Sviatosť zmierenia: Cesta k odpusteniu a uzdraveniu

Sviatosť pokánia, nazývaná aj svätá spoveď alebo sviatosť zmierenia, odpustenia, obrátenia, je prostriedkom k tomu, aby človeku boli odpustené hriechy. Človek sa ňou obracia k Bohu, vyznáva svoje hriechy a ľutuje ich. Sviatosť pokánia patrí medzi uzdravujúce sviatosti (spolu so sviatosťou pomazania chorých). Hriech pôsobí v našej duši ako jed, oslabuje náš vzťah k Bohu a ľuďom, ničí lásku a prináša nepokoj do ľudského srdca. Sviatosť zmierenia nás očisťuje, oslobodzuje a uzdravuje z chorôb duše, ktoré spôsobujú naše zlé skutky.

Spoveď v Katedrále sv. Báva.

Význam svätej spovede

Svätá spoveď má dôležité miesto v našom živote. „Pokánie je rebrík, po ktorom vystupujeme tam, odkiaľ sme padli“ (svätý Efrém). Pomáha nám zbavovať sa hriechov a napredovať v čnostiach. Jej pomoc závisí aj od toho, ako sa na ňu pripravujeme a s akou vierou a kajúcnosťou k nej pristupujeme. Od toho sa uchránime, ak budeme pokánie prijímať pravidelne a vždy sa naň dôkladne pripravíme.

Cirkev chápe pokánie ako čnosť i ako sviatosť. Pokánie ako čnosť sa uskutočňuje i prejavuje „almužnou", čiže dobročinnou Láskou; „modlitbou", čiže kresťanskou nábožnosťou; „pôstom", čiže sebazaprením a zriekaním. Najistejšia cesta pokánia je vziať každý deň svoj kríž a nasledovať Krista (pórov. Lk 9,23). Čnosť pokánia je aj naša stála spolupráca s Kristom na našom mravnom zdokonalení a posvätení. Pán Ježiš nám hovorí o pokání ako „je­dinej ceste" našej záchrany a z poblúdenia a nešťastia hriechu: „Hovorím vám, ak nebudete robiť pokánie, všetci rovnako zahy­niete." (Pórov. Lk 13,5) Cirkev nás aj ústami sv.

Príprava na svätú spoveď

Dobrá príprava zahrňuje v sebe dôkladné spytovanie svedomia, aby sme spoznali svoje hriechy a mohli ich úprimne vyznať. Pred sv. spoveďou prebieha príprava na samotnú sv. Pred sv. spoveďou si spytujem svedomie a spomeniem si na hriechy, ktoré som spáchal/a.

„Duchu Svätý, príď a pomôž mi, aby som spoznal svoje hriechy.

• a) Kedy som poslednýkrát prijal svätú spoveď?
• b) Vykonal som uložené zadosťučinenie?
• c) Nepristupujem k sviatosti zmierenia len zo zvyku či pod tlakom mojich rodinných príslušníkov alebo priateľov?

Ak mám problém s pamäťou alebo som trémista, môžem si hriechy napísať aj na papier, ak mi to pomôže. Potom si vzbudím ľútosť nad hriechmi a silné predsavzatie, že sa chcem hriechov v budúcnosti chrániť.

Pane Ježišu, z celého srdca ťa milujem. Bolí ma, že som ťa hriechom urazil. Ty si za mňa trpel na kríži; aj ja som ti zapríčinil také bolesti. Ľutujem, že som ťa tak zarmútil. Pán Môj a Boh môj, buď milostivý mne hriešnemu. Pomôž mi, aby som sa polepšil. Tvoja svätá krv nech ma obmyje od hriechov.

Priebeh svätej spovede

Na sv. spoveď sa najprv pripravíme spytovaním svedomia. Kľakneš si a prežehnáš sa: V mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Začneš: Spovedám sa Pánu Bohu i vám duchovný otče, že som od poslednej svätej spovede spáchal/a/ tieto hriechy. Potom sa môžeš predstaviť/ meno, koľko máš rokov a kedy si sa naposledy spovedal/a/. Povieš slová ľútosti: Bože môj, celým srdcom ťa milujem a preto veľmi ľutujem, že som ťa hriechmi urazil/a/. Chcem sa naozaj polepšiť a hriechu sa chrániť. Kňaz ti dá rozhrešenie: …a ja ťa rozhrešujem od tvojich hriechov v mene Otca i Syna i Ducha Svätého.

Kňaz odpovie: Naveky. Potom sa prežehnám: V mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Poviem kedy som sa spovedal naposledy, resp. koľko času uplynulo od poslednej svätej spovede (napríklad: „Naposledy som sa spovedal pred mesiacom.“). Kňaz sa ma môže na niečo opýtať, dá mi rady a povzbudenie k dokonalej ľútosti, vysvetlí mi, že kresťan sa vo svätej spovedi obnovuje vo Veľkonočnom tajomstve, že sa jeho hriechy krvou Kristovou zmývajú a povie, aký úkon pokánia treba vykonať ako zadosťučinenie za svoje hriechy.

Človek hriechy vyzná pred kňazom pri individuálnej (ušnej) spovedi, úprimne ich oľutuje a vykoná zadosťučinenie (modlitba, milodar, služba blížnemu, skutok milosrdenstva, odriekanie, trpezlivé prijímanie kríža). Zadosťučinenie je potrebné učiniť, lebo svojim hriechom môže človek ublížiť, preto je potrebné škodu napraviť, napríklad vrátiť ukradnutú vec, ospravedlniť sa za urážky a podobne. Človek má napraviť spáchané zlo, ak je to možné. Zadosťučinenie je dôležité, pretože následkom hriechu je trest a vina. Pri svätej spovedi sa odpúšťa celá vina, večný trest a časť časného hriechu.

Kňaz udelí veriacemu pri svätej spovedi rozhrešenie, ktoré ho oslobodí od hriechu. Ježiš udelil apoštolom moc odpúšťať hriechy: Biblia Jn 23 „Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu zadržíte, budú mu zadržané.“.

Privítanie
Kajúcnik: „V mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen“
Kňaz: „Pán nech je v Tvojom srdci, aby si skrúšene vyznal svoje hriechy“.

Vyznanie hriechov a prijatie úkonu pokánia
Treba spomenúť, kedy som bol/a na poslednej svätej spovedi.
Vyznanie hriechov kňazovi tvorí podstatnú časť sviatosti pokánia.

Modlitba kajúcnika
Kňaz vyzve: „Oľutuj svoje hriechy.“
Kajúcnik: „Bože môj, celým srdcom Ťa milujem, a preto veľmi ľutujem, že som Ťa hriechmi urazil. Chcem sa naozaj polepšiť a hriechu sa chrániť.

Rozhrešenie
Kňaz: „Milosrdný Boh Otec, ktorý smrťou a zmŕtvychvstaním svojho Syna zmieril svet so sebou a zoslal Ducha Svätého na odpustenie hriechov, nech ti službou Cirkvi udelí odpustenie a pokoj.

Poďakovanie a prepustenie
Kňaz: „Ďakujte Pánovi, lebo je dobrý.“
Kajúcnik: „Lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.“
Kňaz: „Pán Ježiš ti odpustil hriechy.

Kedy a kde prijať sviatosť zmierenia

Vo farskom i filiálnom kostole sa vysluhuje sv. spoveď v pracovné dni pred sv. omšou. Pred Vianocami a Veľkou nocou sa konajú duchovné obnovy, počas ktorých spovedajú viacerí kňazi z dekanátu. Ak má niekto záujem o generálnu sv. spoveď alebo o duchovný rozhovor počas sv.

Sviatosť zmierenia sa vysluhuje polhodinu pred svätou omšou, okrem nedele. Ku sviatosti zmierenia je možné pristúpiť každý deň pred večernou sv. omšou (okrem prikázaných sviatkov). Prijatím rozhrešenia (odpustenia) sa naše pokánie nekončí, ale naopak začína.

Niektorí veriaci prijímajú sv. spoveď pravidelne raz za dva týždne, iní zase raz za mesiac, ďalší príležitostne pred významnými kresťanskými sviatkami (Veľká Noc, Vianoce, hody) alebo pred prijatím sviatosti manželstva, birmovky, pri príležitosti životných jubileí, dôležitých udalostí či úmrtia v rodine alebo vtedy, keď jednoducho cítia potrebu usporiadať si svoj život a túžia sa zmieriť s Bohom i ľuďmi. Podľa cirkevného prikázania by sme mali prijať sv.

Sviatosť zmierenia v našom kostole:
Pondelok, streda a piatok pred večernou sv. omšou od 17.30 do 17.55.

Ďalšie dôležité informácie

Existujú aj prípady, keď kňaz nemôže dať penitentovi rozhrešenie. Väčšina ľudí vie, že rozhrešenie nedostane, ak žijú s partnerom v spoločnej domácnosti a nemajú uzavreté manželstvo. V prvom rade je to nedostatočná ľútosť a silné predsavzatie. V okamihu, keď človek prosí o rozhrešenie, má mať silné predsavzatie vyhnúť sa hriechu aj príležitosti naň.

„Odpustky sú odpustenie časného trestu pred Bohom za hriechy, ktoré sú už odpustené, čo sa týka viny. sv. sv. Tieto odpustky možno získať od poludnia predchádzajúceho dňa až do polnoci určeného dňa (teda od 12. hodiny 1. novembra do 24. hodiny 2. môže získať odpustky, ktoré sa možno privlastniť iba dušiam v očistci, raz denne od 1. novembra do 8. Treba splniť aj ďalšie podmienky. Jedna sv. (Porov. Enchiridion indulgentiarum, LEV 2004, s.

Kňazské rozhrešenie je oslobodzujúci výrok Pána Ježiša, ktorým nám on sám odpúšťa naše hriechy. Pán Ježiš nám teda odpúšťa naše hriechy službou kňaza. Kňaz vo sviatosti zmierenia je služobníkom zmierenia a odpus­tenia!

Svedomie je Boží hlas v nás, ktorý nám hovorí, či sme zhrešili alebo nie. Každý človek má svedomie. I keď sa o niektorých ľuďoch ho­vorí, ž nemajú svedomie, nechce sa povedať, že ho naozaj ne­majú, ale že ho majú zlé, choré, rozvrátené, zahlušené a ne­citlivé. Dobré svedomie je veľký a vzácny poklad ! Pokoju sve­domia sa nič nemôže vyrovnať, bez neho nik nemôže byť sku­točne šťastný.

Ľútosť je bolesť duše nad spáchanými hriechmi a ich zavrhnutie spojené s predsavzatím viac nezhrešiť. Bez ľútosti niet odpustenia! Preto je ľútosť najdôležitejšia aj vo sviatosti pokánia. Ľútosť nie je tak záležitosťou citu, ako na­šej vôle. Veď ľútosť je odvrátením sa od zla a návratom k ne­beskému Otcovi, ako nám to vykresľuje sám Pán Ježiš v podoben­stve o márnotratnom synovi (Lk 15,11-32). Táto vôľa sama však nestačí, musí byť spojená s Božou milosťou a preto je ľútosť nad­prirodzeným úkonom a ako taká je nezaslúženým Božím darom.

tags: #rimskokat #cirkev #farnost #stara #lubovna #sviatost