Rímskokatolícky kostol v Soli: Historický prehľad

Obec Soľ patrí k najstarším obciam na východnom Slovensku. Výhodná geografická poloha v údolí rieky Topľa ju už v dobe kamennej predurčila na miesto ľudského sídliska, ktoré sa s prestávkami rozvíjalo až do súčasnosti. Najstaršia písomná zmienka pochádza z roku 1252.

Soľ je obec na Slovensku v okrese Vranov nad Topľou. Katastrálne územie sa rozkladá v povodí rieky Tople v severozápadnom výbežku Východoslovenskej nížiny, na rozhraní dvoch podcelkov Východoslovenskej pahorkatiny - z juhozápadu doň zasahuje Podslanská pahorkatina a zo severovýchodu Toplianska niva. Stred obce leží v nadmorskej výške 142 m n. m.

Katastrom obce preteká rieka Topľa. Obec Soľ patrí k najstarším obciam na východnom Slovensku. Výhodná geografická poloha v údolí rieky Topľa ju už v dobe kamennej predurčila na miesto ľudského sídliska, ktoré sa s prestávkami rozvíjalo až do súčasnosti. Najstaršia písomná zmienka pochádza z roku 1252.

Farnosť Soľ má bohatú históriu, ktorá siaha až do 17. storočia. Táto farnosť začala písať svoju históriu asi okolo roku 1600. Zachovali sa v nej matriky od roku 1771 a v nich sú evidovaní aj obyvatelia Komáran. Rímskokatolíci patria už najmenej 250 rokov do farnosti Soľ.

Rímskokatolícky kostol Krista Kráľa je jednoloďová, pôvodne gotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z konca 15. storočia. Pôvodné patrocínium bolo sv. Mikuláša biskupa. Úpravami prešiel na začiatku 17. storočia. Pred rokom 1666 bola upravená loď. V roku 1884 prešiel neogotickou úpravou. Poslednou obnovou prešiel okolo roku 2000.

V presbytériu sa nachádza neskorogotická valená klenba, v lodi neogotická lomená klenba z doby pseudogotickej úpravy. Oltár pochádza z doby úpravy kostola v roku 1932, dielo Břetislava Kaffku z Červeného Kostelca. Bočný Mariánsky oltár je z roku 1949. Fasády sú členené opornými piliermi a oknami s lomeným oblúkom so šambránou.

Kostol bol vybudovaný koncom XV. storočia (149). Sanktvárium - Svätyňa bola pravdepodobne kedysi kaplnkou zemepána a jej štýl je z poslednej doby gotiky. Patrocínium kostola je sv. Mikuláša. Pred rokom 1666 bola vybudovaná terajšia loď kostola a veža kostola. Veža kostola bola zdobená vysokou drevenou vežou - tá sa však zrútila 9.7.1875 pri víchrici. Odvtedy je veža nízka. Veľká rekonštrukcia bola aj v roku 1932. V roku 1933 bol kostol vysvätený a daný veriacim k užívaniu. Bol postavený hlavný oltár ku cti Krista Kráľa. Kostol je od roku 1999 v štádiu postupných opráv, aby sa mu vrátil pôvodný gotický štýl.

V parku pred rímskokatolíckym kostolom v novembri roku 2000 pribudla soška Krista Kráľa, ktorá bola posvätená pri príležitosti 400.

Evanjelický kostol, jednoloďová klasicistická stavba s polkruhovým ukončením presbytéria, transeptom a predstavanou vežou, z roku 1793. V roku 1864 bol rozšírený a bola doplnená veža. Nová klenba bola realizovaná v roku 1871. Obnovou prešiel v roku 1947 a naposledy v rokoch 1995-1998, keď bol doplnený transept. Nachádza sa tu moderný oltár s obrazom Krista a klasicistická kazateľnica z obdobia okolo roku 1800. Fasády sú členené lizénami a polkruhovo ukončenými oknami.

Ďalšou kultúrnou pamiatkou obce je prícestná kaplnka sv. Jána Nepomuckého z polovice 19. storočia. V interiéri sa nachádza kamenná socha svätca.

Evanjelický kostol a.v. bol postavený v roku 1793 a veža kostola bola dostavaná v roku 1864. Tento kostol prešiel rôznymi úpravami v rokoch 1995-1998 za pôsobenia farára Borisa Mišinu. Dnes má kostol podlahové vykurovanie a na stavbe boli prevedené úpravy okien výmena strechy a veže. Rímsko katolícky kostol je postavený v gotickom štýle z 15. storočia, prestavaný v 17. storočí v barokovom slohu a v roku 1884 neogoticky upravený. Od roku 2000 prešiel rímsko katolícky kostol ďalšími vonkajšími a vnútornými úpravami za pôsobnosti rímsko katolíckeho farára Mgr.

Najstaršia známa pečať obce Soľ pochádza z posledných rokov 18. alebo počiatku 19. storočia. Jej odtlačok sa zachoval na písomnosti uloženej v Zemplínskom župnom archíve v Sátoraljaújhelyi.

Podobu pečate možno zrekonštruovať podľa voskového odtlačku pečatidla na súdnom svedectve richtára a obyvateľov Soli proti židovi Pinkesovi z 3. 3. 1821. Roku 1830 obec používala nové typárium s odlišným vyhotovením. Jeho odtlačok sa zachoval na listine zo 14. 7. 1834 uloženej v Okresnom vlastivednom múzeu vo Vranove nad Topľou so sídlom v Hanušovciach nad Topľou.

Oproti predchádzajúcej pečati obsahuje bohatší kruhopis s textom SÓKÚT HELYSÉGE 1830 (obec Soľ 1830), ďalej lemeš a čerieslo a po ich okraji po jednej hviezdičke. Motív lemeša a čeriesla býval bežný pri poľnohospodárskych obciach, hoci na Zemplíne pomerne zriedkavejší. Túto pečať obec používala do polovice 19. storočia.

Odtlačky ďalšieho typária, ktoré obec používala asi od prvej polovice 60. rokov 19. storočia sa zachovali na písomnostiach zo 70. rokov 19. storočia uložených v Zemplínskom župnom archíve v Sátoraljaújhelyi. Na pečati s kruhopisom SÓKUT HELYSÉGE PETSÉTYE ("Pečať obce Soľ") je vyobrazená postava muža v klobúku so širokou strechou, čerpajúceho vodu z vahadlovej studne, stojaceho vedľa širokej nádoby, určenej zrejme k odparovaniu soli. Ide o tzv. Od roku 1890 obec používala novú pečať, ktorá bola zhotovená podľa normy záväznej aj pre ostatné obce, teda neobsahovala vlastné znamenie.

Po roku 1990 vytvorili Jozef Novák a Ladislav Čisárik z firmy SIGNUM Bratislava erb obce, ktorý sa opiera o tretiu pečať, čím sa porušila zásada, že smerodajné pre tvorbu erbu obce majú byť najstaršie pečate (avšak je možné, že autori erbu dve staršie pečate nepoznali). Blazón erbu znie: "V modrom štíte na zelenej pažiti stojaci striebroodetý obrátený zlatovlasý muž vo veľkom čiernom klobúku, vpravo od neho na striebornom podstavci zlatá misa, vľavo od neho strieborná murovaná studňa so zlatým vahadlom." Bol prijatý ako symbol obce uznesením obecného zastupiteľstva OZ - 6/92 dňa 13. 11. 1992.

Obec žije aj bohatým cirkevným životom. Podstatnú časť obyvateľstva tvoria rímskokatolíci, ktorí vystavali nový farský kostol dokončený v r.2001 zasvätený Nanebovzatiu Panny Márie. Evanjelici a.v. postavili kostol v roku 1977. Greckokatolíci na svoje liturgické sväté omše využívajú starý rímskokatolícky kostol postavený v r. 1861.

V obci sa nachádza základná škola, ktorá pre druhý stupeň (ročníky 5 až 9) pokrýva aj okolité obce Hlinné a Rudlov. Škola má dve budovy s triedami. Stará budova bola postavená v roku 1957 a Nová budova v roku 1975. Prepojené sú zasklenou spojovacou chodbou, pod ktorou sa nachádza skleník. V škole vyučuje 32 učiteľov (školský rok 2006/2007) a navštevuje ju 521 žiakov (šk. r. 2006/2007).

V strede obce je autobusová zastávka. Obec sa nachádza na hlavnej ceste1/18 medzi Prešovom a Vranovom nad Topľou, resp. Košicami a Michalovcami. Najstaršia písomná zmienka pochádza z roku 1252.

V obci pôsobil aj Andrej Balogh (* 1846 - † 1887), advokát, priekopník a propagátor stenografie v Uhorsku, ktorý sa narodil v rodine solianskeho evanjelického farára Andreja Baloga, nástupcu Mateja Rojka.

Andrej Demčák (* 1930), člen JRD v Soli (od 1949), v roku 1960 zvolený za predsedu.

Starostom je od roku 1994 Ing.

V obci sa nachádza rímskokatolícky kostol Krista Kráľa, evanjelický kostol a prícestná kaplnka sv. Jána Nepomuckého.

Medzi významné udalosti v cirkevnom živote patrí deň 21. september, ktorý je dňom výročia posviacky chrámu - baziliky minor vo Vranove nad Topľou. Pri tejto príležitosti sa konala slávnostná večerná sv. omša, na ktorú bol pozvaný za hlavného celebranta vdp. Pavol Bober, kaplán vo farnosti Soľ. Spolu v koncelebre s ním boli rodák z Vranova vdp. Adrián Prúša (kaplán v Giraltovciach) a o, Rastislav Ivanecký OSPPE, farár a rektor baziliky.

Vo svojej homílii pozvaný hosť okrem iného poukázal na to, že Boží chrám má zhromažďovať spoločenstvo ľudí, ktorí sa spolu modlia. Sv. omšu svojím spevom obohacoval farský zbor Lumen.

tags: #rimokatolicky #kostol #sol