Rímskokatolícky kostol v Jaklovciach: História a vývoj

Obec Jaklovce sa nachádza na severovýchode Slovenského rudohoria v doline Hnilca. V ďalšom historickom vývoji sa jej názov menil nasledovne: z roku 1773 je písomne doložený názov Jaklowcze. Po maďarsky sa obec úradne nazývala Jekelfalu, po nemecky sa obec úradne nazývala Jekelsdorf.

Podľa územnosprávneho členenia rímsko-katolíckej cirkvi na Slovensku katolíci obce patria do Rožňavskej diecézy a sú filiálkou farnosti Jaklovce. Dušou Cirkvi je Boží chrám zasvätený svätému Michalovi - archanjelovi.

Obec založil gelnický občan Jakul, ktorý dostal od Ladislava IV. les v gelnickom chotári. Patrila rodine Jekelfalussyovcov. Obyvatelia boli baníkmi, ťažili tu železnú rudu. V roku 1787 mala 92 domov a 708 obyvateľov, v roku 1828 mala 134 domov a 982 obyvateľov.

Medzi pamiatky patrí barokový kaštieľ rodiny Csáky z 18. storočia, pôvodne gotický kostol sv. Antona Pustovníka z poslednej tretiny 13. storočia s prestavbami a prístavbami z roku 1897 a 1912 a v ňom známa gotická Madona z Jakloviec, kaplnka z roku 1772 a klasicistická kúria rodiny Jekelfaluši (Jekelfallusy) z prvej polovice 19. storočia.

Z pamiatok sa v obci nachádza aj klasicistická kúria z 1. polovice 19. storočia.

V obci začína zelená turistická trasa, ktorá vedie na vrch Šľuchta (781 m n.m.) so štyrmi vyhliadkami (Kolovrat, Lada, Dživa

História a stavebný vývoj kostola

Rímskokatolícky kostol sv. Antona Pustovníka je jednoloďová gotická stavba s pravouhlym ukončením presbytéria a malou strešnou vežou z konca 13. storočia.

Prvá zmienka hovorí, že chrám bol postavený ešte pred rokom 1500 ako kaplnka či modlitebňa, veža zvonice. Okolo roku 1807 a v roku 1895 prešiel prestavbou. Dnešnú podobu získal v roku 1927, postavený v barokovom slohu. Posvätený bol dňa 3. júla 1927 arcipastierom Rožňavskej diecézy Jeho Excelencia najdp. Michalom Bubničom. Jeho hodnota v tom čase bola 130 000 korún.

Pôvodne gotický kostol z konca 13. storočia. Neskôr sa ukutočnili prestavby a úpravy a to v roku 1897 a 1912. Kostol je jednoloďový a má presbytérium s rovným uzáverom. Kedysi bol menší, pôvodná stavba v ranogotickom štýle tvorí sakristiu súčasného chrámu. Prístavba južnej predsiene je renesančná a severnej kaplnky novodobá. Presbytérium má gotickú krížovú klenbu a gotický víťazný oblúk. V obdĺžnikovej lodi bol drevený kazetový strop. Pri triumfálnom oblúku bola gotická krstiteľnica z konca 13. storočia.

Kostol sv. Antona Pustovníka sa v listinách prvýkrát spomína v roku 1297. Na stenách chrámovej lode sú maľby patrónov bývalých filiálok jaklovskej farnosti: sv. Katarína - Rolová Huta, sv. Margita - Margecany a sv. Michal archanjel - patrón súčasnej filiálky Veľký Folkmar. V minulosti k filiálkam jaklovskej farnosti patrili aj Orlovec a Kojšov.

Kostolík postavili niekedy koncom 13. storočia ako typickú stavbu tých čias v podobe jednolodia s kvadratickou svätyňou. V listinách sa prvýkrát spomína už v roku 1297. Staviteľom bol gelnický mešťan, komes Jekul/Hekkul, ktorý tu v rokoch 1282 a 1284 získal od kráľa Ladislava IV. v tej dobe ešte neosídlené územie. Patrocínium kostola dalo aj meno obci, ktorá sa prvý raz uvádza v roku 1328 pod názvom villa sancti Anthony - dedina sv. Antona.

Upravovaný bol v 15. storočí a v rokoch 1872, 1897 a 1912. V roku 1920 bol rozšírený v duchu romantizmu. Kostol nemá oltár. Vzácnosťou je gotická socha Madony z 15. storočia, ktorá bola v období baroka upravená. Zariadenie kostola je zo začiatku 20. storočia.

Okolo roku 1400 pristavali zo severnej strany presbytéria sakristiu. Zrejme v prvej polovici 15. storočia dostal kostolík freskovú výzdobu a prešiel aj vrcholnegotickou úpravou. Farnosť v Jaklovciach sa stala koncom stredoveku súčasťou v tom čase vytvoreného Bratstva mestečiek baníkov, ktoré spadalo pod právomoc prepošta Kostola sv.

V čase reformácie prešiel kostolík do rúk protestantov, aj z dôvodu, že v regióne malo významné zastúpenie obyvateľstvo nemeckého pôvodu. Úpravami prešiel kostolík aj v roku 1872, kedy dostal novú strechu, a v roku 1897. V 20. storočí sa opravy realizovali v rokoch 1912 (kedy mali byť zatreté maľby v presbytériu a osadený kazetový strop v lodi), 1957 (oprava vežičky) a rozsiahlejšia pamiatková obnova v rokoch 1973 - 75. Koncom 80.

Za posledných 50 rokov Boží chrám prešiel menšími i rozsiahlejšími rekonštrukciami a úpravami: výmena krytiny na streche, položenie dlažby, výmena okien, posunutie oltáru k stene, výmena lavíc, prístavba sakristie a babinca, výmena elektroinštalácie, nové omietky, maľba, renovácie oltáru a kazateľnice, výmena osvetlenia a ozvučenia. Ďalej rekonštrukcia obvodového múra kostolného dvora, prístrešky, chodníky. V roku 2011 sa realizovala oprava kríža a tubusu z kostolnej veže, kde sa našli v sklenenej fľaši poškodené dokumenty z roku 1927. V ďalších rokoch to bola generána oprava a ladenie orgánu, zvýšenie zvonov a iných úprav.

Na nižšie uvedenom linku nájdete všetky oznamy, týkajúce sa našej farnosti. september 2018 - Slávenie slávnostnej odpustovej svätej omše Hlavný celebrat emeritný arcibiskup Košickej arcidiecézy Mons. Alojz Tkáč. POĎAKOVANIE ZA ÚRODU 14. október 2018 PhDr. Mgr. - / Ing.

Interiér kostola prešiel niekoľkými rekonštrukciami. Počas jednej z nich (v roku 1900) bol zakúpený organ od firmy Rieger v Krnove za 10 000 korún zo zbierky veriacich. V roku 1910 boli zakúpené obrazy jednotlivých zastavení krížovej cesty. Gotické okná, ktoré boli kedysi čiastočne zamurované a pozmenené, po rekonštrukcii opäť obnové, majú dnes novú sklenenú výzdobu - vitráž zobrazujúcu vzkrieseného Krista, svätú Trojicu, sv. Petra a Pavla, sv. Antona, sv. Cyrila a Metoda.

V roku 1923 sa v obci rozhorel spor o obsadenie miesta farára, ktorého dovtedy dosadzovali Csákyovci. Po odmietnutí dvoch kňazov a násilnostiach vyhlásil rožňavský biskup nad farnosťou interdikt.

Kostolík slúži ako farský chrám miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi. Je v pomerne dobrom stave. Obec leží cca 3 km juhozápadne od Margecian. Kostolík sa nachádza na severnom okraji obce neďaleko hlavnej cesty a železničnej trate. Stojí v ohradenom ale prístupnom areáli.

Detaily a zaujímavosti

• Patrocínium: sv. Antona Pustovníka
• Vznik: koniec 13. storočia

Od konca 19. storočia bola odbornej verejnosti známa krstiteľnica s osembokou kupou datovaná do 13. storočia, na ktorej mali byť použité ešte románske prvky v podobe oblúčikového vlysu. V 90. rokoch minulého storočia však došlo pri manipulácii s krstiteľnicou k jej pádu a poškodeniu (odlomeniu veľkej časti kupy). Pri tom sa ukázalo, že nie je kamenná, ako sa myslelo, ale je vymurovaná z tehál.

V kostolíku sú zdokumentované dnes už zatreté nástenné maľby datované zbežne do prvej polovice 15. storočia. Nachádzali sa v sakristii po celom obvode jej stien a sčasti aj v presbytériu. V sakristii šlo zrejme o cyklus výjavov zo života Krista, pričom bezpečne bol identifikovaný len obraz Uzdravenie Lazara. Iné zdroje uvádzajú, že ide o maľby zachytávajúce život sv. Kataríny. Fresky boli s výnimkou jedného fragmentu zatreté pri obnove kostolíka koncom 80.

Pomerne zriedkavá fresková výzdoba sakristie mohla byť východiskom, prečo staršia literatúra opisuje sakristiu ako pôvodný kostolík z konca 13.

V kostolíku sa nachádza aj gotická socha známa ako "Madona z Jakloviec" z 1. polovice 15. storočia. Jej autorom je tzv.

Pri kostolíku stojí menšia murovaná Kaplnka sv.

Najväčšou udalosťou folkmarskej farnosti bola vysviacka novokňaza, rodáka obce ThLic. Pavla Bodnára, narodeného 11. apríla 1969, ktorý prvú primičnú omšu celebroval v nedeľu 29. júna 1997 v našom chráme sv. Michala. Každoročne koncom septembra sa koná v kostole slávnostná liturgia k úcte patróna kostola sv. Michala archanjela.

V našej cirkevnej obci už niekoľko desaťročí členovia Spoločenstva Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, Ružencového bratstva a Spoločenstva Ducha Svätého modlitbami vyprosujú od Pána Boha milosti a dary Ducha Svätého i ochranu Panny Márie. Prostredníctvom duchovnej obnovy v Ružencovom bratstve a prijatím nových ustanovení sa aktivita kresťanského spoločenstva od roku 2016 ešte viac upevňuje.

Súčasný stav a využitie

Stav kostola je veľmi dobrý. Slúži svojmu účelu.

Prístup

Stojí v severovýchodnej časti obce.

Ďalšie pamiatky v obci

Okrem kostola sa v obci nachádzajú aj ďalšie zaujímavé pamiatky:

• Kaštieľ

Kaštieľ je dvojpodlažná baroková stavba na nepravidelnom pôdoryse z polovice 18. storočia. V roku 1920 bol rozšírený v duchu romantizmu.

• Kaplnka

Kaplnka sv. Kaplnka sv. Kaplnka sv.

Spomínané objekty predstavujú typickú ľudovú architektúru sedliackych domov z konca 19. storočia až zo začiatku 20. pivnica zo začiatku 20.

Tabuľka: Vývoj počtu obyvateľov Jakloviec

Vymenilo sa množstvo kňazov a od 1. septembra 2010 správcom farnosti je Mgr. Ivan Greňa.

Na rozsiahlej doméne pánov z Jakloviec vznikli v priebehu 14. storočia ďalšie osady, napríklad aj Kojšov.

tags: #remskokatolicky #kostol #jaklovce