Prvá zmienka o obci Repište je z roku 1388. Pravdepodobní zakladatelia obce boli uhliari a drevorúbači Čížovci, ktorí spracovávali a pálili uhlie pre sklárne v Tepliciach. Klčovaním lesov získavali pôdu, ktorú obrábali a chovali dobytok. V roku 1388 patrila obec panstvu Šášov a od 17. storočia správe Banskej komory.
Zakladanie nových farností
Zakladanie nových farností malo dobrý vplyv. Najviac farností nastalo za Márie Terézie a Jozefa II. Jozef II. zriaďoval miestne kaplánske stanice, akosi na skúšku v najchudobnejších krajoch horských dolín. 1806-1808 systemizovali na farnosti, aby sa práca v území rozložila tak, aby sa mohla zvládnuť. Na konci 19. st. boli zriadené fary a expozitúry v Podbrezovej, Partizánskom, Bacúchu a Uľanke. Po druhej vojne v Mýte a Príbovciach.
Cirkevná organizácia a jej stabilizácia
Za Uhorska, z čias panovania svätého biskupa, ktorému pomáhali presbyteri, bola cirkevná organizácia stabilizovaná. V 12. a 13. storočí boli fary po osadách. Tie boli podriadené hradnej fare z praktických potrieb. Miestom pohrebiska boli hradné kostoly, kde bol cintorín, s časťou pre roľníkov. Roľníci dostali v našich krajoch vo výmere 24 katastrálnych jutár o duchovného pastiera. Pôdu mu obrábali farníci. Takéto fary sú v hornozvolenskej župe napr. Ponikách a H. Mičinej, Hájnikách, Babinej, Bacúrove, D. Nive, Sáse, Budči, Očovej a Tŕní.
Asi takto boli hradné farnosti. Zakladanie nových farností malo dobrý vplyv, lebo sa s tým pomohlo veriacim. Kostol bol opevnené miesto /castellum/ so zemepánom, ako patrónom. Boli mu poplatné.
Ťažkosť bola s dotáciou novej farnosti. Biskup vždy robil ťažkosti s rozdelením svojej farnosti, lebo tým prišiel o časť svojho dôchodku.
Jezuiti v Banskej Bystrici
R. 1648 prišli do Banskej Bystrice jezuiti, aby mohli pokračovať v Schlegelovej misii. Provinciál vyhovel a poslal r. 1649 do BB P. Pavla Hellensteina a P. Mateja Fabera. R. 1655 Trikell povýšil misiu na rezidenciu. R. 1671 plukovník Alex. vojenskou mocou prevzal kostoly. Od r. 1673 budú natrvalo vykonávať farskú duchovnú správu. Po potlačení povstania sa jezuiti vrátili. R. 1702 začali stavať kostol sv. Františka. R. 1773 boli jezuiti sekularizovaní. Rektor Michal Šeffcsik ostal farárom.
Za reformácie bola erigovaná fara na Španej Doline. K nej patrili všetky osady až po Donovaly. R. 1787 zriadili samostatné kaplánske stanice, r. 1806 povýšené na fary. Jakub, Uľanka a Harmanec, a síce r. 1995 expozitúra.
⛪ 𝗞𝗼𝘀𝘁𝗼𝗹 𝗡𝗮𝗿𝗼𝗱𝗲𝗻𝗶𝗮 𝗣𝗮𝗻𝗻𝘆 𝗠𝗮́𝗿𝗶𝗲 𝘃 𝗖̌𝗶𝗲𝗿𝗻𝗼𝗺 𝗕𝗿𝗼𝗱𝗲
Architektúra Kostola
Kostol má prvky románskeho, gotického i barokového staviteľstva. Rozmery: dĺžka 45,5m, šírka 12m, výška 21 m. Do veľkosti bol počítaný ako piaty kostol v bývalom Uhorsku. Je jednoloďový s pristavenými kaplnkami. Svätyňa bola polygonálna, dlhá 14 m. oblúk chýba. Vzadu je organový chór klenbovej architektúry. V priečelnej strane, troška bokom, stojí veža štvorcového pôdorysu. Na profilovanej rímse sedí cibuľovitá helmica s laternou.
Z južnej strany je štýlový, gotický portál hlavného oltára. V strede je obraz Nanebovzatej od J. L. Vo svätyni predstavuje apoteózu P. Márie. V lodi bol maliar viazaný na deliace pásy klenby. Kostola je kaplnka sv. Barbory, spojená s kostolom otvorom v stene. Má cenný gotický oltár z r. 1504. V strede skrine je socha P. Márie, vedľa nej sv. Hieronym a sv. V predele sú figúry štrnástich svätých pomocníkov. je kaplnka Tela Kristovho. Časť okien zamurovaná pri oprave po veľkom požiari, r. 1761, bola odkrytá a tak zvýraznila pôvodný vzhľad.
Kostol románskeho štýlu stál už pred r. 1255. sa dá uzatvárať, že kostol bol ešte aj v tom čase vo výstavbe. pristavovali kaplnky. Jedna bola pre Bratstvo Božieho tela. 1761, keď zhorelo celé mesto. Bol údajne vyšší ako levočský. mal taký mohutný hlas, že mu nebolo páru v Uhorsku. som zaznačené, ktorý staviteľ zhotovil klenbu a barokizáciu kostola. architektúru retabla zhotovil J. Vallhamer.
Kostol sv.
Stojí vedia farského zo severnej strany. mestskej hradby, južná, priečelná je spojená s Matejovým domom. nepravidelný lichobežník. Je dvojloďový bez veže. Svätyňa je nepravidelná. pri prestavbe odsekali. Uzatvorená je rovnou strechou. pristavaná ako kaplnka, je teraz spojená s hlavnou loďou do jedného celku. jezuiti zaujali kostol r. 1671, barokizovali ho zvnútra. jedno vo svätyni, trojdielne s kružbou, ozdobené sklomaľbou /1911/.
tags: #repiste #kostol #ruzencovej #panny #marie