História Rímskokatolíckej Cirkvi v Myjave

Myjava vznikla na hornom konci dnešnej Myjavy niekedy medzi rokmi 1392-1434. Čas osídlenia Myjavskej pahorkatiny spadá do obdobia reformácie. Majer Myjava, ktorý založilo čachtické panstvo v 1.polovici 15.stor., založil r.1586 dedinu Myjava.

V Uhorsku, a teda aj na Slovensku, malo špecifické príčiny. Reformácia bola vyvolaná veľkými problémami v spoločnosti i v cirkvi. Niektoré uprázdnené fary obsadili i nevysvätení "duchovní", čo vyvolávalo duchovný úpadok v krajine. Avšak toto tvrdenie nie je ničím podložené a je asi mylné. V Uhorsku sa reformácia neujala čisto katolícke, neujalo sa tu ani husitstvo, ani Jednota Českých bratov.

Reformácia sa na Slovensku udomácnilo najprv medzi nemeckým obyvateľstvom banských miest. K protestantizmu sa hlásila i väčšina uhorskej šľachty, ovplyvnená humanizmom. Varsik tvrdí, že časť šľachty z rodu Guthu sa hlásila k reformácii. Evanjelici boli organizačne oddelení od katolíckej cirkvi. Evanjelická cirkev zabezpečovala aj niektoré úkony štátnej správy v Uhorsku. Formálne však boli evanjelici uznaní katolíckej hierarchie až v r.1610.

Väčšina obyvateľov dedín Myjavskej pahorkatiny sa hlásilo k protestantizmu. Farnosti zriadené neboli a teda ani kňazi tu ešte nepôsobili. Dôležitým faktorom bolo, že sa k reformácii hlásila šľachta. Na Myjave to narážalo na tvrdý odpor čachtického panstva. Z toho vyplývali prejavy odporu voči vrchnostiam, čo podnietilo obyvateľov Myjavy aktívne sa pridávať k rôznym vzburám a povstaniam, ktoré v 17. až 19. storočí v Uhorsku prebiehali. I na čachtickom panstve to zohralo svoju úlohu. V r.1560 sa uvádza tamojší farár ako heretický.

O vznik a rozvoj Myjavy sa zaslúžil Melichar Basilides (pôvodne Balážik) z Turej Lúky, kde sa stal mlynárom. Dedina, ktorá vznikla r.1580, dostala názov podľa Turovej, odkiaľ pochádzal. Lúka je až neskorší, starší je Turopole, a v 17.stor. sa používal aj názov Németfalu.

Myjavské majere sa oddelili od Čachtíc. V r.1594 “si myjavskí evanjelici založili kostol a na tom mieste si vydržiavali kazateľov”. František Nyáry, ktorý sa oženil s dcérou Petra Korlátskeho Alžbetou, dal na opravu myjavského kostola peniaze z myjavského pivovaru (zomrel 4.1.1604). Bola pristavená v r.1609. Teraz nič nepripomína, že na tomto mieste stál kostol. Lokalita bola severovýchodne, hore svahom, za potokom, tečúcim zo Štemberku. Mohol slúžiť aj na obranu (viď. 25.11.1621). V súčasnosti je lokalita spustnutá a zarastená. Dôkaz o ťažbe kameňa nesvedčí o sakrálnom pôvode stavby.

Turá Lúka vznikla pred r. 1580. Farnosť a kostol boli založené v r.1610 a cintorín bol zriadený r.1637. Nie sú známe mená kňazov, ktorí by prišli v tomto období do Turej Lúky pôsobiť, avšak toto tvrdenie nie je ničím podložené a je asi mylné. Dedina vznikla asi 30 rokov po vzniku dediny.

Reformácia problémy nielenže neodstránila, ale ich prehĺbila a priniesla i ďalšie. Až v 19. storočí vznikol snaha odstrániť chyby, ktoré sa v cirkvi skutočne vyskytovali.

Protireformácia

Misionárska činnosť na územiach zasiahnutých reformáciou bola doménou novovzniknutej rehole jezuitov. Jezuiti prišli v r.1561 do Trnavy na pozvanie arcibiskupa Mikuláša Oláha. Šírili v celej Európe závery Tridentského koncilu. Zakladali diecéznych klerikov, gymnázium a konvikt pre šľachtickú mládež. Úsilie o rekatolizáciu bolo ovplyvnené aj smrťou cisára Maximiliána II. (+1576), ktorý sympatizoval s protestantizmom. Novým cisárom sa stal Rudolf II., ktorý prejavoval katolícke úsilie.

Obnovu katolíckej cirkvi v Uhorsku prinieslo svoje ovocie. Niektoré územia však zostali protestantské. Protestantizmus mal náboženskú slobodu, boli tu už len v menšine. Do katolíckej cirkvi sa pridávali protestanti, ktorí boli obmedzovaní v náboženskej slobode. Viedenská vláda chcela vykonať dôkladnú protireformáciu v Uhorsku. Náboženská sloboda platila pre šľachtu a kráľovské mestá, nie však pre poddaných. Protestantov nechali kostoly, ktoré práve držali a niektoré im boli vrátené. Tam, kde nemali kostoly, smeli si postaviť dva nové (artikulárne). To bolo v prospech protestantov z r.1681. Aj napriek tomu zostávali protestanti naďalej len trpenou cirkvou.

Alžbeta Báthoryová, známa svojimi ukrutnosťami, dal 29.12.1610 uväzniť palatín Juraj Thurzo. Doživotnom väzení na čachtickom hrade zomrela v r.1614. Jej dcéra bola vydatá za Juraja Drugetha z Humenného. Krajinský sudca František Nádašdy ml. sa horlivo snažil o rekatolizáciu na čachtickom panstve za vlády cisára Ferdinanda II.

Na jeseň r.1621 sa oddiel Myjavčanov pridal k povstaniu Gabriela Bethlena (6.8.1619). Za to napadli oddiel poľských kozákov, za čo sa dostalo Myjave odvety. Nemcami 24.11. medzi nimi v r.1643 aj 20 ročný čachtický pán František Nádašdy ml. Jeho meno sa však neuvádza, pôsobil tu len krátko. Protireformácia sa rozšírila okrem šlachty aj pre poddaných. Kostol, ktorý evanjelici nazývali “chrám Stvoriteľovi", bol navrátený evanjelikom už na jar 1647, kým mučenícka smrť Jána Végha je datovaná až do r.1648. Evanjelickým farárom v Myjave bol v tomto období Gabriel Šebovič, v r.1634-1652. Čachtický pán Fr.Nádašdy ml. v tomto období poľavil vo svojom úsilí o rekatolizáciu. To sa týkalo aj evanjelických duchovných. Vtedy musel aj D.Krman st. opustiť Myjavu. V r.1661 prišiel na Myjavu katolícky kňaz, ale Némethy neuvádza jeho pôsobisko. Z toho vyplýva, že v tom období bolo málo katolíckych kňazov na Myjave. Katolíci boli vo výraznej menšine, čo sa dá súdiť aj zo správy D.Krmana ml.

Nie je isté, či informácia o J.Zelienkovi viedla D.Krmana st. k oprave dátumu. Zelienka pôsobil v Čachticiach, čiže nie na Turej Lúke. Prenasledovanie evanjelikov na čachtickom panstve za Fr.Nádašdyho ml. ho prinútilo odísť. Nemohol prísť pred r.1643. D.Krman st. bol vyhnaný z Myjavy. Dva razy Tatári prepadli Turú Lúku i Myjavu. Ján Krman odišiel do Bukovca, kde čoskoro zomrel. Mnohí utekali až na Moravu. Cisár Leopold I. uzavrel 10.8.1664 veľmi nevýhodný mier. V r.1667 pôsobil v Myjave František Fragenpan.

František Nádašdy ml., čachtický pán sa aktívne zapojil do sprisahania uhorských magnátov proti habsburskému absolutizmu, s cieľom obnoviť autonómiu. To spôsobovalo veľké napätia a krvavé strety. Mnohí sa dostali na galeje, čo vyvolalo vzbury. 4.6.1673 sa v Senici stal krvavý incident, ktorý nenechal na seba dlho čakať. Senicu a aj ďalšie dediny v okolí, ktorých obyvatelia mali účasť na vzbure, postihol trest. Senický farár Michal Čermák (ktorý tam pôsobil od r. 1667) prevzal faru v Dojči. Zo Senice boli vyhnaní evanjelickí farári Mikuláš Blaškovič, Ján Simonides a Václav Kyselý. Život evanjelických kňazov nebolo jednoduché, často žili v chatrči málo chránenej proti dažďu, vetru a zime. Simonides S.J. uvádza, že v roku 1672 sa do katolíckej cirkvi vrátilo 1500 veriacich. Simonides S.J. sa podieľal na vzburách v r.1672 v Turej Lúke a v r.1673 v Senici. Zmienka o vraždení Mikuláša Végha v Brezovej pod Bradlom by mohla nasvedčovať výrazu “okolo sviatku všetkých svätých”. Tí, ktorí sa dopustili vraždenia boli pochytaní, kruto mučení a popravení. Necelé dva týždne nato, 12.11.1674, nastúpil na jeho miesto Ján Silesius. Dátum nástupu Jána Silesia dáva tušiť rodinnú blízkosť kňazov, ale či to tak bolo, nevieme.

V r.1681 dostali protestanti náboženské slobody. Dostali po dva kostoly v každej stolici (artikulárne kostoly - t.j. určené); Myjava však medzi nimi nebola. Branč mal vplyv aj na Myjavu. 15.8. bol kostol odovzdaný evanjelikom, Daniel Krman musel odísť a znovu sa skrývať. Nie je isté, že zavraždenie P.Cyrilla sa udialo v r.1681, pretože ten sa konal až v priebehu apríla. Evanjelici v tejto oblasti dostali náboženskú slobodu až v lete 1683. Hovorí sa o navrátení evanjelického farára do Myjavy, o Turej Lúke sa však v tejto súvislosti nehovorí. Avšak práve v tých istých rokoch tam už bol aj D.Krman st. Úsilie D.Krmana st. a myjavských mešťanov, aby prepustili evanjelického farára a prijali katolíckeho, nepriniesli výsledok. Týchto do ôsmych dní prepustili. Myjavčania sľúbili, ale nesplnili. 4.10. bol evanjelický farár Daniel Krman ml. vyhrážané vojenským zásahom. Turolúcky zeman Daniel Basilides zaviezol žiadosť do Viedne, v ktorej sa odvolávali na ochranný list komisárov z r.1646. Z toho dôvodu bol ochranný list cisára Leopolda I. Myjavčania žiadali evanjelického farára u cisára. 6.apríla mu kľúče od kostola dal beckovský farár, pretože Beckov bol vzdialený asi 30 km od Myjavy. 13.5.1690 prišiel na Myjavu evanjelický farár Matúš Sabatka. M.Sabatka “odstránil katolícke obrazy a monštrancie”. M.Sabatka už 28.5. odišiel z Myjavy, aby sa vyhol zodpovednosti. Podľa Varsika neprišlo k zásahu, boli udalosti v Sobotišti. Myjavčania prepustili katolíckeho kňaza a dosadili evanjelického farára. V r.1698 bola prepustená na slobodu a boli jej tiež vrátené majetky.

Myjava sa na základe ktorého vykúpili z urbárskych povinností. V Myjave mal byť inštalovaný katolícky kňaz, čo sa však nepodarilo. Preto nariadili udalosť prešetriť a odstrániť evanjelických farárov v Myjave a okolí. cisársky komisár dostal poverenie v Myjave, Brezovej, Vrbovciach a Krajnom sa stretlo s neoblomným odporom. Preto komisár odišiel do Nemecka. Myjavčania dostali deklaráciu, ktorá slúžila myjavčanom ako ochranný list evanjelických cirkví. Myjavu viedol Františkom II. Rákocziho. V r.1661 bolo už 21 domov na lúke Pod majerom, na ľavom brehu rieky Myjava. To bol základ pre vznik dnešnej Myjavy. František Nyáry “Nová Dedina”, ako sa až do začiatku 20.stor., patril k mlynom, postúpil obci, za čo sa mu zaviazali odvádzať stanovené poplatky. Tie slúžili k vybudovaniu nového centra Myjavy. Výstavba novej Myjavy prispela k zvýšeniu počtu obyvateľov. 25.5.1697 bol postavený nový kostol. Stavba kostola pokračovala ďalej na cisárskom dvore v r.1701.

Počas Rákocziho povstania bola Myjava vypálená cisárskym vojskom. Krištof Erdődy, vlastník polovičky čachtického panstva, prispel na kostol zo svojho majetku. Daniel Krman ml. bol superintendenta piatich stolíc. Bol predtým v r.1692-1696 evanjelickým farárom v Sobotišti. Po porážke Rákocziho pri Trenčíne musel D.Krman utiecť do Ruska. 1.mája 1711 bol uzavretý mier v Satu Mare. Bolo pochopiteľné, že jeho návrat nie všetci privítali s radosťou, museli mu zložiť sľub vernosti. Ján Peťko predošlého luteránskeho farára na Myjave, sa stal učiteľom do Prietrže, tam sa stal neskôr farárom. Všetkého podvrhom sa dopustil Ján Peťko, lenže on zomrel 29.11.1725. Preto je táto informácia nepravdepodobný. Kostol bol dokončený v r.1723 a rezbárske práce v interiéri boli dokončené až v r.1729. V r.1724 bol zriadený cintorín ohradený múrom. Vedenie Myjavy malo obavu, aby nevznikli dve samostatné dediny. Preto sa rozhodlo pre čin, ktorý nezniesol odklad. Dnes sa môžeme len domnievať, aký to bol čin. V každom prípade však bolo jeho konanie naozaj prezieravé. Myjavský kostol nepatril medzi kostoly, ktoré mali v držbe v r.1681 a mal byť vrátený katolíkom. Myjavčania odmietli vyhovieť tejto požiadavke a cisár vydal dekrét na ich odstránenie. V r.1721 Mikuláš Pálfy potvrdil zákonné užívanie kostola evanjelikmi. V r.1722 sa objavili Krmanovo pôsobenie, ale priamy zásah voči nemu nedocielili. Išlo o vlastníctva kostola. Delegácia odišla bez úspechu.

Odstránenie Daniela Krmana ml.

K evanjelickému farárovi Danielovi Krmanovi ml. prichádzali protestanti z Moravy, pretože za vlády cisára Karola VI. platili prísnejšie zákony proti protestantom. Ani to však nebolo dostačujúcim dôvodom na zásah proti Krmanovi. Moravský katolík Václav Mlynář tvrdil, že je navštevovaný pokušeniami. Krman sa za posadnutého modlil, načo Mlynář prestal mať záchvaty. To sa dostalo do povedomia evanjelickej cirkvi. Krmanovo konanie sa nepáčilo panovníkovi a tak cisár Karol VI. nariadil záležitosť prešetriť. 5.9. prišli vyslanci nitrianskej stolice zvoniť na poplach. Prišli aj prísažného stolice na strážmajstrov dom, aby zatknúť Krmana. Niektoré domy boli prázdne, aj Krmanove veci boli odvezené. Napokon sa v decembri vzdal úradom v Bratislave, kde bol ihneď uväznený. 8.1.1731 začalo súdne rokovanie pred miestodržiteľskej rade a potom panovníkovi. Súd sa zaoberal tým, čo Krman hovoril sa o katolíckej cirkvi, o sv. Jánovi Nepomuckom (13.3.1729 svätorečený) a o Eucharistii. Navrhol odsúdiť Krmana na doživotné väzenie. Karol VI. vydal 20.5. dekrét, v ktorom sa uvádzalo, že Myjava nesmie mať evanjelického farára, ale len katolíckeho. Zvyšok života Daniel Krman ml. prežil vo väzení na bratislavskom hrade a zomrel 23.9.1740 vo veku 77 rokov. Ušiel, opustil krajinu a vrátil sa bez povolenia. To bolo brané ako ťažký priestupok voči cirkvi. Na tento fakt existujú rozdielne pohľady. Dôležité posty v evanjelickej cirkvi neprejavili záujem mu pomôcť.

Rozhodnutie cisára Karola VI. z 20.mája 1731, znamenalo, že v Myjave nesmel pôsobiť evanjelický farár. Realizácii rozhodnutia prišlo až v auguste a vyvolalo nepokoje na oboch stranách. 12.8. deputácie spolu predstaviteľmi katolíckej cirkvi mali vykonať kráľovský mandát. Myjavskému richtárovi poslali list, aby prišli v nedeľu 12.8. Richtár obratom poslal druhý list, aby teda prišli v pondelok. 12 ľudí prišlo do Vrbového. Podžupan im potom predstavil ich budúceho farára Štefana Nedeckého. Ďalšie zhromaždenie bolo zvolané na 15.augusta, pretože sa zišlo málo ľudí. Zišlo sa málo obyvateľov. Kubovič kostol vysvätil. Pôvodnú matriku viedol Krman od r.1723.

Pôsobenie Štefana Nedeckého

Štefan Nedecký pochádzal z rodu čachtických pánov Erdődyovcov. Ako farár mal napomáhať farnosti v materiálnych potrebách. Ostrihomský arcibiskup ho potom potvrdil. Pre Nedeckého to nebola vôbec jednoduchú situáciu. Určite tu bola i menšina katolíckeho obyvateľstva. Nedecký si ich vedel získať. Prvý krst mal 22.8. V nasledujúcom období sa počet krstov pohyboval medzi 20-30 mesačne. Podľa Varsika bolo v roku 1731 18 sobášov (prevažne v novembri) a za celý rok 1732 ich bolo 68. Nedecký sa správal mierne, snažiac sa tak získať dôveru ľudu. Nechcel nejako rozdeľovať, ale chcel im všetkým slúžiť rovnako. V matrike niet ani stopy po nejakých prestupoch z tých čias. 14.3.1734 Štefan Nedecký odišiel z Myjavy, keďže sa ujal úlohy prefekta v kňazskom seminári. Neskôr sa stal generálnym vikárom ostrihomského arcibiskupa a veľprepoštom. Zomrel ako farár a vice-archidiakonom 29.8.1760. Nedeckého nástupca Ján Maršovský bol “muž vynikajúcej vzdelanosti”.

Pôsobenie Jána Maršovského

Ján Maršovský nastúpil do sviatku sv.Tomáša (asi 21.12.) 1732 a pôsobil tam do 4.4.1734. Do sviatku sv.Inocenta (28.12.) prišiel na sviatok sv.Inocenta (28.12.) 1732 a pôsobil tam do 4.4.1734. Dá sa to predpokladať z často sa meniaceho rukopisu v matrikách. J.Maršovského zo septembra 1760 spomína kaplána, ale ho nemenuje. Zomrel po Maršovského smrťou, od 1.6. do 20.9.1760. Myjava potrebovala v tom čase kaplána, pretože mala 8000 obyvateľov. Pravdepodobne sa v 2.polovici 18.stor. väčšina zúčastňovala katolíckych obradov. Počet katolíckych obradov klesol. Dá sa sledovať i pôsobenie kaplánov, ktorí boli vysluhovateľov.

Ďalšie opatrenia voči protestantom

Za vlády Karola VI. prišlo k radikálnejšej protireformácii. Podobné opatrenie uskutočnilo až v r.1731. Resolutio Carolina z 21.3. zakazovala protestantom vykonávať bohoslužby v artikulárnych kostoloch. 14.októbra1732 bola ich žiadosť zamietnutá. V r.1731 evanjelikom odobrala neartikulárne kostoly. Pavol Kubovič prevzal kostol o tri týždne neskôr, s čím súvisí i zápis vo farskej matrike. Pôsobil tu do 21.11.1736. Po ňom nastúpil Jan Bilik, od 6.12. Všetko nasvedčuje tomu, že toto obdobie bolo v Turej Lúke pokojné. Ani vydanie tolerančného patentu v r.1781 sa tu asi zvlášť neprejavilo, pretože nedošlo k prestupom z katolíckej cirkvi. V r.1779 bol v Turej Lúke zriadený nový cintorín. 3. 10. bol požehnaný cintoríne blízko kostola Vrbovce. Senický VAD prišiel požehnať cintorín 17., kým Turá Lúka podľa všetkého do myjavského VAD. Dôvodom bolo to, že to tam bude môcť posunúť dopredu náboženskú prácu. Čiže starý kostol, odobratý v januári ostal katolíkom. VAD patrila kato...

Evanjelický kostol v Myjave.

tags: #rimsko #katolicka #cirkev #myjava