História rímskokatolíckeho farského úradu v Bardejove je úzko spojená s vývojom samotného mesta. Bardejov vznikol zo staršej slovanskej osady a ako obec s kláštorom cisterciátov je písomne doložený v listine Bela IV. z roku 1247. Názov obce je doložený z roku 1247 ako Bardfa, neskôr ako Bardfolua (1321), Barduyow (1363), Bardegow (1786), Bardiow (1808), Bardejov (1927); maď. Bártfa; nem. Bartfeld.
Farský obvod zahŕňa: Bardejov, Bardejovská Nová Ves, Bardejovská Zábava, Bardejovské Kúpele (dnes súčasť obce Bardejov), Lukavica.
Územie severného Šariša bolo v 13. storočí majetkom uhorských kráľov a administratívne pričlenené k Šarišskému komitátu so sídlom na hrade Šariš. Po tatárskom vpáde v rokoch 1241 - 1242 začalo nové osídľovanie územia severného Šariša a významnú úlohu v ňom zohrala najmä nemecká kolonizácia.
V 1. pol. 13. stor. tu okrem rím. kat. farského kostola sv. Egídia bol aj kláštor cistercitov. Vtedy sa tu zaužívalo konanie trhu, ktorý prilákal do Bardejova nemeckých usadlíkov. Zaiste od 13. stor. tu bola colnica, pričom clo plynulo kráľovi.
Panoráma Bardejova
Vznik a Rozvoj Mesta
V roku 1320 udelil Karol Róbert určité privilégiá hosťom, ktorí sa tu začali usadzovať vo väčšom počte. V roku 1352 udelil Ľudovít I. V roku 1376 bol Bardejov privilégiom Ľudovíta I. povýšený na kráľovské mesto a postavený na roveň Budínu a Košiciam. Pôvodný erb mesta tvoril patrón sv. Egidius, ale v 15. storočí sa zmenil.
V roku 1402 udelil Žigmund Bardejovu právo skladu a oslobodil bardejovských kupcov od platenia kráľovského mýta. Zo závislosti na jeho nástupcoch Ossolinských sa mesto dostalo až začiatkom 16. storočia. Bardejov často ohrozovali zbojníci, v roku 1454 dalo mesto 46 chytených zbojníkov popraviť.
Už v polovici 16. storočia mal Bardejov 517 domov a asi 3000 obyvateľov, z toho 180 remeselníkov v 64 rozličných špecializáciách. Najdôležitejším odvetvím bola výroba plátna a súkna. V roku 1424 vyrobili 240 000 lakťov plátna, v roku 1451 - 217 000, v roku 1471 - 240 000 lakťov. Mesto malo monopol na bielenie plátna, o ktorom muselo najmä v neskoršom období často bojovať s Prešovom.
Za feudalizmu mal Bardejov po Bratislave a Košiciach najväčší počet cechov na Slovensku - 51. Bardejov hral významnú úlohu aj v obchode, najmä s Poľskom. Bardejovské plátno sa spolu s textíliami dovezenými z Poľska predávalo na trhoch v celom Uhorsku. Z Poľska sa dovážali i kovové výrobky, kožušiny, ryby, soľ, olovo, kolomaž a olej. Vyvážalo sa najmä víno, železo, meď, striebro, vosk a kone. Mesto vlastnilo hlinisko, tehelňu a pivovar.
Významné udalosti v 16. a 17. storočí
V 16. storočí sa obyvatelia pridali k reformácii. V roku 1551 je doložené kníhkupectvo, v roku 1578 začala pracovať Gutgessellova tlačiareň.
V rokoch 1600, 1612, 1645, 1679 ho postihol mor, v rokoch 1679 a 1686 takmer úplne vyhorelo. Katastrofu dovŕšil mor v rokoch 1710-11, keď zahynulo okolo 2000 ľudí. V priebehu 18. storočia nastalo postupné oživenie hospodárskeho života, najmä remesiel. Bardejov sa stal remeselnícko-poľnohospodárskym mestom.
S rozvojom kapitalizmu v I. polovici 19. storočia nastali zmeny. V roku 1805 prešli mestom ruská vojská pod vedením Kutuzova. Na hladomor a choleru v roku 1831 zomrelo 600 osôb, v roku 1847 na hladomor 514 ľudí. Na hospodárskom charaktere mesta takmer nič nezmenil ani vývin kapitalizmu po roku 1848.
Koncom 19. a začiatkom 20. storočia vznikol priemysel miestneho významu (továreň na hračky, píla, výrobňa debien atd.). Mesto trpelo zaostalosťou, biedou a nezamestnanosťou. Po vzniku ČSR sa začalo intenzívnejšie rozvíjať robotnícke hnutie. MO KSČ založená v roku 1921 (sídlil tu i OV KSČ) viedla hospodárske a politické boje robotníkov (v rokoch 1932-33 štrajky kníhtlačiarov) i remeselníkov, v 30. rokoch.
V období klérofašizmu bol strediskom protifašistického odboja. Na jar roku 1944 sa z iniciatívy miestnych ilegálnych pracovníkov vytvorila partizánska skupina, ktorej velil mjr. Litvinov-Roposovskij. V letných mesiacoch roku 1944 sem prichádzali partizáni z Poľska, ku ktorým sa pridávali vojaci z východoslovenských divízií. Začiatkom septembra roku 1944 sa partizáni pokúšali dobyť Nemcami okupované mesto. Bardejov bol oslobodený 19. 1. 1945 vojskami IV. ukrajinského frontu a 1. čs. armádneho zboru.
Po roku 1945 nastal všestranný rozvoj mesta. Vybudoval sa priemysel obuvnícky (Závody 29. augusta), potravinársky (mlyny, pekáreň, bitúnok, hydinárske závody, sušiareň zemiakov, konzerváreň), kožiarsky (športvýroba), drevospracujúci (píla, výroba nábytku), odevný (pobočný závod Odevných závodov kpt. J. Nálepku) a ďalšie menšie prevádzky. JRD bolo založené v roku 1949. Vybudovali sa nové sídliská, služby, doprava, sociálne a kultúrne zariadenia. Obyvatelia pracovali v meste.
Richvald
Na území panstva Kobyly (Kabalafeulde), ktoré v roku 1319 na základe kráľovskej donácie získali šľachtici z Perína, bol na nemeckom zákupnom práve, podobne ako susedné dediny založený aj Richvald. Niekoľkoročný spor viedli o obec Richvald Bardejovčania s Perínskovcami. V roku 1355 v nej Mikuláš z Perína vyhlasuje, že Richvald a spolu s ním Kľušov, Kobyly a Hertník sú jeho majetkom a boli ním už aj v roku 1325. Tvrdí tiež, že v uvedenom roku existoval v Richvalde mlyn patriaci miestnemu šoltýsovi a stál tu kostol vybudovaný z kameňa.
Farnosť pri tomto kostole, ktorý po neskorších prestavbách stojí v obci doteraz, jestvovala pravdepodobne aj v 14. storočí, pretože počas celého nasledujúceho storočia boli tunajší farári členmi bratstva farárov z okolia Bardejova.
V prvej polovici 15. storočia patril Richvald medzi najväčšie dediny v širšom okolí Bardejova. Napr. v roku 1427 sa tu na základe daňového súpisu Šarišskej stolice nachádzalo až 52 roľníckych usadlostí. Významné postavenie obce v tom období sa odrazilo aj v tom, že správy o nej sa stále častejšie objavovali v administratívnej a účtovnej agende slobodného kráľovského mesta Bardejova.
Nakoniec sa Bardejovčania presadili. Spišská Kapitula v roku 1446 oznamovala guberniálnej rade, spravujúcej Uhorsko, že uviedla Bardejov a jeho cirkevné inštitúcie do držby šiestich dedín. Mestu pripadol okrem iného aj Richvald, stali sa vlastníctvom Kostola sv. egídia, resp. Špitála sv. Ducha.
Až v rokoch 1529 - 1848 bol Richvald skoro nepretržite poddanskou obcou slobodného kráľovského mesta Bardejova, okrem obdobia na konci 17. a v prvej polovici 18. storočia, keď ho mesto v dôsledku svojich hospodárskych problémov zálohovalo u šľachtickej rodiny Klobušickovcov.
V Richvalde vznikla veľmi skoro evanjelická farnosť s fíliou v Hervartove, Miestny pastor podliehal pod cirkevný dozor mestského pastora, ktorý svoju právomoc vykonával aj pomocou vizitácií. V druhej polovici 16. sa spomína pastor. V roku 1581 vyšiel v bardejovskej tlačiarni Dávida Gutgesela slovenský preklad Lutherovho Katechizmu, ktorý slúžil aj pre potreby evanjelických Slovákov v Richvalde.
Po skončení povstania Imricha Tököliho bol v októbri 1686 z iniciatívy nového bardejovského richtára obsadený a katolíckemu farárovi odovzdaný aj kostol v Richvalde.
Pri prvom úradnom sčítaní obyvateľstva v Uhorsku v rokoch 1785-1787 bolo v Richvalde evidovaných 103 domov, v ktorých žilo 691 obyvateľov. Do roku 1828 sa počet domov zvýšil iba mierne na 110, počet obyvateľov stúpol až na 813. Morové epidémie v rokoch 1797 a 1818, cholerová epidémia v roku 1831 boli príčinou rozsiahleho sedliackeho povstania na východnom Slovensku. Podľa údajov zo Schematismu košického biskupstva žilo v roku 1847 1056 obyvateľov (391 katolíkov, 12 gréckokatolíkov, 611 evanjelikov a 42 židov).
Bezprostredne po rakúsko-maďarskom vyrovnaní v roku 1867 aj obec Richvald pocítila siný nápor maďarizácie, ktorej baštou sa na severe Šariša stalo mesto Bardejov. Dôkazom toho bolo aj úradné premenovanie názvu obce. V rokoch 1905-1913 sa Richvald nazýval Erdővágás ( v slovenčine vo význame „lesná poruba, rúbanisko“).
Vysťahovalectvo začalo v 19. a pokračovalo vo väčšej alebo menšej miere aj začiatkom 20. storočia. Ťažkú situáciu obyvateľov, ktorí zostali doma, výrazne zhoršilo vypuknutie 1. svetovej vojny.
Na Slovensku po vyhlásení autonómie nasledovalo v marci 1939 vytvorenie samostatnej Slovenskej republiky, ale pod jasným patronátom Nemeckej ríše. Po vypuknutí 2. svetovej vojny v septembri 1939 bolo Slovensko zatiahnuté do ťaženia proti Poľsku a po napadnutí Sovietskeho zväzu Nemeckom v júni 1941 aj do vojenských operácií na východnom fronte. V tejto slovenskej armáde bojovali i viacerí muži z Richvaldu.
Po oslobodení bol opäť obnovený československý štát a vytvorené nové orgány štátnej a verejnej správy - národné výbory. Aj v Richvalde, ktorý bol oslobodený 19. januára 1945.
Aj v povojnových rokoch mala obec prevažne poľnohospodársky charakter. V roku 1958 bolo založené Jednotné roľnícke družstvo. V roku 1973 došlo k spojeniu troch obcí a k vytvoreniu spoločného JRD „Poľana“ so sídlom v Richvalde (Richvald, Hervartova a Šiba). No už v roku 1975 sa uskutočnilo ďalšie zlučovanie. JRD „Poľana“ bola pričlenená k JRD „Družba“ Bardejov so sídlom v Kľušove.
V roku 1959 bol Richvald elektrifikovaný. V priebehu šesťdesiatych až osemdesiatych rokov sa tu postupne vybudovali miestne komunikácie a cesta III. triedy, Katolícka fara, kultúrno - správna budova, škola, dve bytovky a viacero stavieb v rámci družstevného dvora, ukončila sa regulácia miestneho potoka.
Prvá škola v obci vznikla pri fare, lebo školstvo v minulosti malo cirkevný charakter. Farské školy sa stavali pri kostoloch a prvými učiteľmi boli kňazi. Existenciu školy v Richvalde preto možno predpokladať už v 1. polovici 15. storočia. Prvá archívne doložená správa o nej však pochádza až z roku 1600.
V roku 1945 došlo k poštátneniu škôl. V obci vznikla štvortriedna štátna ľudová škola, do ktorej 1.septembra 1949 bola zriadená trojtriedna národná škola a zrušením 6.-8. ročníka vznikla jedna trieda neúplnej strednej školy s 35 žiakmi.
Ďalšie významnejšie zmeny v školskom systéme sa uskutočnili v roku 1961, keď sa OSŠ zmenila pridaním deviateho ročníka na plneorganizovanú ZDŠ. 203 žiakov sa v tom čase učilo v siedmich triedach. Od školského roku 1975/1976, po preradení 6.-9. ročníkov na II. ZDŠ v Bardejove, prestala byť richvaldská škola plne organizovanou deväťročnou školou. Teraz ju navštevujú iba žiaci 1. a 4. ročníka.
Farnosť sv. Egídia
História farnosti a Chrámu sv. Egídia v Bardejove je nerozlučne spätá s históriou mesta. Prvou písomnou správou o existencii kostola na tomto území je listina kráľa Bela IV. z roku 1247, v ktorej sa spomínajú „fratres de Copryvnicza Cisterciensis ordinis apud Ecclesiam Sancti Egidii de Bardfa“ - bratia z rádu cistercitov z Koprivnice pri kostole sv. Egídia z Bardejova, ktorí tu založili kláštor a dostali od kráľa rozsiahle majetky.
Dnes, na základe výskumov procesu fundácie cistercitských kláštorov na území Uhorska vieme, že kláštor v Bardejove bol vybudovaný z iniciatívy kráľa Ondreja II. (1205 - 1235) na hranici kráľovstva, začiatkom 13. storočia. Rok, ani presné miesto založenia kláštora nie sú známe, ale jeho existenciu potvrdzujú miestne názvy: Mníchovský potok, Kláštorné lúky, i mestská časť „Za rajom“.
Je viac ako pravdepodobné, že pôvodný kláštor zničili pri svojom vpáde Tatári, ale, ako to dokazuje spomínaná listina z roku 1247, cisterciti ho obnovili. Roku 1269 sa cisterciti v dôsledku politických zmien v štáte na bardejovskom území už nenachádzajú a o osude chrámu ani územia Terra Bardfa niet žiadnych správ. Terra Bardfa sa postupne menila na osadu.
Začiatkom 14. storočia daroval kráľ Karol Róbert už rozvinutú osadu Bardejov svojmu sprievodcovi, rytierovi Vavrincovi a jeho potomstvu (Laurentius Filius Laurentii et eius Heredes). V listine z roku 1320, ktorou kráľ udelil obyvateľom Bardejova privilégiá v platení daní, sa už spomína farár i richtár a Bardejov ako „Civitas Bardfa“. Obyvatelia sú povinní odvádzať farárovi polovicu desiatku.
O existencii chrámu sv. Egídia sa dozvedáme z listiny kráľa Ľudovíta I. z roku 1352, ktorou kráľ povolil mestu Bardejov výročný jarmok po dni sv. Egídia, patróna chrámu i mesta. Povýšenie Bardejova na slobodné kráľovské mesto na úrovni Budína a Košíc má tiež priamu súvislosť s chrámom a farnosťou. Zaiste by kráľ Ľudovít I. roku 1376 mestu Bardejov túto výsadu neudelil, keby nemalo chrám a farnosť na patričnej úrovni.
Údaje o čase začiatku a trvania výstavby chrámu sa rôznia. Niektorí autori datujú začiatok výstavby do konca 13. storočia, iní do polovice 14. storočia, čo je najpravdepodobnejšie. Všeobecne sa prijal názor, že základná časť chrámu - hlavná loď a bočné lode - bola dobudovaná ako trojloďová bazilika roku 1415. Do veže, ktorej výstavba prebiehala v rokoch 1420 - 1427, boli inštalované vežové hodiny, druhé v poradí v Uhorsku.
Dóm sv. Egídia a Bazilika Minor
História farnosti a Chrámu sv. Egídia v Bardejove je nerozlučne spätá s históriou mesta. Dóm sv. Egídia je dominantou mesta Bardejov a patrí medzi najvýznamnejšie gotické stavby na Slovensku.
V dňoch 4. až 6. júna 1999 prežívala Bardejovská rímskokatolícka farnosť slávnostné dni - storočnicu konsekrácie Dómu sv. Egídia. Do Bardejova prichádza dňa 5. júna na oslavy osobne hosť najvzácnejší: J. E. Mons. Luigi Dossena, arcibiskup, apoštolský nuncius v SR. V predvečer vyvrcholenia osláv slúži slávnostnú sv. omšu. Koncelebrantom je J. E. Mons. Bernard Bober, košický pomocný biskup.
V deň vyvrcholenia slávnosti sa v Bardejove schádzajú: apoštolský nuncius v SR J. E. Mons. Luigi Dossena a J. E. Mons. Alojz Tkáč, košický arcibiskup - metropolita, spoločne koncelebrujú slávnostnú sv. omšu.
Dňa 7. júna 1999, na kňazskej rade, oznamuje J. E. Mons. Alojz Tkáč úmysel požiadať Kongregáciu pre bohoslužbu a vysluhovanie sviatostí o udelenie titulu Bazilika minor pre Dóm sv. Egídia.
Udeľuje sa ním kostolu v Bardejove, zasvätenému sv. Egídiovi, titul Baziliky minor. Tesne pred vianočnými sviatkami oznámil arcibiskup Mons. Alojz Tkáč do Bardejova túto radostnú skutočnosť a požiadal vdp. dekana ThDr. Jozefa Jurka, aby pri polnočnej sv. omši oznámil ju veriacemu ľudu.
Interiér Dómu sv. Egídia s hlavným oltárom
V bazilike sa má umiestniť znak Svätého Otca, znak Apoštolského stolca a celé znenie Apoštolského breve. Pápežský znak (skrížené kľúče) je možné používať na zástavách, rúchach a pečiatke baziliky.
Veľkým privilégiom baziliky menšej je, že pri jej návšteve v určené dni môžu veriaci za obvyklých podmienok získať odpustky. V menšej bazilike sv. Egídia to bude:
- 4. jún (výročný deň konsekrácie Baziliky);
- 1. september (deň liturgického slávenia patróna chrámu);
- 29. jún (slávnosť sv. apoštolov Petra a Pavla);
- 23. november (výročný deň udelenia titulu Bazilika Minor).
Bardejovská farnosť žila prípravami a očakávaním vyhlásenia Dómu sv. Egídia za Baziliku minor vyše dva roky. Počas tohto času prebiehala bohatá duchovná príprava, ktorá pozostávala najmä zo sv. omší počas tzv. farských štvrtkov, kedy k nám prichádzali kňazi z Arcibiskupskej kúrie a Kňazského seminára z Košíc, správcovia ostatných slovenských bazilík, novokňazi našej arcidiecézy a ďalší hostia.
Súčasnosť
V súčasnosti je Bardejov charakterizované priemyselno-poľnohospodárskou výrobou a rozvojom turizmu a cestovného ruchu so súvisiacimi obchodnými činnosťami a službami. Mesto je z hľadiska dopravy charakterizované odľahlosťou od hlavných komunikačných trás, diaľnic a medzinárodných železničných tratí.
Kňazi pôsobiaci vo farnosti Bardejov - sv. Egídia
- Vdp. Mgr. Jozef Jurko, dekan
- Vdp. Mgr. Stanislav Kozák
- Vdp. Mgr. Ján Švec
- Vdp. Mgr. Martin Nemčík
- Vdp. Mgr. Peter Tirpák
- Vdp. Mgr. Cyril Korpesio
Mesto Bardejov má nadviazané priateľské styky s mnohými európskymi aj zámorskými mestami. Najviac rozvinutá je slovensko-poľská a slovensko-česká spolupráca, a to najmä v oblastiach školstva, kultúry, športu, hospodárstva a ekonomiky, cestovného ruchu, životného prostredia a starostlivosti o kultúrne a historické pamiatky.