastoračnej činnosti v kostole Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, ale aj pastoračnej službe chlapcom ubytovaným v internáte. V dome Spoločnosti Ježišovej (SJ) sa uskutočňujú aj formačné kurzy pre univerzitu tretieho veku so zameraním na spiritualitu sv. Ignáca a morálnu teológiu.
Konajú sa tam tiež letné formačné kurzy ateliéru s názvom Magis s umením a písaním ikony, či duchovné sprevádzanie v spolupráci so zväzom ikonopiscov sv. Cyrila a Metoda na Slovensku. V dome je vybudované Centrum spirituality Východ - Západ Michala Lacka s veľkou knižnicou, zameranou na problematiku východných cirkví. Centrum Spirituality organizuje pravidelné medzinárodné vedecké semináre a prednášky ktoré sa dotýkajú rôznych špecifických oblastí v Cirkvi.
Chronológia udalostí týkajúcich sa jezuitov a košických mučeníkov:
- 1534 - 15. augusta - Založenie Spoločnosti Ježišovej Ignácom z Loyoly.
- 1540 - 27. septembra - Pápež Pavol III. potvrdil Spoločnosť Ježišovu bulou Regimini militantis Ecclesiae.
- 1556 - 31. júla - Smrť Ignáca z Loyoly.
- 1561 - 1. januára - Ferdinand I. povoláva jezuitov do Uhorska.
- 1561 - 23. júla - Príchod jezuitov do Trnavy.
- 1563 - SJ sa usadila v Košiciach, ale nie natrvalo.
- 1567 - 15. mája - Založenie jezuitského kolégia v Trnave.
- 1586 - 27. jún - Prevzatie Turčianskej prepozitúry jezuitmi (donačnú listinu vydal cisár Rudolf II.).
- 1619 - 7. september - Smrť 3 košických mučeníkov (sv. Marek Križin, sv. Štefan Pongrác sv. Melichar Grodziecki).
- 1626 - 11. september - Zakladajúca listina kolégia pri Dóme sv. Alžbety v Košiciach.
- 1647 - 2. augusta - Školská činnosť na Spišskej Kapitule (založenie rezidencie 2. augusta).
- 1773 - 21. júl - Spoločnosť Ježišova bola na nátlak európskych panovníkov pápežom Klementom XIV. zrušená všade, kde sa čítal pápežský dokument (breve - list Dominus ac Redemptor).
- 1814 - 7. august - Spoločnosť Ježišova obnovená pápežom Piom VII.
- 1965 - Generál Pedro Arrupe dáva podnety na nové orientácie Spoločnosti v duchu Druhého vatikánskeho koncilu.
- 1995 - 2. júla - Svätorečenie košických mučeníkov pápežom Jánom Pavlom II.
Pôsobenie jezuitov v Trnave:
Trnava je siedmym najväčším mestom krajiny a zároveň aj jej kultúrnym a historickým klenotom. V roku 1238 jej uhorský kráľ Belo IV. udelil výsady slobodného kráľovského mesta. Srdcom Trnavy je jej historické centrum, ktoré bolo v roku 1987 vyhlásené za Mestskú pamiatkovú rezerváciu. Vďaka veľkému počtu kostolov získala Trnava prezývku Malý Rím.
Začiatok pôsobenia jezuitov v Trnave siaha do roku 1561. V Trnave sa nachádza viacero pamiatok spojených s ich pôsobením:
- Katedrála sv. Jána Krstiteľa - Prvá ranobaroká stavba na Slovensku, patrí k najkrajším v Európe.
- Trnavská univerzita - Impozantné budovy prvých fakúlt Trnavskej univerzity vznikali postupne od roku 1640.
- Seminár sv. Štefana - Arcibiskup Peter Pázmaň ho dal v roku 1619 postaviť pre chudobných študentov jezuitského gymnázia.
- Seminár sv. Imricha (Emericín) - V roku 1649 ho založil arcibiskup Juraj Lippai pre uhorských bohoslovcov podľa podobného seminára v Ríme.
- Univerzitný kostol (dnes Paulínov) - Barokový objekt, z ktorého sa zachoval iba portál s erbom zakladateľa Juraja Selepčéniho a sochou Panny Márie.
- Seminár pre šľachticov (Rubrorum) - Veľkolepú trojpodlažnú štvorkrídlovú budovu v štýle viedenského vrcholného baroka dala postaviť Mária Terézia pre študentov Trnavskej univerzity zo šľachtických rodín.
- Seminár sv. Pavla - Dal postaviť Peter Pázmany pre študentov bohosloveckého seminára.