Pre pravoslávnych veriacich, ktorí sa riadia juliánskym kalendárom, je 6. január dňom Vianoc. Pravoslávne Vianoce slávia hlavne na východe Slovenska. Každý na Vianoce dodržiava rôzne zvyky a tradície a inak to nemajú ani Rusíni. Aj pre Rusínov sú vianočné sviatky predovšetkým príležitosťou na to, aby sa doma stretla celá rodina, ako aj možnosťou navštíviť a stráviť chvíle so širokou rodinou a príbuzenstvom.
Etnické rozloženie obyvateľstva na Slovensku (2011). Zdroj: Wikimedia Commons
Prípravy a pôst
Pred samotným Štedrým dňom dodržiavajú 40-dňové obdobie pôstu nazvané aj filipovka. „Je to obdobie od sviatkov svätého Filipa až do Vianoc. Východná cirkev pozná viacero pôstnych období a tento filipovský máme lebo nás čaká veľký sviatok - roždestvo - narodenie pána,“ priblížil historik Vavrinec Žeňuch. Štyridsaťdňový pôst, počas ktorého sa pravoslávni veriaci zdržiavali mäsových aj mliečnych výrobkov, vyvrcholil 6. januára.
Štedrý deň a večera
Tradície pravoslávnych Vianoc priblížila v Správach RTVS redaktorka Lucia Benetínová: Pri štedrovečernom stole je vždy prestreté aj pre pocestného, čiže o jeden tanier a príbor naviac. Nikto nesmie od stola odísť, čo je symbolika toho, že všetci by sme sa mali dožiť ďalších Vianoc a nikto by nemal chýbať.
„Naše sviatky narodenia Ježiša Krista sa riadia juliánskym kalendárom. Nepodliehame reforme, ktorú urobil pápež v 16. storočí, že posunul datovanie. My teraz máme len december. My máme večeru pôstnu,“ vysvetlil pravoslávny kňaz Peter Soroka.
Večera sa začína na slovenské pomery netradične chlebom a cesnakom, ktoré symbolizujú zdravie. Hojnosť domu má priniesť fazuľa a hrach, ktoré sa robia ako prívarok. Neskôr Rusíni jedia pirohy, môžu sa pripravovať na rôzne spôsoby - so slivkami, bryndzou a zemiakmi, alebo s hubami. Až po pirohoch nasleduje polievka, byď kapustnica alebo rybacia. Na celú večeru by mal stačiť každému jeden tanier. Nikto nesmie od stola odísť, takže všetky jedlá sú poukladané na stole alebo blízko neho.
Na stole nechýbajú pirohy a v niektorých domácnostiach aj bobaľky. Následne sa podáva hríbová polievka a tzv. „koločena“ fazuľa, ktorá ma rodine priniesť hojnosť, a ryba so zemiakmi. V obci Osadné tieto zvyky dodržujú doteraz. „My keď robíme kapustnicu dávame len kapustu a hríby, klobásu nedávame, keďže je to na pôstno. Dávame na stôl med, cesnak, pirohy, bobaľky a rybu,“ uviedla obyvateľka Osadného Irena.
Pred večerou sa rodina umyje peniazmi. „Na rieku už nechodíme, lebo buď je málo vody, alebo je špinavá. Tak sa umývame vodou z vodovodu. Peniaze, ktorými sa umývame potom dávame pod obrus, aby rodina nebola chudobná. Vianočný stôl obklopuje reťaz, ktorá predstavuje súdržnosť rodiny. Rusíni sa ešte pred štedrou večerou umývajú vo svätenej vode, do ktorej vhodia mince, aby boli úspešní a darilo sa im po celý rok. Svätená voda sa potom vylieva pod strechou domu. Večera sa začína modlitbou, po ktorej má gazdiná dôležitú úlohu. „Každého člena potriem medom, aby bol ten človek sladký a dobrý po celý rok,“ hovorí Viera. Po dovečeraní sa sfúkne plameň sviečky uprostred stola, pričom všetci sledujú jeho smer: ak ide nahor, rodinu nešťastie obíde.
Štedrá večera u pravoslávnych. Zdroj: hlavnespravy.sk
Štedrá večera pravoslávnych Rusínov na severovýchode Slovenska pozostáva z pôstnych jedál, ako sú kapustnica bez klobásy, fazuľa či pirohy. Na stole nechýbajú chlieb, med a cesnak. Na štedrú večeru sa Rusíni pripravujú už od rána. Zdobia vianočný stromček, pripravujú stôl, ktorý symbolizuje súdržnosť rodiny. Nohy stola sú preto obviazané reťazami.
Jedál by sa malo podávať dvanásť - podľa počtu apoštolov. Na ich počte ale záleží aj na regióne, obsahovať by ale nemali mäso, keďže pôsť sa končí až úderom polnoci. „Niekedy sme dávali aj slamu medzi konáre, aby bola celý rok úroda,“ hovorí Andrej, manžel Viery.
Hlavne aby boli pirohy, aby sa ich každý najedol, lebo bude sýty celý rok. Z polohrubej múky ich robím, ale dávam aj pohánkovú, lebo majú byť tmavé. A plním ich praženou kapustou. Do zopár pirohov sa dávajú mince, a ten kto nájde piroh s mincou by mal byť po celý rok bohatý.
A čo jedli na ruské pravoslávne Vianoce? Ako základ bola tzv. Kuťa, alebo aj sočivo. Po tomto sa jedli ďalšie jedlá - tých muselo byť vždy 12 (ako apoštolov). Všetky boli pôstne a za stolom muselo sedieť vždy párne číslo ľudí. Až potom, po pôstnych jedlách a modlitbách, sa jedlo mäso, ale aj ryby. Hydina sa podávala studená - napr. Piekli sa kysnuté koláče tzv. pirogy s rôznymi náplňami: kapusta, mäso, vajce a varenja (niečo podobné ako naše džemy).
Tabuľka: Jedlá a ich symbolika počas pravoslávnych Vianoc
| Jedlo | Význam/Symbolika |
|---|---|
| Kuťa (sočivo) | Základné vianočné jedlo |
| Pirohy | S rôznymi náplňami (kapusta, mäso, vajce, džem) |
| Kapustnica | Pôstna verzia bez klobásy |
| Fazuľa (koločena) | Má priniesť hojnosť |
| Ryba | Pôstne jedlo |
| Med a cesnak | Symbol zdravia |
| Bobaľky | Tradičné pečivo |
Bohoslužby a sviatky
V podvečer Štedrého dňa bývajú u pravoslávnych veriacich bohoslužby známe ako Veľké povečerie. „Začína sa oslavovať tento sviatok už z večera piateho januára, kedy pravoslávni veriaci po západe slnka prichádzajú do chrámov a v nich sa slúži takzvané Veľké povečerie s utreňou. Toto vlastne nás ako keby pripravovalo na ten vrchol celého sviatku - liturgiu, ktorá sa bude konať ráno na druhý deň,“ hovorí Ján Husár z Katedrálneho chrámu sv.
Pravoslávni veriaci nechodia na polnočnú bohoslužbu. Ďalšie dni sa konajú slávnostné liturgie oslavujúce „Roždestvo Isusa Christa“, neskôr je bohoslužba venovaná Presvätej Bohorodičke a sviatok apoštola, prvomučeníka a arcidiakona Štefana. Sviatok „Roždenia spasiteľa Jesusa Christa“ (tak to znie po rusky) 25. decembra (podľa nášho kalendára 7.
Pravoslávne Vianoce trvajú tri dni. Prvý deň, 7. januára podľa gregoriánskeho kalendára, je venovaný oslave Narodenia Ježiša Krista, známej ako Roždestvo Christova. Druhý deň, 8. januára, patrí sviatku Presvätej Bohorodičky, ktorý oslavuje Pannu Máriu. Tretí deň je zasvätený sv. Štefanovi, prvému kresťanskému mučeníkovi.
V nasledujúci deň 7. januára je v pravoslávnej cirkvi veľký sviatok Narodenia Isusa Christosa (Ježiša Krista). Predpoludním sa v chrámoch koná slávnostná svätá liturgia. Po tomto sviatku v cirkvi nasleduje 8. januára sviatok presvätej Bohorodičky a 9.
Deň Vianoc (7. január) je dňom radosti a osláv, kedy sa konajú slávnostné bohoslužby v pravoslávnych kostoloch. V nedeľu sa koná slávnostná liturgia, kde veriaci oslavujú Narodenie Krista. Po bohoslužbe sa ruské rodiny stretávajú, aby si vzájomne priali šťastné Vianoce.
Samotné Vianoce sa oslavujú v pravoslávnej cirkvi 3 dni. Deň pred sviatkami 6. januára (24.decembra) sa konajú bohoslužby známe ako Veliké povečerie. Predtým zasadnú pravoslávni veriaci za štedrovečerný stôl, kde sa podávajú ešte pôstné jedlá. 7. januára (25. decembra) sa koná svätá liturgia k sviatku Roždestva Christova (Narodenia Ježiša Krista, Vianoce), spievajú sa vianočné piesne a koledy. Po tomto sviatku nasleduje 8. januára (26.decembra) sviatok sobor presvjatoj Bohorodici (presvätej Bohorodičky) a 9. januára (27. decembra) si pravoslávni pripomenú sviatok sv. prvomučeníka Štefana.
Najprísnejší pôst sa dodržuje na Štedrý večer, keď sa slávia tzv. cárske časy s čítaním bohoslužobných textov viažucich sa k sviatku Roždestva zrána. Následne okolo obeda sa slávi Liturgiou svätého Vasilija Veľkého s večerňou. Na nej sa čítajú starozákonné čítania ohlasujúce Christovo narodenie. Veliké povečerie s posvätením chlebov, pšenice, vína a oleja sa koná neskoro večer. Na ďalší deň doobeda sa slávi slávnostná liturgia k sviatku Vianoc - ktorého presný názov v cirkevnoslovančine je Roždestvo Hospoda, Boha i Spasa našeho Isusa Christa. V pravoslávnej cirkvi na Slovensku totiž nie je zvykom slúžiť polnočnú omšu. Druhý deň je zasvätení prsv. Bohorodičke, ktorá je dominantnou postavou vianočných sviatkov. A tretí deň je symbolicky zasvätený prvému mučeníkovi sv. Štefanovi.
Pravoslávny krst. Zdroj: Wikimedia Commons
Prečo 6. január?
Pre ozrejmenie, 6. január (gregoriánsky kalendár) je vlastne 24. december (juliánsky kalendár). Pravoslávna cirkev sa riadi juliánskym kalendárom a posun medzi katolíckymi a pravoslávnymi Vianocami vznikol prijatím gregoriánskeho kalendára v západnej Európe.
Pravoslávni začínajú sláviť pravoslávne Vianoce tiež ako ostatní kresťania - 24. decembra, avšak podľa staobylejšieho - juliánskeho kalendára. Keď je podľa juliánskeho kalendára 24. december, podľa svetského kalendára (gregoriánskeho) je už 6. januára. Kvôli ľahšej orientácii budeme v ďalšom texte používať dátumy, ktoré odpovedajú svetskému kalendáru a v zátvorke uvedieme dátum podľa juliánskeho kalendára.
Všetci pravoslávni veriaci v Česku a na Slovensku - s výnimkou niektorých obcí na východnom Slovensku - sa riadia juliánskym kalendárom podobne ako napríklad pravoslávna cirkev v Jeruzaleme, Rusku, na Ukrajine, v Poľsku, Srbsku, Gruzínsku a iných krajinách.
Regionálne zvyky vo svete
Ruské Vianoce, známe ako Rojdestvo, sú hlbokou a krásnou oslavou, ktorá sa riadi tradičnými pravoslávnymi zvyklosťami a liturgiou. V Rusku sa Vianoce slávia 7. januára, čo je v súlade s Juliánskym kalendárom. Tento deň je pre pravoslávnych veriacich významný nielen z duchovného hľadiska, ale aj z kultúrneho a historického. Ruská pravoslávna cirkev sa stala hlavnou náboženskou inštitúciou v krajine po prijatí kresťanstva v 10. storočí, kedy knieža Vladimír Veľký z Kyjevskej Rusi prijal krst. Vianoce, ktoré sa oslavovali od konca 4. storočia, nadobudli v Rusku osobitný význam. V priebehu histórie sa Vianoce stali obdobím, kedy sa spojili duchovné a rodinné tradície.
Prípravy na ruské Vianoce začínajú s obdobím Adventu, ktorý sa nazýva Filipovka. Toto obdobie trvá 40 dní pred Vianocami a je časom pôstu, modlitby a duchovnej reflexie. Štedrý večer (Сочельник), ktorý predchádza Vianociam, je dôležitou súčasťou ruských vianočných osláv. V tento deň sa rodiny zhromažďujú, aby sa zúčastnili večere, ktorá sa nazýva Sochelnik. Tradičná večera sa skladá z 12 jedál, ktoré symbolizujú 12 apoštolov. Večera začína modlitbou a rozdelením štedrovečerného koláča. Tento koláč, nazývaný koláč Štedrej noci, je pečený s prianím a modlitbami za zdravie a prosperitu.
Dôležitou súčasťou vianočných osláv je aj stôl s darčekmi. V Rusku je zvykom, že darčeky sa zvyčajne dávajú až na Nový rok, a nie na Vianoce. Ruské Vianoce sú obohatené o množstvo kultúrnych a folklórnych prvkov, ktoré sa prenášajú z generácie na generáciu.
V súčasnosti sa v Rusku Vianoce slávia prevažne v pravoslávnych rodinách. Mnohé z tradičných praktík pretrvávajú, avšak s nástupom globalizácie a moderných vplyvov sa do osláv vkrádajú aj nové zvyky. Ruské Vianoce sa stali aj príležitosťou na spomienku na kultúrne dedičstvo a posilnenie rodinnej súdržnosti. Ruské Vianoce, oslavované 7. januára, sú obdobím bohatých tradícií a kultúrnych zvykov, ktoré majú hlboké korene v histórii pravoslávneho kresťanstva. Tieto sviatky sú nielen oslavou Narodenia Krista, ale aj príležitosťou na zamyslenie o hodnotách, ktoré sú pre ruskú kultúru dôležité - láska, rodina, tradície a nádej.
Bežne sa stávalo, že v tento veľký deň pozývali k stolu aj neznámych cestovateľov, či chudobných bezdomovcov. Deti chodili po domoch s koledami, za čo ich vždy odmenili.
Ruský pravoslávny patriarcha Kirill počas vianočnej bohoslužby v Chráme Krista Spasiteľa v Moskve. Zdroj: euronews.com
- Rusko: Vianoce sú v Rusku tichým a duchovným sviatkom. Počas Štedrého večera sa rodiny stretávajú pri skromnej večeri, kde nechýba kutya a rybie pokrmy. Kostoly sú vyzdobené ikonami a farebnými dekoráciami.
- Srbsko: Srbi majú tradíciu pálenia badnjaka, čo je dubová vetva symbolizujúca Betlehemské jasle. Tento obrad sa odohráva na Štedrý večer a má priniesť rodine pokoj a zdravie.
- Grécko: Gréci oslavujú Kristovo narodenie pečením špeciálneho chlebíka nazývaného Christopsomo (Kristov chlieb), ktorý sa zdobí krížom a symbolmi rodiny.
- Ukrajina: Na Ukrajine je kľúčovým pokrmom počas Vianoc varená pšenica so sušeným ovocím a medom. Zároveň tu prebiehajú kolednícke sprievody, kde deti aj dospelí spievajú vianočné piesne.
Ľudia pália sušené dubové vetvičky, symbol julského polena na pravoslávny Štedrý deň, pred kostolom svätého Sávu v Belehrade v Srbsku. Zdroj: euronews.com
Christopsomo (Kristov chlieb). Zdroj: akispetretzikis.com
Varená pšenica so sušeným ovocím a medom. Zdroj: chefspencil.com
Na rozdiel od komerčne ladených západných Vianoc si pravoslávne komunity zachovávajú hlbokú duchovnú podstatu sviatkov. Hlavný dôraz je kladený na vieru, rodinné hodnoty a tradície, ktoré sú odovzdávané z generácie na generáciu.
Je obdivuhodné, že i v dobe globalizácie si pravoslávni doteraz zachovali zvyky a tradície svojich predkov siahajúce až do doby sv. Cyrila a sv. Metoda. Okrem spomínaného slávenia sviatkov podľa juliánskeho kalendára je pre pravoslávnych typické, že ako bohoslužobný cirkevný jazyk používajú už stáročia cirkevnoslovančinu. A aj unikátne cirkevné spevy východných cirkví - prostopenije, ako poznáme len na našom a blízkom území, sa možno stanú súčasťou svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Bohatosťou zvykov a tradícii sa vyznačujú najmä tradície Rusínov, ktorí tvoria význačnú časť pravoslávnych, a preto sa oslavy Vianoc podľa juliánskeho kalendára sa niekedy u nás nazývajú aj ako Rusínske (rusnácke, ruské) Vianoce.
tags: #retaz #vianoce #pravoslavie