Katedrála Notre-Dame je ikonou Paríža. Vedeli ste, že je najnavštevovanejšou pamiatkou v Paríži, že ju zachránili a preslávili Napoleon Bonaparte a Victor Hugo alebo že sa kvôli jej stavbe vyrúbali tisícky stromov?
História a výstavba
O výstavbe Notre Dame rozhodol parížsky biskup Maurice de Sully v roku 1159, základný kameň katedrály položili v roku 1163 a jej výstavba trvala 182 rokov, celkovo ju dostavali v roku 1345. Neskôr prešla rozsiahlou rekonštrukciou. Výstavba dnešnej katedrály trvala od roku 1163 do roku 1345 a začal ju Ľudovít VII. V tom čase bol Paríž len biskupstvom.
Prvá katedrála Paríža vznikla v druhej polovici 6. storočia západne od dnešnej budovy.
Katedrála stojí na mieste, ktoré už takmer 2000 rokov slúži náboženským kultom. V 4. storočí na jej mieste stál galsko-rímsky chrám zasvätený Jupiterovi, neskôr v 6. storočí už kresťanská bazilika.
Slávnu katedrálu Notre-Dame však v roku 2019 zasiahol požiar a zničil jej veľkú časť. Pre mnohých Parížanov aj ľudí z celého sveta to bola veľká tragédia, no netrvalo dlho, kým sa začala rekonštrukcia stavby. V čase písania článku katedrála nie je prístupná turistom, no predpokladá sa, že Notre-Dame znovu svoje brány otvorí v roku 2024. Ak katedrálu plánujete navštíviť, aktuálne informácie môžete sledovať tu.
Architektúra a štýl
Je jedinečná nielen svojím vzhľadom, ale aj celkovou konštrukciou a architektúrou. Ide o ranogotickú stavbu, ktorá sa stala základom a inšpiráciou pre ďalšie významné gotické stavby, predovšetkým sakrálne stavby nielen vo Francúzsku, ale aj v celej Európe.
Chrám postavený najmä z vápenca, dreva, železa a olova má niečo spoločné s ďalšou ikonou Francúzska. Na stavbu zámku vo Versailles sa použil rovnaký typ horniny - parížsky vápenec (calcaire lutécien).
Tvorí ju 5 lodí - jedna hlavná a štyri bočné. Súčasťou západnej fasády sú tri hlavné vchody, nad prostredným dominuje vitrážové okno rozetového tvaru.
Katedrála je výnimočná svojou kombináciou románskej a gotickej architektúry, ktorú obdivujú ľudia po celom svete. Jej masívne priečelie delia piliere na tri rôzne časti, vodorovne sú rozdelené na dve galérie. V spodnej galérii katedrály sa nachádzajú tri impozantné hlboké portály. Portál Svätej Anny, portál Posledného súdu a portál Svätej Panny Márie. V galérii nad nimi sa nachádza 28 sôch králov Izraela a Judey. Stredná časť nad sochami obsahuje dve impozantné okná, ktoré susedia s ružicovým oknom s priemerom približne desať metrov. Toto okno trvalo postaviť až 5 rokov v rokoch 1220 - 1225. Stredný pás je zdobený sochou Madony s dieťaťom v náručí a sochami Adama a Evy popri nej. Nad nimi sa nachádza spojnica medzi dvoma vežami, ktoré neboli nikdy dokončené, no aj bez svojej špičky zobraujú typickú siluetu známej katedrály.
Notre-Dame je jedným z najznámejších chrámov sveta a krásnym dielom gotickej architektúry. Vyniká najmä západná fasáda, ktorá je vstupným bodom pre návštevníkov. Návštevníci si môžu všimnúť rôzne portály - portál posledného súdu, portál Panny Márie, aj portál svätej Anny.
Na katedrále sa nachádzajú aj chrliče, ktoré nielen poskytujú ochranu budove tým, že zabraňujú tečeniu vody v blízkosti stien, ale katedrálu majú chrániť aj symbolicky. Chrliče v podobe fantastických beštií majú odháňať démonov a zlé sily od chrámu.
Dôležité udalosti v histórii katedrály
Po celý čas bola katedrála Notre-Dame miestom dôležitých náboženských a politických udalostí. V roku 1302 sem Filip IV. Pekný zvolal svoje generálne stavy. Prebiehali tam korunovácie kráľov, napríklad Márie Stuartovny; v roku 1455 sa tam začal rehabilitačný proces Jany z Arku. Naposledy tam 2. decembra 1804 pápež Pius VII. korunoval Napoleona Bonaparta za cisára.
Obdobie Francúzskej revolúcie
Vzhľad chrámu sa zmenil vďaka mnohým vojnám a zásahom človeka. Počas Veľkej francúzskej revolúcie v roku 1793 bola katedrála zničená a vyrabovaná, drahé kovy na oltároch boli roztopené a katedrálu revolucionári vysvätili ako chrám rozumu. Rozbili všetkých 28 sôch biblických kráľov na priečelí budovy, pretože ich považovali za kráľov francúzskych. Počas revolúcie bola katedrála Notre-Dame vyplienená a zničená. Revolucionári sťali hlavy sochám judských kráľov a katedrála bola predaná v dražbe.
Po revolúcii sa katedrála nachádzala v dezolátnom stave, zbúrané steny zakrývali tapisérie, okná a vitráže boli vytlčené. Reálne sa uvažovalo, že zničenú stavbu zbúrajú.
Napoleon Bonaparte v čase svojej moci v roku 1804 nariadil, aby bola Notre-Dame zrekonštruovaná a nanovo vyzdobená. Počas tejto ceremónie boli zničené steny pozakrývané obrovskými tapisériami, vitrážové okná a rozety boli vysklenené.
Do osudu katedrály však zasiahol spisovateľ Victor Hugo a jeho román Chrám Matky Božej v Paríži publikovaný v roku 1831. Victor Hugo svojím románom prispel k záchrane katedrály Notre-Dame a do určitej miery aj k tomu, že si našla miesto v srdciach mnohých Francúzov.
Rekonštrukciou pamiatky bol poverený architekt Eugene Viollet-le-Duc. Hlavy zničených kráľovských sôch našli archeológovia pri výstavbe v 9. parížskom obvode. Dnes sú sochy opäť na svojom mieste.
V katedrále Notre-Dame sa po smrti prezidenta Charlesa de Gaulla slúžila zádušná omša a takisto tam 31. mája 1980 celebroval slávnostnú omšu pápež Ján Pavol II. pri svojej návšteve Francúzska.
Požiar v roku 2019
Správy o požiari v katedrále Notre-Dame šokovali celý svet. Dňa 15. apríla 2019 celý svet so zatajeným dychom a hrôzou v očiach sledoval ohňové peklo, ktoré uchvátilo túto nádhernú gotickú stavbu. Prekvapivo sa tak stalo počas renovačných prác. Nedodržanie bezpečnostných opatrení vyústilo do obrovského požiaru, ktorý vypukol v priestoroch strechy. A ohňové plamene ničili túto národnú kultúrnu pamiatku od 18: 50 až do 3: 30 nasledujúceho dňa. Na záchrane katedrály Notre-Dame v Paríži pracovalo približne 400 hasičov. požiar katedrály Notre-Dame v Paríži vo Francúzsku vypukol v priestoroch strechy katedrály 15. apríla 2019. Požiar bol zistený okolo 18.50 SELČ.
Príčiny požiaru zatiaľ nie sú známe. Z doterajšieho vyšetrovania ale vyplýva, že príčina požiaru súvisela s tým, že katedrála bola práve v stave rozsiahlej rekonštrukcie. Už v roku 2016 špecialisti pri kontrole upozorňovali na možný vznik požiaru, kvôli množstvu prachu v katedrále, kvôli starým presušeným trámom, starému elektrickému vedeniu alebo nedostatočnému protipožiarnemu zabezpečeniu.
Celá strecha chrámovej lode bola zničená. Pri požiari sa však poškodili taktiež vnútorné časti katedrály, najmä po tom ako sa zrútila veža sanktusník, ktorá prerazila celé jedno pole krížovej klenby a časť klenieb v zadnej časti chrámu.
Vrchný administratívny duchovný katedrály Patrick Chauvet potvrdil, že z vnútrajška chrámu sa podarilo zachrániť tŕňovú korunu, ktorú mal údajne pred svojím ukrižovaním na hlave Ježiš Kristus, ako aj tuniku francúzskeho kráľa Ľudovíta IX. z 13. storočia.
Ľudia po celom svete, svetoví lídri aj slovenskí poslanci súcitili s touto obrovskou tragédiou a darovali peniaze na opravu katedrály Notre-Dame. Celkovo bolo vyzbieraných okolo 1 miliardy € od rôznych firiem, najbohatších rodín vo Francúzku a miest.
Podľa parížskej prokuratúry vyšetrovatelia považujú požiar, ktorý zničil časť tohto gotického chrámu, za nehodu, pričom predbežne vylúčili možnosť podpaľačstva vrátane teroristických motívov.
Notre-Dame cathedral, a year on from devastating fire | AFP
Obnova katedrály
Francúzsky prezident Emmanuel Macron prisľúbil, že parížska katedrála Notre-Dame, bude zreštaurovaná. Podľa jeho slov sa katedrála „vyhla najhoršiemu“ vďaka práci hasičov, ktorí hodiny bojovali s plameňmi v úsilí zachrániť dve hlavné zvonové veže, fasádu a celkový skelet stavby. Macron ocenil odvahu zasahujúcich hasičov, ktorým sa medzitým podarilo dostať požiar pod kontrolu, a dodal, že spustí medzinárodnú zbierku na obnovu katedrály.
Francúzsky podnikateľ a miliardár Francois-Henri Pinault prisľúbil 100 miliónov eur na renováciu parížskej katedrály Notre-Dame.
Na obnovu katedrály po požiari sa použilo zhruba 1 000 dubov.
Zaujímavosti o Notre-Dame
Notre Dame v Paríži stavali 182 rokov. Od založenia základných kameňov, až po posledné úpravy exteriérov ubehlo 182 rokov. Stavba trvala takmer dvesto rokov. Základný kameň katedrály položil v roku 1163 pápež Alexander III., ale celková stavba bola dokončená až v roku 1345.
Slávnejšia a väčšia sestra je v Paríži, avšak Notre Dame v meste Remeš určite žiadneho návštevníka nesklame. Základy kostola, ktorý sa nachádzal na tomto mieste, boli položené už v roku 401, kedy bol vysvätený biskupom a zasvätený Panne Márii. V roku 496 získal svoje prvé prepojenie s kráľmi, pretože práve v tomto roku tu bol pokrstený franský kráľ Chlodovik I, z rodu Merovejovcov. Od raného stredoveku, bohužiaľ, chrám niekoľkokrát vyhorel a až v roku 1211 počas vlády kráľa Filipa II. sa začala budovať súčasná gotická katedrála. Korunovácie kráľov Ľudovíta VIII. a Ľudovíta IX. Svätého sa konali uprostred staveniska práve tu. V roku 1429 prebiehala ďalšia významná korunovácia, tentokrát korunovali kráľa Karola VII., za prítomnosti Jany z Arku. Spolu doviedli Francúzsko k víťaznému ukončeniu storočnej vojny s Anglickom a upevnili autoritu francúzskych kráľov. Výjavy z korunovácií môžeme sledovať dodnes na bohato zdobenom exteriéri, na ktorom sa vyníma neuveriteľných 2302 sôch, z ktorých má zhruba jedna desatina nadrozmernú veľkost 3-4 metre. Okrem svätcov a postáv z histórie môžeme obdivovať na katedrále aj sochy zvierat, ktoré sú mnohokrát využité ako vodné chrliče. Katedrála má dĺžku 149 metrov a najväčšími dominantami sú neprehliadnuteľné veže, ktoré siahajú do výšky 81 metrov. Interiér kostola je presvetlený vďaka 3900 m² skla, z ktorého najviac umelecky vyčnievajú rozety umiestnené na priečelí s hlavným vchodom. Odrazy, ktoré sa vytvoria vďaka hre farebného skla na stenách, sú neuveriteľné. Tento architektonický skvost bol značne poškodený v roku 1912 počas prvej svetovej vojny; v roku 1937 ho však po rekonštrukčných prácach trvajúcich dvadsať rokov opäť sprístupnili verejnosti. V roku 1996 remešskú Notre Dame navštívil aj pápež Ján Pavol II. k 1500.výročiu krstu Chlodovika I.. Katedrála je otvorená pre návštevníkov každý deň od 7:30 ráno, do 19:30 večer, takže na jej návštevu máte mnoho času.
Katedrála Notre-Dame je jedným z kostolov, ktorých stavba trvala najdlhšie na svete.
1. Je najnavštevovanejšou pamiatkou v Paríži: Katedrála Notre-Dame je medzi turistami veľmi obľúbená - ročne ju navštívi ( lo) 13,6 milióna turistov.
2. Pôvodne mala vyzerať ešte honosnejšie: Pôvodný projekt stavby katedrály Notre-Dame počítal s oveľa vyššou a zdobenejšou verziou, než je tá súčasná.
3. Na stavbe pracovali robotníci a za odmenu dostávali mušt: Na rozdiel od iných svetových pamiatok postavených v rovnakom období, na výstavbe Notre Dame sa nepodieľali otroci a ani trestanci. Cirkev si prenajala skutočných remeselníkov, ktorí dostávali za svoju prácu mzdu. No keďže v tých časoch nemali veľa peňazí, väčšinu dní ich platili odmenou v podobe muštu. Práve kvôli tomu používali kamenári pri práci rôzne značky. A práve podľa nich potom mnísi na konci dňa vedeli spočítať, koľko kusov kameňa ktorý z nich spracoval a toľko mincí alebo muštu mu vyplatili.
4. Žeriavy ako kolesá pre škrečky: Robotníci používali počas výstavby používali namiesto žeriavov podobný systém, ako je pri kolesách na behanie v klietkach pre škrečky.
5. Zvony na katedrále Notre Dame majú svoje mená i funkciu: Všetky zvony na katedrále majú svoje mená. Hlavným z nich je Emmanuel. Je najmohutnejší a váži 13 ton. Slúžil na oznamovanie dôležitých udalosti ako napríklad zvolenie nového kráľa.
6. Pred katedrálou Notre Dome sa nachádza bod NULA: Pred katedrálou sa nachádza tzv. bod nula. Na tom mieste je do dlažby zasadená hviezdica, od ktorej sa merajú všetky vzdialenosti od Paríža do iných francúzskych miest. Tento stred sa označuje ako point zéro, teda „bod nula“.
7. Vyobrazené výjavy z Biblie pre tých, čo nevedeli čítať: Návštevníci si môžu všimnúť rôzne portály - portál posledného súdu, portál Panny Márie, aj portál svätej Anny. V minulosti slúžili na pochopenie evanjelia a dejín kresťanov tými, ktorí nevedeli alebo nemali možnosť čítať Bibliu.
8. Staronové chrliče: Charakteristickými ozdobami Notre Dame boli aj zaujímavé sochy chrličov vody. Tie síce vyzerajú staro, ale nie sú to pôvodné gotické prvky.
9. Veže nie sú rovnaké: Dve hlavné veže vyzerajú ako dvojičky. Hoci sa môže zdať, že veže katedrály sú identické, nie je to tak. Severná veža, ktorá sa nachádza na ľavej strane pri pohľade zvonku pred vchodom do katedrály, je o niečo väčšia ako južná.
10. Revolucionárom neunikli ani hlavy sôch kráľov: Fasádu pôvodne zdobili sochy 28 biblických kráľov. Tie počas revolúcie zhodili dole a symbolicky im odťali hlavy. Až pri jednej z neskorších renovácií objavili 21 z nich a dali ich dokopy.
11. Vzácne relikvie: V katedrále sa nachádza veľmi vzácna relikvia v podobe tŕňovej koruny, ktorú mal údajne Ježiš na hlave počas ukrižovania. Počas požiaru ju zachránil známy francúzsky kňaz, ktorý je súčasťou tímu parížskych hasičov. Medzi najcennejšie relikvie, ktoré sa zachovali po požiari patrí tŕňový veniec, o ktorom sa verí, že to bola Ježišova tŕňová koruna položená na jeho hlavu pred ukrižovaním. Tá je dnes umiestnená v múzeu Louvre. Ďalej sa zachovala tunika sv. Ľudovíta, sochy apoštolov a autorov evanjelia, ktoré boli z katedrály odstránené pre rekonštrukciu niekoľko dní pred požiarom, významné obrazy, zvony, organ, ktorý je najväčším vo Francúzsku, a tri obrovské vitráže - okenné ružice.
12. Medený Kohút: Na vrcholku vežičky, ktorú úplne zničil požiar, sa nachádzal medený kohút. Ten nebol len jej ozdobou, ale v jeho útrobách sa nachádzali malé kúsky z troch relikvií - tŕňovej koruny, patrónky Paríža svätej Genevieve a svätého Denisa. Veriaci totiž verili, že odrazy slnka im dodajú duchovné posvätenie.
13. Zrecyklované sochy na portály katedrály: Portály katedrály sú taktiež pokryté hustou výzdobou. Nachádza sa na nej množstvo malých podobizní svätcov. Odborníci pri podrobnejšom skúmaní odhalili, že niektoré sochy nesedia do celkového dizajnu týchto fasád.
14. Strecha Notre Dame v Paríži pozostávala z dreva francúzskych lesov: Strecha, ktorú tento požiar kompletne zničil, pozostávala z dreva z francúzskych lesov.. Jedna z najstarších častí Notre-Dame bola jej drevená kostra. Pozostávala najmä z dubového dreva francúzskych stromov, ktoré boli vyrúbané medzi rokmi 1160 a 1170. Pracovníci vyrúbali 21 hektárov dreva a asi 13 000 stromov. Predpokladá sa, že stromy rástli už v 9. storočí. Kvôli veľkému množstvu stromov použitých na stavbu drevenej kostry sa katedrále Notre-Dame hovorilo aj la forêt, teda „les“. Drevená časť stavby však zhorela počas požiaru, ktorý Notre-Dame zachvátil v roku 2019.
15. Notre Dome slúžil chvíľu i ako skladisko vína: Počas krušných rokov 18. storočia katedrála na chvíľu stratila svoju pôvodnú funkciu. Náboženské stavby boli vnímané ako symboly moci cirkvi a monarchie a mnoho z nich bolo poškodených alebo zničených. Revolucionári založili kult rozumu - myšlienkový systém, ktorým chceli nahradiť kresťanstvo ako štátne náboženstvo. Kvôli tomu boli niektoré náboženské chrámy vrátane katedrály Notre-Dame premenené na takzvané chrámy rozumu a využívané na iné účely. Počas revolúcie bola katedrála Notre-Dame vyplienená a zničená. Revolucionári sťali hlavy sochám judských kráľov a katedrála bola predaná v dražbe.
16. Román Chrám Matky Božej v Paríži sa zaslúžil o jej rekonštrukciu a slávu: V roku 1831 francúzsky spisovateľ Victor Hugo vydal jeden z najznámejších románov francúzskeho romantizmu Chrám Matky Božej v Paríži. Príbeh sa odohráva v Paríži v roku 1482 a katedrála Notre-Dame hrá v diele ústrednú rolu. Práve vďaka Hugovmu majstrovskému dielu francúzsky ľud začal volať po rekonštrukcii a zachovaní katedrály.
17. Vzácny orgán: V kostole sa nachádza najvyšší a najväčší organ vo Francúzsku. Ten sa skladá z 8000 malých píšťal, ktoré vydávajú ojedinelý zvuk.
18. Chov vzácnych včiel v streche Notre Dame: V streche katedrály sa v čase požiaru nachádzalo dvestotisíc včiel. Išlo o 3 vzácne druhy tohto nesmierne užitočného hmyzu.Parížski chovatelia im tak ich chovom chceli vzdať úctu . Na strechu Notre-Dame boli umiestnené tri úle so 60 000 včelami v každom z nich. Včely ako zázrakom prežili požiar katedrály.
19. Pravidlo zlatého rezu: Väčšina katedrály bola navrhnutá pomocou pravidla zlatého rezu. Vďaka tomu spĺňajú jednotlivé krivky prototyp umeleckej dokonalosti. Zlatý rez predstavuje najmä v európskej kultúre dokonalosť v architektúre a umení. Geometrické tvary odvodené od čísla zlatého rezu sa považujú za veľmi estetické. Predpokladá sa, že pochádza už zo staroveku. Rozmery katedrály Notre-Dame zodpovedajú zlatému rezu, ktorý najmä v európskej kultúre predstavuje dokonalosť v architektúre a umení. Geometrické tvary odvodené od čísla zlatého rezu sa považujú za veľmi estetické.
20. Konali sa tam korunovácie: V parížskej katedrále Notre-Dame prebehla korunovácia kráľa Henricha VI. (v roku 1431) a cisára Napoleona Bonaparteho a cisárovnej Joséphine de Beauharnais (v roku 1804).
21. Je na Zozname svetového dedičstva UNESCO: Katedrála Notre-Dame je skutočnou ikonou Paríža a Francúzska a je známou po celom svete. Preto nie je prekvapením, že je od roku 1991 na Zozname svetového dedičstva UNESCO.
22. Stojí na mieste pohanského mesta: Notre-Dame je katedrálou rímskokatolíckej cirkvi, no je postavená na kedysi pohanskom meste. Pod základmi katedrály v minulosti stálo rímske mesto Lutetia.
23. Z pôvodnej stavby sa zachovala iba jedna časť: Okno, ktoré sa nachádza na pravej strane katedrály Notre-Dame v Paríži, bolo dokončené v polovici 13. storočia. V okennej ružici je zachované pôvodné sklo, ktoré sa použilo počas stavby.
Nasledujúca tabuľka zhŕňa základné fakty o katedrále Notre-Dame:
| Fakt | Hodnota |
|---|---|
| Názov vo francúzštine | Cathédrale Notre-Dame de Paris |
| Význam názvu | Katedrála našej Pani (teda Panny Márie) v Paríži, ale používa sa názov Chrám Matky Božej v Paríži |
| Začiatok stavby | 1163 |
| Dokončenie stavby | 1345 |
| Účel stavby | rímskokatolícky katedrálny chrám |
| Architektonický štýl | gotika |
| Výška najvyššieho bodu (veže) | 69 m |
| Dĺžka | 128 m |
| Šírka | 48 m |
| Poloha | 6 Parvis Notre-Dame - Place Jean-Paul II, 75004 Paríž, Francúzsko |
Katedrála Notre-Dame dnes
Katedrála Notre-Dame v Paríži nie je len historickým chrámom, ale aj symbolom odolnosti a kultúrneho dedičstva. Aj keď prešla mnohými skúškami - od revolučného rabovania, cez vojnové roky, až po nedávny požiar - zostáva jedným z najvýznamnejších miest nielen pre Francúzsko, ale aj pre celý svet. Jej znovuotvorenie po obnove patrí k najväčším udalostiam 21. storočia v oblasti kultúry a turizmu. Je súčasťou 0 eurovej turistickej bankovky, respektíve niekoľkých jej vydaní. Zároveň je naďalej jedným z top ťahákov turizmu v Paríži a povinnou zastávkou pri poznávaní mesta a jeho pamätihodností.
Hoci veľkolepá katedrála Notre-Dame v čase písania článku nie je otvorená, ak sa chystáte na výlet do Paríža, môžete si ju pozrieť aspoň zvonku. Neďaleko katedrály sa nachádza výstava o rekonštrukcii chrámu a dôležitých artefaktoch, ktorá by mala trvať do otvorenia katedrály. Rekonštrukcia môže trvať desiatky rokov, no plány na otvorenie v roku 2024 by sa nemali oneskoriť.
tags: #francuzsko #katedrala #notre