Obec Soľ patrí k najstarším obciam na východnom Slovensku. Najstaršia písomná zmienka pochádza z roku 1252. Miestna farnosť sa objavuje už súpise pápežských desiatkov z rokov 1332 - 1337, keď tu pôsobil kňazi Ján.
Kostol sv. Mikuláša v zemplínskej obci Soľ má pôvod minimálne do 15. storočia. Odborníci často datujú súčasnú stavbu na koniec 15. storočia (uvádza sa písomná zmienka z roku 1493). Nie je jasné, kedy došlo k zmene patrocínia z Panny Márie na sv. Mikuláša, a ani to, či a v akom rozsahu dnešný chrám nadväzuje na kostol spomínaný v pápežských desiatkoch.
Pôvodne gotický kostol pochádza z konca 15. storočia. Ide o jednoloďový priestor s polygonálnym zakončením presbytéria, v ktorom je pôvodná neskorogotická valená klenba s dekoratívnymi krížovými klenbami, raz žliabkovanými na spôsob rebier zo 14. storočia. Gotický pôvod má jedinečné zaklenutie presbytéria. Ide o lomenú valenú klenbu orientovanú nezvyčajne kolmo na os kostola doplnenú o dekoratívne krížové rebrá. Nárožia svätyne spevňujú oporné piliere. Na juhovýchodnej strane polygónu presbytéria je prezentované zaslepené gotické okno väčších rozmerov s lomeným oblúkom.
V 17. storočí bola upravovaná loď už v barokovom štýle. Podľa niektorých zdrojov práve v tomto období postavili dnešnú loď a západnú vežu. Pred rokom 1666 bola vybudovaná terajšia loď a veža kostola. V lodi je pseudogotická lomená klenba s úzkymi rebrami z roku 1884.
Opravili ho začiatkom 17. storočia. Začiatkom 17. storočia a neskorších obnovách stojí doteraz. V roku 1875 spôsobila víchrica zrútenie vysokej drevenej strechy veže. Veža bola zakončená vysokou drevenou strechou, ktorá sa však 9.7.1875 pri víchrici zrútila. Nahradila ju nová, nižšia. Odvtedy je veža nižšia. Obnovený a neogoticky upravený bol v roku 1884. Fasáda je novoupravená s modernou prístavbou vstupnej predsiene pri veži.
Kostol sv. Mikuláša v Soli
Obnova a rekonštrukcie
Kostol bol viackrát opravovaný: 1742 - 1753, 1816, 1884 vždy z vlastných prostriedkov farníkov. Veľká rekonštrukcia sa uskutočnila aj v roku 1932, pričom chrám vysvätili o rok neskôr. Kostol vysvätili v roku 1933. Z tohto obdobia pochádza aj hlavný oltár. V tom čase bol postavený hlavný oltár ku cti Krista Kráľa, ktorý vyhotovila dielňa Břetislava Kaffku v Červenom Kostelci. V roku 1949 bol postavený bočný Mariánsky oltár vyhotovený tou istou rezbárskou dielňou, ako aj celé zariadenie kostola (sochy, krížová cesta, kazateľnica). Po druhej svetovej vojne objekt čiastočne opravili.
Sakrálny objekt je od roku 1999 v štádiu postupných opráv, aby sa mu vrátil pôvodný gotický štýl. Status národnej kultúrnej pamiatky má kostol od roku 1963. V roku 1994 stredovekú sakristiu odstránili a nahradila ju moderná prístavba.
V roku 2009 v mesiaci apríl až august bola uskutočnená výmaľba kostola, zreštaurovanie bočných oltárov. Počas výmaľby kostola sa urobila nová elektroinštalácia, ozvučenie a osvetlenie kostola. V roku 2010 sa zreštaurovala kazateľnica a krížová cesta. Od 2. Mája 2011 do 15. Mája 2011 sa zreštaurovala empora (priečelie chórusa), architektúra orgána ako aj socha Najsvätejšieho srdca Ježišovho, socha sv. Terézie a socha sv. Alojza. Toto zreštaurovanie urobil kolektív umeleckých maliarov a reštaurátorov Marián Švec, Peter Záhumenský a Milan Bödör. V roku 2013 bol vybudovaný oporný múr okolo kostola. V apríli 2014 prebiehala elektrifikácia zvonov vo zvonici.
Interiér kostola
V centrálnej časti oltára je umiestnený oltárny obraz so sv. Mikulášom. Obraz je sekundárny, vymenený v r. 1936, namaľovaný rožňavským maliarom Júliusom Ádamom (signovanie a datovanie na klenbe kostola). Predstavuje sv. Mikuláša, ktorý strnulo stojí v centrálnom pláne obrazu, v ľavej ruke drží svoj osobný atribút - knihu a na nej tri zlaté hrudy, ktoré symbolizujú jeho legendárny dobročinný skutok (pomoc chudobnému otcovi troch dcér, ktorým hrozil predaj do nevestinca: tri noci po sebe hádzal sv. Mikuláš do ich okien zlaté hrudy, aby mali veno). Obraz popri svojom tradičnom námete nesie všetky charakteristické prvky zobrazenia tohto svätca: je odetý vo svojom typickom biskupskom rúchu, v ruke má biskupskú berlu, na hlave biskupskú mitru. Okolo hlavy má svätožiaru.
Postava je zobrazená na pozadí s čiastočne neutrálnym nadzemským priestorom s prizerajúcimi sa anjelikmi, v spodnej časti s reálnym priestorom s mostom amorom s loďami (toto pozadie sprostredkovane symbolizuje patrónstvo sv. Mikuláša nad lodníkmi). Obraz je v hornej časti polkruhovo ukončený, osadený je v pôvodnom profilovanom ráme, zdobenom vo vrchole oblúka rokajovou kartušou (už len vo fragmente).
Pôvodný centrálny obraz oltára je t.č. zavesený na stene kostola. Predstavuje sv. Mikuláša v podstate zhodne, takisto v centrálnej polohe obrazu, s tými istými atribútmi a odevom. Postava je však dynamickejšia, mierne natočená, s náznakom vnútorného špirálového pohybu. V pozadí sú tri detské postavy v kadi (zobrazenie ďalšieho zázraku, ktorý svätec podľa legendy vykonal, keď zázračne vrátil život trom deťom, ktoré zabil istý hostinský, rozsekal a naložil do soli, aby ich mohol predávať v čase hladu).
Tento pôvodný obraz možno kvalifikovať ako priemernú barokovú maliarsku prácu, ktorej tvorcom bol síce poučený maliar, ktorý však (napriek istej zvláštnej miere zobrazenia) neprekročil provincionálny rámec tvorby a nedostatočne sa dokázal vysporiadať s barokovými zákonitosťami maliarskej tvorby, s barokovú kompozíciou, dynamikou, expresiou, používanímšerosvitu a pod.