Po Slovensku bude putovať relikviár životnej veľkosti (80 x 60 x 200 cm) s pozostatkami svätého Vincenta de Paul. V relikviári bude aj časť jeho srdca. Cieľom tohto putovania bude oboznámiť verejnosť so životom a dielom tohto veľkého francúzskeho svätca sedemnásteho storočia, ako aj priniesť jeho orodovanie a milosti vyprosené jeho prostredníctvom k ľuďom, ktorí to najviac potrebujú a ktorí one prosia. Zúčastnení si budú môcť na rôznych miestach uctiť pozostatky sv.
Putovanie sa začne vo štvrtok 26. septembra 2019 o 18:00 v Kostole sv. Vincenta de Paul v Bratislave - Ružinove. Relikviár príde z Ríma. Od pátra Milesa Heinena, CM ho prevzal provinciálny predstavený slovenskej provincie Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul P. Jaroslav Jaššo, CM.
Relikviár navštívi okrem väčších miest a katedrál aj farské kostoly v obciach, kde pôsobia jednotlivé vetvy vincentskej rodiny, hospice a školy, sesterské domy a kňazské semináre a iné miesta, ktoré sa dotýkajú jeho charizmy - ohlasovať radostnú zvesť Evanjelia ľuďom na okraji spoločnosti a formácia diecézneho kléru. Na mnohých miestach bude príchod relikvií doplnený aj sprievodným programom v podobe svätej omše, nočnej vigílie, prezentácie o živote Janka Havlíka (slovenského seminaristu Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul, ktorého proces blahorečenia bol na diecéznej úrovni ukončený 24. februára 2018 a bol postúpený do Ríma) i jednotlivých vetiev vincentskej rodiny.
Program putovania relikvií na Slovensku (26. 9. - 15. 12. 2019):
Program putovania relikvií:
- Bratislava (26. - 28. septembra)
- Trnava (29. 9.)
- Hrčiarovce nad Parnou - väznica (1. 10.)
- Špačince (1. 10.)
- Ružindol (2. 10.)
- Šurany (3. 10.)
- Levice (4. 10.)
- Močenok (5. 10.)
- Bánovce nad Bebravou (6. 10.)
- Topoľčany (7. 10.)
- Bošany (8. 10.)
- Nitra (9. - 11. 10.)
- Nitrianske Pravno (12. 10.)
- Prievidza (13. 10.)
- Vrícko (14. 10.)
- Kláštor pod Znievom (14. 10.)
- Varín (15. 10.)
- Teplička nad Váhom (16. 10.)
- Strečno (17. 10.)
- Martin (18. 10.)
- Oščadnica (19. 10.)
- Žilina (20. 10.)
- Fačkov (21. 10.)
- Rajec (22. 10.)
- Belušské Slatiny (23. 10.)
- Púchov (24. 10.)
- Pruské (25. 10.)
- Nemšová (26. 10.)
- Opatová nad Váhom (26. 10.)
- Trenčín (27. 10.)
- Kúty (14. 11.)
- Malacky (15. 11.)
- Skalica (16. 11.)
- Banská Bystrica (17. - 18. 11.)
- Krupina (19. 11.)
- Lučenec (20. 11.)
- Rožňava (21. 11.)
- Košice (22. - 24. 11.)
- Kráľovský Chlmec (25. 11.)
- Pavlovce nad Uhom (26. 11.)
- Snina (27. 11.)
- Ohradzany (28. 11.)
- Parchovany (29. 11.)
- Nižná Šebastová (30. 11.)
- Bardejov (1. 12.)
- Jarovnice (2. 12.)
- Bijacovce (3. 12.)
- Spišská Kapitula (4. 12.)
- Žakovce (5. 12.)
- Plavnica (5. 12.)
- Vydrník (6. 12.)
- Kežmarok (7. 12.)
- Ružomberok (8. - 9. 12.)
- Mútne (10. 12.)
- Dolný Kubín (11. 12.)
- Lokca (12. 12.)
- Námestovo (13. 12.)
- Dubovce (14. 12.)
- Bratislava (15. 12.)
Svätý Vincent de Paul sa narodil 24. apríla 1581 v dedinke Pouy, v Gaskónsku. Za kňaza bol vysvätený 23. septembra 1600. Väčšinu života strávil v Paríži, kde aj zomrel 27. septembra 1660. Nad jeho smrťou smútilo celé Francúzsko. Jeho bohatý život nie je možné opísať na pár riadkoch.
Keď bol duchovným v šľachtickej rodine de Gondi, jedného dňa ho požiadali, aby vyspovedal sedliaka na ich majetkoch v dedine Gannes. Vincent mu navrhol generálnu spoveď. Po nej chorý muž pred grófkou i pred svojimi príbuznými prehlásil, že by bol určite zatratený, lebo od mladosti zatajoval ťažké hriechy, z ktorých sa hanbil vyznať. Takto Vincent objavil duchovnú chudobu. Pani de Gondi vyzvala Vincenta, aby poučoval dedinský ľud o viere v Boha. Prvú kázeň mal Vincent v dedine Folleville 25. januára 1617. Tento dátum sa považuje za zrod vincentskej charizmy.
Vo farnosti Chatillon-les-Dombes mu povedali o chudobnej rodine, ktorá nemala peniaze na lieky ani na jedlo. Keď vyzval ľudí pomôcť im, nanosili naraz veľa jedla. Uvedomil si potrebu organizácie milosrdenstva, a preto založil prvý laický spolok „Bratstvo kresťanskej lásky“. Vincent potom zakladal podobné charitné spolky vo všetkých farnostiach, kde konal misie. Takto spoznal materiálnu chudobu.
Tretie spoločenstvo, ktoré Vincent založil, sa úzko spája so sv. Lujzou de Marillac. Dňa 29. novembra 1633 prijala Lujza do svojho bytu prvých päť dievčat, aby ich pripravila na nové povolanie - pre službu chudobným. To je pamätný deň založenia Spoločnosti dcér kresťanskej lásky, ktorá sa pod vedením Vincenta a Lujzy s Božou pomocou veľmi rýchlo rozšírila. V roku 1631 začal Vincent konať dielo, po ktorom snáď najviac túžil: pripravovať kandidátov na kňazskú vysviacku.
Vincent mal neustále otvorené oči a snažil sa zmierňovať biedu, kdekoľvek sa mu naskytla príležitosť. Vo všetkých svojich dielach dôveroval v Božiu prozreteľnosť. Vincent povzbudzoval svojich nasledovníkov k tzv. indiferentizmu, či svätej ľahostajnosti. Spočíva v prijatí vonkajších okolností, ktoré nemôžeme ovplyvniť, ako Božej vôle, ktorá nás sprevádza a nebojí sa použiť aj prípadné prekážky a utrpenie k vyliatiu nových milostí. Vincent žil v úplnom sebadarovaní v Božej službe. Ako sám hovoril, on iba pokračoval v diele Ježiša Krista. Vo viere hľadel na chudobných ako na trpiace údy Kristovho tela.
Za blahoslaveného bol vyhlásený roku 1729; za svätého 16. júna 1737. Pápež Lev XIII. ho vyhlásil za patróna charitatívnych diel, ktoré sa ním na celom svete inšpirujú. Liturgickú spomienku slávime 27. septembra.
Pastoračná práca medzi Rómami
Mnohí laici, kňazi a rehoľníci sa podľa predsedu Konferencie biskupov Slovenska (KBS) Mons. Stanislava Zvolenského stávajú v zmysle slov svätého apoštola Pavla pre Rómov Rómami, aby v ich spoločenstve pracovali a vydávali svedectvo o ich pôsobení. „Pastoračná práca prináša dobré ovocie,“ konštatoval arcibiskup Zvolenský s tým, že statočná práca zveľaďuje človeka i spoločnosť. Neraz však tomu predchádza rozhodnutie zanechať závislosť a vyžaduje si trpezlivosť.
„K tomuto sa snažia viesť kňazi a laici Rómov cez pastoračné projekty. Venujú sa celým rodinám. Dnes sú podľa Mons. Zvolenského mnohí kňazi, rehoľníci a laici, ktorí zasvatili svoj život službe ľuďom v marginalizovaných komunitách. Poďakoval im za obetavú službu v teréne v službe Evanjelia.
Predseda Rady KBS pre Rómov a menšiny, košický arcibiskup metropolita Mons. Bernard Bober upozornil, že pastorácia medzi Rómami prináša ovocie. Mnohí ľudia, ktorí žili v marginalizovanom prostredí sa podľa neho dokázali zaradiť do majoritnej spoločnosti. „Keby nielen Cirkev, ale aj štát, si uvedomil zodpovednosť za každého občana.
Koordinátorka KBS pre napomáhanie pastorácie Rómov Renáta Ocilková nazvala pracovníkov medzi Rómami misionármi. „Keď hovoríme o misionároch v Afrike, obdivujeme ich. Keď sa hovorí o misionároch v rómskych osadách, vždy sa nájdu takí, ktorí sa im vysmievajú, pokladajú ich za bláznov alebo ich upodozrievajú z toho, že to robia kvôli peniazom.
Zároveň upozornila, že zatiaľ neexistuje žiadna systémová podpora pastorácii Rómov na Slovensku: ani pre dobrovoľníkov - laikov, pastoračných asistentov, ani pre kňazov a ani vo vzťahu k rehoľným sestrám. „Na každú jednu aktivitu či investíciu je potrebný monitoring dotačných výziev, pracné písanie projektov. Ak náhodou niekedy niečo vyjde, množstvo projektovej administratívy má také obrovské rozmery, že napríklad v jednom cirkevnom pastoračnom centre museli akoby jednu miestnosť, v ktorej mali krúžky s deťmi, obetovať na kanceláriu kvôli množstvu zakladačov. Tie museli zaviesť na každé dieťa a každú aktivitu, a sestrička, ktorá bola srdcom pastoračnej práce, sa musela kvôli projektu stať úradníčkou. Kvôli sústavnému fundraisingu im niekedy chýba čas i energia na to základné, čo vlastne chcú robiť: na samotnú pastoráciu,“ upozornila na problémy pastorácie medzi Rómami.
Renáta Ocilková tiež upriamila pozornosť na to, že kňazi, ktorí robia pastoráciu Rómov, ju - až na zopár výnimiek, kde sú špeciálne rómske pastoračné diela - vykonávajú popri svojej riadnej farskej pastoračnej činnosti. To znamená, okrem slúženia svätých omší, vyučovania, vysluhovania sviatostí, organizovania pútí a vedenia duchovného života im zverených ľudí, píšu projekty, organizujú mimoškolské voľnočasové aktivity - pre deti, pre mládež, pre dospelých.
„Učia hrať na hudobných nástrojoch, zakladajú kapely, nacvičujú divadlá, pomáhajú im s prípravou do školy, organizujú a robia s deťmi výlety - víkendovky či týždňové tábory, duchovné obnovy, učia pracovať s počítačom, športujú s nimi a chodia po horách, motivujú, povzbudzujú, sprevádzajú... Toto všetko robia aj rehoľné sestričky, ktoré navyše musia byť cez deň niekde riadne zamestnané, v škole, na úrade či v nemocnici, aby si mali za čo kúpiť chlieb, zaplatiť bývanie, pomáhať sestrám v chudobnejších krajinách - aby tak vo voľnom čase popoludní, po večeroch a po víkendoch mohli pracovať v osadách, mohli sa venovať našim bratom a sestrám Rómom.
Príklady pastoračnej práce
Marián Sivoň je katolíckym kňazom na Spiši, ktorý od vysviacky v roku 2004 pôsobí v pastorácii Rómov. Najskôr v Podolínci a Lomničke a od roku 2013 vo farnosti Letanovce, s filiálkami Spišské Tomášovce, Arnutovce a osadou Strelník. Je predsedom občianskeho združenia Dobrý pastier - Lačho pastiris.
V Spišskej diecéze sú podľa neho tri situácie. „Sú komunity, kde je rozvinutá pastorácia, ako sú Lomnička, Važec. Sú tu komunity, kde sa buduje pastorčná infraštruktúra - Letanovce. A napokon komunity, kde sa nerozvíja žiadna pastorácia.
V Lomničke žije približne 2 600 Rómov. Je tam kostol, fara, dom Nepoškvrneného srdca Panny Márie. „Je to čisto rómska dedina. Žjú tam štyri školské sestry svätého Františka,“ povedal.
V okolí Letanovciec v troch dedinách žije približne 2 500 Rómov. Robí sa tu charitatívna činnosť. Budujú misijné a komunitné centrum. Požehnané by malo byť začiatkom decembra. V Markušovciach buduje obec komunitnú budovu. „V Kluknave je to bez nejakej pastorácie. Kluknava je veľká výzva.
Peter Varga je salezián - kňaz. Momentálne pracuje v Bardejove na Poštárke (Rómske sídlisko), kde majú saleziáni Základnú školu s materskou školou bl. Zefyrína, ako aj Kostol bl. Zefyrína a pastoračné centrum (Zefyrín bol prvý mučeník Róm). Na Poštárke pracuje šesť rokov.
Peter Varga pripomenul začiatky pastorácie Rómov na tomto mieste. Priekopníkom v tejto práci bola rehoľná sestra Atanázia Holubová, ktorá učila miestne deti náboženstvo. Podľa Vargu práve sviatosti sú priestor, kde sa človek stretáva s Bohom, ktoré otvárajú srdce. Preto práca začínala prípravou na sviatosti.
„Ešte aj dnes na Poštárke stojí kríž posvätený v roku 1991. Je symbolom začiatku a že Boh pri Rómoch stojí a nezabudol na nich,“ povedal salezián Varga.
Základná škola má v súčasnosti nultý ročník a následne aj ďalších šesť. V materskej škole sú tri oddelenia. Pre viac detí nie je kapacita. Saleziáni na Poštárke organizujú pravidelné stretnutia s deťmi. Pomáhajú im pri tom dobrovoľníci z radov Rómov aj Slovákov. „Bez nich by sme to nezvládli,“ zdôrazňuje s tým, že cestou je aj šport, ktorý je pravidelnou činnosťou.
Aj ďalšie dielo, kde sa venujú Rómom, majú saleziáni. Pavol Degro je tiež saleziánskym kňazom. Na Luník IX prišiel 28.júna 2016. Roky mal v srdci sen, pracovať s tými „najviac na okraji“. Po príchode na Luník má dojem, že našiel miesto, ktoré na začiatku hľadal, na ktoré si ho Boh od začiatku pripravoval.
Podľa Degra, nikto nevie, koľko žije na Luníku ľudí. Podľa odhadov je to 3 500 Rómov. Mnohí bývajú tak, že v dvoj až trojizbovom byte býva aj 20 ľudí, niektorí bez elektriny.
Na Luník IX. prišli prví kňazi v roku 2003. Od roku 2008 sú tam saleziáni.
Pavol Degro upozornil, že na Luníku je teraz 74 prvákov, ale len desať percent detí skončí základnú školu. „Keď niekto zmaturuje je to zázrak,“ povedal s tým, že život na tomto košickom sídlisku sa odohráva na ulici.
Úlohou saleziánov je porozprávať sa s miestnymi, osloviť ich a navštíviť rodiny. „Otvorili sme verejnú práčovňu, mesačne vyperieme tri tony prádla. Mnohí totiž žijú bez vody. Problémom ulice je podľa neho agresivita. „Problémy sa riešia päsťami. Našim cieľom je byť medzi nimi a učiť ich, že sa môžeme spolu rozprávať a hrať,“ povedal Degro, ktorý sa učí po rómsky a on zas učí Rómov po slovensky. Treba každý deň žiť s nimi a byť s nimi. Ťažko prezentovať, že sme sa dnes naučili s 35 ročnou ženou ďalšie písmeno abecedy,“ konštatoval Degro, ktorý vysvetľuje, že Rómov sa saleziáni snažia naučiť pravidelnosti. „Prísť raz do týždňa na stretko, alebo poďakovať za chlieb, učiť sa umyť, pomodliť,“ uviedol.
Pre viacerých hľadajú prácu. Dostávať niečo zadarmo nie je podľa saleziána Degra cesta k úspechu. „Služba, na ktorú neprispievajú nemajú zmysel. Za práčovňu musia symbolicky platiť. Na to čo nechcú prispieť, nemá zmysel. Tábor pre deti pre nich stojí sedem eur.
Rehoľná sestr Silvia Zábavová dnes pôsobí v Jarovniciach. V roku 1995 vstúpila do rehoľného Inštitútu Congregatio Jesu (CJ) a od r. 1998, kedy stála pri zakladaní komunity a diela sestier v Zborove pri Bardejove, je až dodnes dobrovoľnícky aktívna v práci s rómskou minoritou. Od r. 2007 - 2011 stála pri zakladaní komunity sestier CJ a ich diela v Jarovniciach, kde momentálne spolu s ďalšími dvoma spolusestrami žije a dobrovoľne pôsobí v práci s Rómami, ale aj Slovákmi.
Podľa sestry Silvie v Jarovniciach žije približne 6000 Rómov. V rómskej osade stojí kostol Panny Márie Fatimskej. Dom majú ale sestry v dedine. Vysvetlila, že je to pre psychohygienu, modlitbu a tiež zmierňoavanie napätia medzi Slovákmi a Rómami.
Každá rómska osada musí byť podľa sestry Silvie riešená samostatne. Rómovia sa totiž diferencujú. Sestry do Jarovní prišli zistiť, či ich charizma, ktorá je zameraná na pastoráciu sa ujme v tejto osade. „Ujala sa. Tanečné a divadelné krúžky, všetko je prostriedok, aby sa človek formoval,“ poevdala. Aktivity začali smerovať aj pre jednotlivcov, nielen na rodinu.
Pastoráciu majú sestry zameranú na začiatočníkov, obrátenýc a aj pre tých, čo už slúžia druhým. V prvom rade slúžia príkladom. Poskytujú individuálnue duchovné vedenie. Pastoračná služba je tiež v Jarovniciach zameraná na školskú a mimoškolskú katechézu. „Vidíme ovocie, ale často nemôžem navrhnúť kňazovi, ako má viesť prípravu birmovacncov, či manželov.
Martin Mekel, gréckokatolícky kňaz, pôsobí v pastoračnej službe Rómom 14 rokov. Založil pastoračné centrá v štyroch obciach vranovského okresu. Jedným zo základných prvkov jeho služby je formovať a podporovať rómskych lídrov a spolupracovať s nimi. Vedie Rómov a rómske rodiny, aby žili inak a s nádejou do budúcnosti. Mnohí sú aktívnymi dobrovoľníkmi, či vysokoškolsky vzdelanými ľuďmi.
Je zodpovedný za rómsku misiu gréckokatolíckej cirkvi v Prešovskom samosprávnom kraji. Ten povedal, že kedysi pracovali s deťmi, dnes sa snažíia formovať rodiny, aby správne viedli svoje deti, lebo rodičia sú stále s deťmi. Prostriedkom pastorácie je podľa neho brať Rómov na aktivity mimo ich komunity, aby okúsili, že dá sa žiť aj inak. „Je dôležité priamo Rómov do služby zaangažovať.
V druhej časti konferencie hovorili o formácii Rómov odborníci. S témou o tom, či má pastorácia Rómov na Slovensku potenciál pre sociálnu zmenu, hovoril Tomáš Hrustič a o etnokultúrnom vývoji Rómov Arne Mann. Obaja pôsobia na Ústave etnológie a sociálnej antropológie Slovenskej akadémie vied. Na tému "Vzdelanie a budovanie charakteru" vystúpili Ivan Pružinec a Mária Mydliarová z Teach for Slovakia.
Hlavným organizátorom konferencie bola Konferencia biskupov Slovenska.
tags: #renata #ocilkova #pastoracia #roomov