Rímskokatolícka cirkev, farnosť Žalobín: História a vývoj

Myšlienka šírenia kresťanstva v tomto regióne sa už niekoľko storočí spája s pretrvávajúcou cyrilometodskou tradíciou, ktorú po prvýkrát zaznamenal takmer pred dvesto rokmi historik Anton Sirmai (Szirmay). Podľa toho celú Tovarniansku dolinu, t.j. aj Žalobín a Malú Domašu, obývali pred príchodom starých Maďarov Slovania - Slováci (Slavi).

Dominantné postavenie z pohľadu vierovyznania má v obci Hermanovce Rímskokatolícka cirkev.

V súčasnosti sídli Rímskokatolícky farský úrad priamo v Hermanovciach, a tak miestni obyvatelia nemusia za vysluhovaním sviatostí dochádzať príliš ďaleko.

Vznik a vývoj farnosti

Veriaci tejto cirkvi od dávnych čias až dodnes patria do gréckokatolíckej farnosti Štefanovce. Zo schematizmu gréckokatolíckeho biskupstva z roku 1831 sa dozvedáme, že sú starobylou farnosťou, ktorej svetským patrónom bol Ján Barkóci (Barkóczi).

Farnosť v obci Hermanovce vznikla na základe rozhodnutia jágerského biskupa, Karola Eszterházyho, dňa 11. júla 1772.

Prvým farárom v novozriadenej hermanovskej farnosti sa stal dôstojný pán Martin Javčák, emeritný farár zo Sabinova a dekan dekanátu Stredný Šariš. Ten začal bezprostredne po vzniku farnosti viesť knihu pokrstených, sobášených aj pochovaných.

V roku 1788 vznikla samostatná farnosť v Žalobíne, do ktorej patrili už iba fílie Malá Domaša a Jasenovce. Prvým kňazom v tejto farnosti sa stal františkán - páter Ján Nepomuk Ihnát, ktorý sa významne zaslúžil o rozvoj žalobínskej farnosti a jej fílií.

Počas jeho pôsobenia sa vo farnosti uskutočnila 7. septembra 1816 vizitácia prvého biskupa košickej diecézy Andreja Sabóa. Zo zápisu z tejto vizitácie sa dozvedáme, že v Malej Domaši v tom čase žilo 217 rímskokatolíkov a o tom, že v obci bol aj mlyn (pravdepodobne na Ondave), kde žili štyria rímskokatolíci. Kostolníkom a zvonárom v miestnom kostole bol Michal Čičák.

Do života rímskokatolíkov v obci nepriaznivo zasiahla cholerová epidémia v prvej polovici 19. storočia. V roku 1833 bol počet veriacich 223, ale v roku 1826 ich bolo až 266. Predpokladáme, že aj z ich radov boli obete.

Druhý odliv veriacich spôsobila emigrácia do zámoria v rokoch 1880 - 1890.

V živote žalobínskej farnosti a predpokladáme, že aj v jej fíliach, kus práce vykonal farár Ján Kuča, ktorý miestnych veriacich svojou činnosťou a aktivitami povzbudzoval. Svojou prácou sa snažil za obdobie svojho krátkeho pôsobenia povzniesť tunajší náboženský a kultúrny život, aktivizoval prácu ružencového spolku. Pripravoval s mládežou divadelné hry a rôzne duchovné podujatia (hlavne v sídle farnosti - Žalobíne).

Podľa niektorých farníkov príchodom farára S. Fedora došlo k intenzívnejšiemu rozvoju farnosti po stránke materiálnej aj duchovnej. V polovici 90. rokov 20. storočia sa miestni farníci rozhodovali o možnostiach výstavby nového kostola s tým, že pôvodný mal po úprave slúžiť ako Dom smútku. Konečným rozhodnutím však bola dohoda o výraznej rekonštrukcii pôvodného kostola.

Po novembrovej revolúcii v roku 1989 aj tu nastalo určité uvoľnenie v cirkevnom živote.

V roku 1998 opravovali vežu kostola, ktorá tak dostala nový krov, plech a kríž v hodnote 190 000 Sk. V júli až auguste roku 2000 sa prerábali interiéry kostola, pričom nahodili asanačnú omietku, uložili novú dlažbu, vystavali nový chór, odstránili starý organ, osadili nové drevené lavice a moderné drevené okná.

V roku 2001 bolo v kostole zavedené aj plynové ústredné kúrenie v náklade 75 000 Sk.

V oplotenom areáli rímskokatolíckeho kostola sa nachádza náhrobný kameň s latinským nápisom, z ktorého vyplýva, že na tomto mieste bola v septembri 1800 pochovaná 33-ročná grófka Terézia Bukovská, rodená Stáraiová.

V súčasnosti je možné preštudovať záznamy o pokrstených deťoch, zosobášených dospelých a zomrelých, ktorí žili v obci Hermanovce.

V obci už v dávnejšej minulosti kostol stál. Predpokladá sa, že ho postavili už v 15. - 16. storočí. Dokázateľne však tu stál murovaný kostol v l7.

V roku 1773 sa vo farnosti Ondavské Matiašovce uskutočnila kanonická vizitácia, z ktorej sa dozvedáme, že v jej fílii - Malej Domaši sa nachádzal rímskokatolícky kostol zasvätený Navštíveniu Panny Márie v dobrom stave.

Bol postavený v roku 1724 (dal ho postaviť miestny zemepán Žigmund Pete a kostol vysvätil dekan Juraj Frater) a v priľahlej drevenej zvonici visel jeden zvon (váhy 200 kg). Košický biskup Konštantín Schuster povolil na základe žiadosti miestnych veriacich zmeniť pôvodné zasvätenie a preložiť sviatok patrónky kostola na deň Nanebovzatia Panny Márie. Pri tejto príležitosti veriaci zakúpili aj príslušný oltárny obraz.

V roku 1782 pribudol do kostola druhý, väčší zvon. V roku 1897 praskol prvý zvon a namiesto neho zakúpili veriaci nový. V roku 1864 bol kostol stavebne upravovaný.

Mal veľkú zásluhu na obnove zemetrasením zničeného kostola v Malej Domaši. Zemetrasenie postihlo celú tunajšiu oblasť v rokoch 1778 - 1779.

Pri opravách filiálneho kostola v Malej Domaši v 60. rokoch 19. storočia boli jeho múry posilnené železnými kotvami a v tomto čase bol inštalovaný aj hlavný oltár kostola.

V maďarskej milenárnej monografii o Zemplínskej župe z roku 1904 sa uvádza, že v inventári rímskokatolíckeho kostola v Malej Domaši sa nachádza cenný kalich z roku 1638, ktorý kostolu venoval Ladislav Barkóci. Na postriebrenej nohe kalicha sa nachádzal nápis: Slovutný a vznešený pán Ladislav Barkoczi de Szala, komorník cisárskeho kráľovského majestátu s manželkou urodzenou paňou Alžbetou Jakositz ma obstaral r.

Filiálne obce

Rímskokatolícki veriaci z Malej Domaše v súčasnosti patria do farnosti v Žalobíne ako jej fília, spolu aj s Jasenovcami. Filiálny kostol v Malej Domaši je v súčasnosti zasvätený Nanebovzatiu Panny Márie.

Z archívnych prameňov sa dozvedáme, že do roku 1749 bola Malá Domaša súčasťou rímskokatolíckej farnosti v Dobrej nad Ondavou, ktorá tvorila súčasť vranovsko - stropkovského dištriktu jágerského biskupstva.

K farnosti patrili fílie - Tovarnianska Polianka, Tovarne, Kladzany, Ondavské Matiašovce, Žalobín, Jasenovce, viaceré obce z terajšieho humenského okresu a aj Malá Domaša, kde v tom čase žilo 90 gréckokatolíkov.

Hoci sa Malá Domaša v čase valašskej kolonizácie vyhla priamemu osídľovanie valaským obyvateľstvom, najneskoršie v priebehu 18. storočia sa aj títo obyvatelia s gréckokatolíckym vierovyznaním v nej udomácnili. Stalo sa tak predovšetkým prisťahovaním z iných valaských obcí, resp.

Farnosť v Štefanovciach patrila koncom 18. storočia do humenského dištriktu prináležiaceho do Zemplínskeho archidiakonátu a komitátu. Gréckokatolícke biskupstvo do roku 1771 sídlilo v U žhorode, potom v Mukačeve, kým v roku 1818 nebolo zriadené samostatné biskupstvo v Prešove, kde patrili aj Štefanovce.

Podľa pravdepodobne prvého schematizmu gréckokatolíckej cirkvi z rokov 1822 - 23 žilo v Malej Domaši až 64 gréckokatolíckych veriacich. Ich počet v ďalších rokoch stúpal (v roku 1898 ich bolo 104).

Zo schematizmu vydaného v roku 1898 sa dočítame, že patrónom farnosti bola naďalej rodina Hadik - Barkóci (po roku 1887 došlo k zmene priezviska Barkóci na Hadik-Barkóci). Farský kostol v Štefanovciach bol postavený v roku 1783. Matriky na fare vedú od roku 1796. V schematizme sa tiež uvádza zaujímavý údaj o tom, že v Malej Domaši existuje murovaná kaplnka z roku 1860 zasvätená sv. Jánovi Nepomuckému (existuje dodnes). Spomínaná kaplnka bola obnovená v júni 1999. Obraz sv.

Z pohľadu cirkevných dejín boli 50. roky 20. storočia jedným z najhorších období hlavne pre početnú gréckokatolícku náboženskú obec v Malej Domaši, kde ešte v roku 1948 evidujeme 64 veriacich. V jari 1950 bola táto cirkev zakázaná, likvidovaný bol farský úrad v Štefanovciach.

Hermanovce a ich duchovná správa pred rokom 1772

Matrika bola vedená dôsledne a zachytáva všetkých katolíkov západného obradu, ktorým boli od roku 1772 v Hermanovciach vyslúžené sviatosti. Otázkou však zostáva: „Je možné nájsť zápisy o vysluhovaní sviatostí Hermanovčanom pred rokom 1772?“

Rímskokatolíci museli žiť v Hermanovciach aj pred založením farnosti - inak by zakladanie farnosti nemalo zmysel. Znamená to, že mohli byť duchovne spravovaní kňazom z inej obce? Ak áno, kam chodili Hermanovčania pred rokom 1772 do kostola?

V 19. stor. si uhorské (arci) diecézy viedli tzv. schematizmy, v ktorých sa uvádzajú sídla jednotlivých farských úradov spolu s prislúchajúcimi filiálnymi obcami. V 18. stor. sa však podobné schematizmy nepublikovali, resp. nezachovali.

Rímskokatolíci z územia Šariša boli do r. 1804 príslušní k Jágerskej arcidiecéze so sídlom v maďarskom meste Eger. Pre tamojších biskupov boli stolice dnešného severného Slovenska veľmi vzdialeným územím na beztak obrovskej ploche vtedajšej arcidiecézy. Napriek tomu sa dvaja z miestnych arcibiskupov podujali vykonať kanonickú vizitáciu na území Šariša. Prvým z nich bol v r.

Kanonickú vizitáciu šarišských farností z roku 1749 spracoval v prehľadnej publikácii prof. Peter Zubko (7). V publikácii sú abecedne zoradené všetky rímskokatolícke farnosti, ktoré v roku 1749 na území Šariša existovali, spolu so zoznamom jednotlivých filiálok, ktoré k farnosti prislúchali. Vďaka tomu sa dozvedáme, že Hermanovce boli v roku 1749 filiálkou farnosti v Jarovniciach: „Farnosť Jarovnice… Vo filiálnej obci Hermanovce stál murovaný benedikovaný kostol sv. Alžbety…“

Najstarší zachovaný zväzok matriky pokrstených, sobášených a pochovaných z Rímskokatolíckeho farského úradu v Jarovniciach začína rokom 1750 (8). Už samotný titulný zápis potvrdzuje závery kanonickej vizitácie, v titulnom texte totiž čítame: „Matrika cirkví v Jarovniciach, Hermanovciach, Daleticiach a Močidľanoch, v ktorej sú zaznamenaní pokrstení, zomrelí, tí, ktorí uzatvorili manželstvo od roku 1750 od 20.

Vďaka hlbšiemu výskumu preto vieme, že obyvatelia Hermanoviec boli ešte pred vznikom farnosti zapisovaní v susedných Jarovniciach. V Štátnom archíve v Prešove sú zachované kompletné matriky pokrstených, sobášených a zomrelých z farnosti Jarovnice z rokov 1750 - 1896.

Opäť však nasleduje otázka: Viedla sa v Jarovniciach evidencia krstov, sobášov alebo pohrebov aj pred rokom 1750?

Schematizmus Košickej arcidiecézy z r. 1943 (4) nás informuje, že farnosť v Jarovniciach prekvitala už okolo roku 1334, kedy sa miestny farár, Ján, spomína ako jeden z kňazov, ktorý svojvoľne neodvádzal pápežský desiatok (9). Po tom, čo sa v Uhorsku rozšírili reformačné myšlienky, prišiel evanjelický kazateľ aj do Jarovníc. Pôsobil tu s prestávkami od 90. rokov 16. stor. Od nasledujúceho roku, 1701, sa podľa schematizmu v obci začala viesť aj farská matrika. Najstaršia katolícka matrika sa podľa Schematizmu ešte v roku 1943 nachádzala na farskom úrade v Jarovniciach. Z tohto dôvodu bolo potrebné osloviť Rímskokatolícky farský úrad v Jarovniciach.

Na farskom úrade sa podarilo nájsť II. zväzok matriky, ktorý obsahoval údaje o pokrstených, zosobášených a pochovaných z r. 1718 - 1750. Titulný zápis v II.

Posledná správa o existencii najstaršieho zväzku jarovnickej matriky z rokov 1701 - 1717 pochádza z r. 1943. Jej ďalší osud je neznámy, na farskom úrade sa ani po dôkladnom hľadaní nenašla. Isté je jedno, pred rokom 1700 bol kostol a fara v Jarovniciach v rukách evanjelikov, preto staršia katolícka matrika zo 17. stor. s určitosťou neexistovala.

V turbulentnom 17. stor., ktoré poznačili stavovské povstania a boj za náboženskú slobodu, sa na šarišských farách často striedali katolícki a evanjelickí kňazi. Bolo by zaujímavé zistiť, či sa už pred nástupom reformácie viedli v Jarovniciach akékoľvek matričné knihy, resp. či s evidenciou vyslúžených sviatostí mohli začať miestni evanjelici. Nateraz odpovedať nevieme.

V čase Barkóczyho vizitácie existovalo na Šariši štyridsať šesť rímskokatolíckych farností.

Kňazi pôsobiaci vo farnosti Ondavské Matiašovce

• Adam Pribóczy (1749 - 1752)
• Jozef Klembarský (1752 - 1757)
• Adam Pribóczy (1757 - 1769)
• Michal Novák (1769 - 1770)
• Ján Maxim (1770 - 1778)
• Ján Ihnát, františkán (1778 - 1818)
• Gaudentius Adamy, františkán (1818 - 1819)
• Matej Urbanovič (1819 - 1827)
• Jozef Matéffy (1827 - 1828)
• Jozef Sovenský (1828 - 1830)
• Matej Guth (1830 - 1831)
• Pavol Jánoši (1831 - 1832)
• Július Adamec, františkán (1832 - 1844)
• František Kriszt (1845 - 1848)
• Ján Puzstay (1848 - 1861)
• Andrej Višňovský (1861 - 1865)
• Michal Deák (1865 - 1874)
• Imrich Degró (1874 - 1882)
• Ján Hlebík (1892 - 1892)
• Pavol Jagnešák (1892 - 1898)
• Ján Szeman (1898 - 1909)
• Bartolomej Benkö (1909 - 1936)
• Ján Nemec (1936 - 1939)
• Andrej Kováč, správca fary vo Veľkej Domaši (1939 - 1940)
• Ján Kuča (1940 - 1944)
• František Raffáč (1945 - 1955)
• Michal Kľučár (1955 - 1957)
• Róbert Miko (1957 - 1968)
• ThDr.

Zoznam rímskokatolíckych farností z územia Šariša

Nižšie priložená tabuľka zachytáva zoznam všetkých rímskokatolíckych farností z územia Šariša, ktoré boli odovzdané do Štátneho archívu v Prešove. Vedľa každej farnosti figuruje údaj o tom, v ktorom okrese sa nachádza. Zoznam ďalej uvádza porovnanie rok, odkedy sa podľa schematizmu viedli vo farnosti matriky, a taktiež rok, od ktorého sú najstaršie matriky v Štátnom archíve uložené. Ďalej nasleduje zoznam „chýbajúcich matrík,“ ako aj údaj o tom, či existuje šanca, že sa chýbajúca matrika môže nachádzať na farskom úrade.

tags: #rimsko #katolicka #cirkev #farnost #zalobin