Františkánska rehoľa si pripomenula 500. výročie rozdelenia rádu. 29. mája roku 1517 promulgoval pápež Lev X. bulu Ite et vos, ktorou sa pokúsil usporiadať pomery v reholi sv. Františka. Bula si nárokovala stať sa „bulla unionis“ (bulou zjednotenia), vošla ale do histórie ako „bulla separationis“ (bula rozdelenia).
Cirkev v roku 1517 stála na prahu protestantskej reformácie. Jej vnútorná kríza vrcholila na všetkých rovinách. Františkánsky rád so svojou charakteristickou vernosťou Apoštolskej stolici mohol byť dôležitým hráčom vtedajších dejín. Zmietal sa však vo veľkej kríze a vnútorných konfliktoch, ktoré ho oslabovali už takmer od počiatku jeho existencie.
Rozdelenie rádu
Rád sv. Františka bol teda zložený zo skupín, skupiniek, podskupiniek a protiskupiniek, ktoré zápasili o vplyv. Vzťahy medzi nimi boli napäté. Lev X. sa podujal zjednotiť všetkých pod autoritou jediného spoločného predstaveného. Keďže preferoval reformný smer, chcel, aby sa na čelo rádu postavil niekto z radov observantov a aby sa rehoľa nazývala Menší bratia regulárnej observancie.
V bule Romanum Pontificem, ktorú v júli roku 1516 adresoval všetkým skupinám menších bratov, prikázal rehoľným predstaveným zúčastniť sa na generálnej kapitule v Ríme na jar roku 1517. S rímskou kapitulou v roku 1517 sa spája vydanie pápežskej buly Ite et vos. Pápež v nej vyzval všetkých bratov zhromaždených na kapitule v Ríme k zrieknutiu sa privilégií, ktoré udelili menším bratom jeho predchodcovia. Celý rád sa mal podriadiť predstavenému z radov observantov. Konventuáli však toto riešenie vytrvalo odmietali. Nechceli sa vzdať svojho spôsobu života i doterajšieho vedúceho postavenia. Observanti zasa poukazovali na neprekonateľné rozdiely, ktoré im neumožňovali fungovať s konventuálmi pod jednou strechou.
Bula nakoniec zjednotila len reformované spoločenstvá. Pápež vzal situáciu na vedomie a právne ju ošetril o niekoľko týždňov vydaním ďalšej buly s názvom Omnipotens Deus. Menší bratia konventuáli sa týmto dokumentom stali osobitným rehoľným rádom nezávislým od Menších bratov observantov.
Františkánsky rád má dnes tri veľké rehoľné vetvy: menších bratov observantov, menších bratov konventuálov a menších bratov kapucínov. Františkánov medzi inými rehoľníkmi poznáte podľa sutany z jednoduchej hrubej tkanej látky, ktorá je opásaná bielym povrazom. Pričom františkáni - observanti majú hnedý habit, konventuáli čierny habit a kapucíni majú hnedý habit, ale aj s kapucňou.
Tomuto rozdeleniu rehole predchádzal dlhý dejinný vývoj, na počiatku ktorého stál najznámejší stredoveký svätec sv. František. V období od roku 1517 boli už vyčlenené tri základné vetvy františkánskeho prvého rádu. V druhej časti nášho exkurzu do dejín františkánskych konštitúcií si všímame františkánske zákonodarné texty od roku 1517. Ide o obdobie, kedy už boli vyčlenené tri základné vetvy františkánskeho prvého rádu a v našej reholi došlo k jasnému definovaniu konventuálnej charizmy.
Konštitúcie a život menších bratov konventuálov
V porovnaní s prehľadom rôznych konštitúcií v predchádzajúcom období si musíme všimnúť menší počet zákonodarných textov. V priebehu času sa texty zdokonaľujú v kvalitách homogénnosti a komplexnosti. Týmito vlastnosťami sa vyznačujú zvlášť texty konštitúcií z roku 1932. Obsahom sa dotýkajú veľkého tematického spektra. Tieto konštitúcie v najobšírnejšej miere regulujú rehoľný život minoritov ako celok. Do zákonodarstva konventuálov sa prostredníctvom nich dostali články dotýkajúce sa rehoľných archívov, knižníc a misií.
Nosnými hodnotami ozývajúcimi sa v týchto textoch sú modlitba a spoločný život. Modlitba tvorí prvoradý charizmatický prvok , ktorý je obšírne komentovaný a zvýrazňovaný. Veľký dôraz sa kladie na spoločné slávenie eucharistie a na zjednotení s Bohom, ktorého uskutočnenie kulminuje v slávení posvätného ofícia. Novoveké konštitúcie kladú veľmi silný dôraz na starostlivé pestovanie a úzkostlivo verné zachovávanie účasti na liturgii hodín a konventnej omši. Zvlášť takejto omši pripisujú konštitúcie podstatnú duchovnú hodnotu a dôležitú strategickú úlohu v budovaní bratského spoločenstva.
Konštitúcie z roku 1984 opisujú podrobne a vzhľadom na teologické reflexie veľmi bohato dôležitú úlohu, ktorú odohráva v skúsenosti menšieho brata konventuála spoločný život v bratskej jednote. Keď totiž spolu s bratmi slávi svätú omšu, načerpáva ďalšiu vnútornú silu na svojej ceste povolania. Bratský rozmer nachádza v kláštornej kapitule príležitosť do spoločnej konfrontácie, verifikácie a plánovania. Kapitula je typickým výrazom vlastnej cesty menších bratov konventuálov.
Táto inštitúcia je v konštitúciách označovaná za charakteristický konventuálny element minoritského rádu. Bratia totiž svojou účasťou na kapitulách majú možnosť rastu na spoločnej ceste posväcovania, pociťujú vzájomnú podporu v dialógu, výmene názorov a taktiež činia pokrok v oblasti stálej formácie. Takáto kláštorná kapitula je miestom budovania bratského spoločenstva a charakterizuje typický element spoločného života našej františkánskej rodiny, ktorá na rozdiel od iných s väčším presvedčím uznáva týmto stretnutiam prvoradú úlohu.
Všetky texty konštitúcií venujú kapitule široký priestor. Kapitula je vnímaná nielen ako prostriedok programovania a administrácie. Je dôležité podčiarknuť, že aj ekonomická správa na kláštorných kapitulách je vnímaná ako výraz bratstva. Spoločné hospodárenie dobrami nie je iba zvyčajným finančným faktom. Všeobecne by sa dalo povedať, že vzájomnej starostlivosti bratov poskytujú texty veľa právnych dispozícií. Tento rozmer bratstva sa zviditeľňuje zvlášť v posledných konštitúciách, ktoré bratom pripomínajú dôležitosť obetovania diskrétnej a účinnej snahy pomáhať spolubratom, ktorí prežívajú akékoľvek ťažkosti.
V posledných právnych textoch nachádzame zvláštne zvýraznenie témy konventuálnosti, ktorá sa prejavuje dominujúcimi hodnotami maximálnej starostlivosti o bratský život a bytím všemožnou podporou Cirkvi. Práve ony dávajú našej rehoľnej rodine silu rásť. Tento historický názov (konventuáli) označuje charakteristické črty rehole afirmujúce a zvýrazňujúce hodnotu bratského spoločenstva, ako podstatného charizmatického prvku. Ďalším takýmto prvkom je bytie menšími (minorita), ktoré je výrazom jednoduchosti a pokory - vlastností nášho spoločenskéhe i individuálneho štýlu. Dnes sú menší bratia konventuáli pozvaní do plného života spojeného s ich vlastnou charizmatickou DNA.
Súčasnosť a budúcnosť
Tieto udalosti, žiaľ, nepriniesli požadované upokojenie situácie. Už niekoľko rokov po nich začali vznikať nové reformné vetvy. Päť storočí po zákroku pápeža Leva X. Súčasný pápež František počas svojej návštevy Assisi v roku 2013 vyjadril túžbu vidieť františkánsky rád opäť ako jednotné spoločenstvo. Ozvenou tejto výzvy bol vznik spoločnej pracovnej skupiny koordinujúcej aktivity vedúce k spoločnej františkánskej ceste. Prvým ovocím ich práce bude nová Františkánska univerzita v Ríme, ktorá má vzniknúť zjednotením vzdelávacích inštitúcií františkánskych spoločenstiev v meste Rím.
História nás poučila, že rana, akou je pol tisícročia rozdelenia, sa nedá zahojiť jedným cirkevným dokumentom. Jednota františkánov sa dnes buduje na vzájomnom uznaní rozdielov, ktoré medzi nami vznikli.
tags: #rehola #mensich #bratov #konventualov