Kostol svätej Alžbety Uhorskej patrí k významným architektonickým dominantám okrajovej časti historickej zóny Bratislavy.
Tak ako viacero ďalších cirkevných stavieb v hlavnom meste Slovenska z prvej polovice 18. storočia, aj komplex kostola s kláštorom rehole svätej Alžbety je spojený s veľkorysou mecénskou činnosťou arcibiskupa a uhorského prímasa Imricha Esterházyho.
Kostola a kláštor sv. Alžbety je medzi Bratislavčanmi známy aj pod skráteným názvom ,,alžbetínky“. Kostol sa nachádza v širšom historickom centre mesta na Špitálskej ulici. Zvonka zaujme kostol peknými barokovými tvarmi, najmä výraznou zelenkavou vežou s hodinami a dvojkrížom. Historickú latku mu pomáha zdvihnúť azda len susedný Kostol sv. Ladislava. Oba kostoly sú tak trochu odrezaným pozostatkom starých čias. Kostol sv Alžbety je veľmi dobre dostupný električkou, ktorá má blízko zastávku. Dopraviť sa sem môžete i na bicykli, alebo veľmi ľahko pešo z historického centra.
Kostol svätej Alžbety v Bratislave
Príchod alžbetínok do Bratislavy
Rehoľa alžbetínok prišla z Viedne do Bratislavy (vtedajšieho Prešporka,) na popud arcibiskupa a uhorského prímasa Imricha Esterházyho. Ich činnosť smerovala najmä k starostlivosti o chorých a siroty.
Koncom leta 1738, na prianie vtedajšieho ostrihomského arcibiskupa Esterházyho, sa do Prešporka z Viedne prisťahovali rehoľné sestry hospitálneho rádu alžbetíniek. Spolu s inými rádmi ich hlavnou náplňou bola starostlivosť o chorých a siroty. Usadili sa na severnom predmestí vtedajšieho mesta, kde od nepamäti stávali špitály a chudobince.
Toto miesto obývali už v minulosti (pôsobili tu od roku 1420), no v tridsiatych rokoch 16. storočia, v dôsledku tureckého ohrozenia, ho museli opustiť. Ich kláštor aj so špitálom v obave, aby sa nestali opornými bodmi blížiacich sa tureckých hord, zbúrali.
Výstavba kostola a kláštora
V rozpätí nasledujúcich štyroch rokov si postavili komplex kláštorných budov, nemocnice a kostola na dnešnej Špitálskej ulici. Prípravné práce na stavbu kostola začali už v decembri 1738, teda po troch mesiacoch od príchodu sestier ažbetínok z Viedne. Základný kameň bol položený 22. júna 1739. V roku 1740 bola dokončená stavba múrov a v roku 1742 sa dosiahol najvyšší bod stavby.
18. septembra toho istého roku sa konala posviacka dvoch zvonov, ktoré daroval arcibiskup Esterházy: väčší z nich bol zasvätený patrónke kostola a svätému Imrichovi, menší Sedembolestnej Panne Márii. V roku 1743 bola dokončená celá stavba a 10. novembra za prítomnosti viacerých hodnostárov sa konala slávnostná posviacka kostola. Prvá bohoslužba sa v kostole konala 19.
Interiér kostola svätej Alžbety
Architektúra a výzdoba
Táto jednoloďová baroková stavba je dielom viedenského staviteľa Franza Antona Pilgrama, ktorý okrem svojej vlasti pôsobil začiatkom 16. storočia, či snáď už koncom storočia predchádzajúceho i na území Slovenska. Jeho vôbec prvým dielom bola stavba alžbetínskeho kostola vo Viedni a preto je aj bratislavský kostol postavený v podobnom štýle.
Podľa dochovaného prospektu z konca 30-tych rokov 18. storočia, kostol je zvonka charakteristický stupňovitou fasádou, ktorá pripomína poschodia. Charakteristickým znakom priečelia kostola je jeho etážovitosť. Horizontálnymi rímsami je delené na štyri nerovnako vysoké polia. Druhé nadzemné pole okrem dominantného kazulového okna obsahuje po jeho stranách niky s postavami dvoch uhorských panovníkov - svätcov: svätého Štefana (vľavo) a svätého Ladislava.
Autorom sochárskej výzdoby na chrámovom priečelí je významný umelec neskorého baroka - Ľudovít Gode (? - 1759). Sochár, pochádzajúci zo sliezskej umeleckej rodiny sa v štyridsiatych rokoch 18. storočia usadil v Bratislave. Na nasledujúce takmer dve desaťročia je jeho tvorba spojená nielen s Bratislavou ale aj s bližším či vzdialenejším okolím. Svojím dielom nadviazal na tvorbu svojho učiteľa Georga Raphaela Donnera - predovšetkým kompozíciou i typom postáv. Jeho prvou významnou prácou bola sochárska výzdoba alžbetínskeho kostola a kláštora.
Kostol zvonka zdobí výrazná socha sv. Alžbety so žobrákom. Práve tu najviac vidno vplyv jeho učiteľa Georga Raphaela Donnera. Pripomína ho práve žobrák, veľmi podobný žobrákovi z Dómu sv. Podobne je Gode autorom sôch sv. Alžbety, Jozefa a Imricha zdobiacich zvonka priľahlý objekt kláštora. Kostol sv. Alžbety nad vchodom dekoruje nádherné, veľké okno.
Na hmotu kostola nadväzuje po ľavej strane dvojposchodová, štvorkrídlová stavba kláštornej budovy. Ikonografia výzdoby napĺňa jednotný program viažúci sa na patrónku rehole, ktorej je kostol zasvätený - svätú Alžbetu Durínsku, jej pozemský, mystický i posmrtný život.
Výzdobou interiéru kostola poverili jedného z najvýznamnejších rakúskych umelcov tohto obdobia - Paula Trogera (1698 - 1762) - v rokoch 1754 - 1757 rektora viedenskej Akadémie umenia. Napriek tomu, že Troger patrí k významným predstaviteľom neskorého baroka v celoeurópskom kontexte, na Slovensku zanechal jediné dielo - výzdobu kláštorného kostola alžbetínok v Bratislave.
Kostol sv. Alžbety je v interiéri prekrásne zdobený. Výzdobe dominuje obraz na hlavnom oltári. Zobrazuje príbeh Videnie sv. Alžbety. Celkovo výzdoba kostola pripomína pozemský i posmrtný život patrónky kostola - sv. Alžbety Durínskej. Hlavný oltár dopĺňajú z jednotlivých strán sochy sv. Františka z Assisi a sv. Antona Padovského. K zaujímavým doplnkom patrí znak františkánskej rehole hore nad obrazom v podobe prekrížených, prebodnutých rúk. Výzdobu kostola tvoria i prekrásne fresky. Sú rovnako dielom Paula Trogera a jeho nasledovníkov. Predovšetkým je to maľba na klenbe kostola s názvom Glorifikácia sv. Alžbety. Celkovú výzdobu dopĺňajú i pútavo vyzdobené drevené lavice. Možno na nich nájsť výjavy zo života sv.
Ideovým ohniskom je obraz hlavného oltára z roku 1741, na ktorom Paul Troger zobrazil kľúčový motív legendy - Videnie svätej Alžbety s postavami kľačiacej svätice v rehoľnom rúchu a ukrižovaným Kristom, ktorý sa k nej nakláňa z kríža. Dielo zobrazuje víziu svätej Alžbety, ktorá v extatickom vytržení sleduje zjavenie Spasiteľa na kríži. Po stranách hlavného oltára sa nachádzajú sochy v životnej veľkosti - svätého Františka z Assisi a svätého Antona Padovského. Nad oltárnym obrazom je znak františkánskej rehole.
Na bočných stenách kostola sú obrazy, ktoré sú tiež dielom Paula Trogera a jeho žiakov - Svätá Rodina na pravom bočnom oltári a Anjeli oplakávajúci Krista na ľavom oltári.
Pre každého návštevníka chrámu je zrejme najzaujímavejšia fresková výzdoba stropu. Ústrednú kupolu pokrýva rozmerovo najrozsiahlejšia freska Glorifikáca svätej Alžbety. Odkrýva sa tu priehľad do neba orámovaný fiktívnym kruhovým tambúrom po obvode, kde sa odohráva oslávenie svätej Alžbety zobrazenej v rehoľnom rúchu. Kľačí na oblakoch pred Kristom, ktorého tróniaca postava s krížom a svätožiarou z lúčov je ťažiskom výjavu. Ikonograficky hlavná skupina na prednej (čelnej) strane presahuje v smere osi kostola i s oblakmi architektonické rámovanie.
Do koncentrických prstencov oblakov po obvode sú zakomponované skupiny anjelských postáv v pohybe, poletujúci anjeli i nebeský chór anjelov spievajúcich a hrajúcich na hudobné nástroje. Kruhová kupola je v pendatívoch doplnená sediacimi alegorickými ženskými postavami v maľovaných nikách, znázorňujúcimi štyri Cnosti (personifikácie Umiernenosti, Múdrosti, Trpezlivosti a Štedrosti s ich atribútmi) a s umelcovou signatúrou pod jednou z nich: P.
Maľovaná iluzívna architektúra na klenbovom poli nad hlavným oltárom sa takisto otvára do neba s alegorickými postavami, ktoré sú symbolom Milosrdenstva. Dôležitým je letiaci anjel držiaci zvitok s biblickým citárom z Matúšovho evanjelia, ozrejmujúcim zmysel celku: Beati Misericordes quoniam ipsi Misericordiam consequentur (Blažení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo (Mt 5,7).
Maľby s alžbetínskou tematikou dopĺňajú fiktívne tektonické články plných tvarov imitujúce plastickú výzdobu s barokovou ornamentikou, ktoré pokrývajú celú plochu klenby a stien a pokračujú aj na rovnom podklenutí chóru pri vchode. Na realizácii iluzívnej architektúry a dekoratívnych doplnkov sa podieľali špecialisti kvadraturisti, majstrovi pomocníci a jeho žiaci, spomedzi ktorých je v Bratislave pravdeopodobná účasť Johanna Jakoba Zeillera (1708 - 1783). Sám vo svojom životopise spomína klenbové fresky kláštorného kostola alžbetínok a najmä ich iluzívne architektonické časti.
Aj výzdoba ostatného chrámového zariadenia sa námetovo viaže k životu patrónky kostola. Návštevníka upúta kazateľnica na pravej stene a tiež bohato vyrezávané lavice z dubového dreva. Na prednej a zadnej časti lavíc sú vyrezané reliéfy so scénami zo života tejto veľkej svätice. V zadnej časti je to umývanie nôh chudobným a rozdávanie almužny žobrákom a vpredu starostlivosť o chorých a prijatie rehoľného rúcha od biskupa.
Poškodenia a obnova
Komplex alžbetínskeho kláštora bol vážne narušený počas druhej svetovej vojny, keď ho zbombardovali. Do prestoru bývalej záhrady neskôr radikálne zasiahla výstavba z druhej polovice 20. storočia zo strany Heydukovej ulice, keď bol postavený nemocničný areál.
Počas druhej svetovej vojny v roku 1944 boli obe budovy opäť veľmi poškodené pri bombardovaní mesta. Po februárovom komunistickom prevrate nasledovalo poštátnenie nemocnice a ostatných objektov, ktoré určili na onkologické ochorenia. Znárodnené objekty boli alžbetinkám znovu vrátené v roku 1990 a odvtedy sa postupne rekonštruujú. Nemocnica i v súčasnosti slúži svojmu pôvodnému účelu - starostlivosti o onkologických pacientov. Patrí medzi najkvalitnejšie zdravotnícke zariadenia na Slovensku.
Významné udalosti v histórii kostola a kláštora
Pre lepšiu orientáciu v histórii kostola a kláštora sv. Alžbety, uvádzame tabuľku s prehľadom najdôležitejších udalostí:
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1739 | Položenie základného kameňa kostola |
| 1743 | Dokončenie a posviacka kostola |
| 1944 | Poškodenie budov počas bombardovania |
| 1990 | Vrátenie kláštora a nemocnice alžbetínkam |
Relikvia sv. Alžbety v Hermanovciach
Svätá Alžbeta Uhorská
Sv. Alžbeta Uhorská sa narodila v roku 1207. Jej otec Ondrej II. ju ako štvorročnú zasnúbil s mladým durínskym kniežaťom Ľudovítom a musela preto odísť do Durínska na hrad Wartburg v Nemecku, kde vyrastala so svojím budúcim manželom. Svadbu mali v r. 1221 a ich manželstvo bolo veľmi šťastné. S láskou sa starala aj o svoje 3 deti. Po bolestnej smrti milovaného manžela bola nútená odísť z hradu Wartburg. Odišla do Marburgu, kde zriadila nemocnicu a ona sama sa v nej starala o chorých. Na Veľký piatok r. 1229 vstúpila do III.rádu sv. Zomrela 24-ročná 17.11.1231.