Rímskokatolícka cirkev je prítomná v mnohých mestách a obciach Slovenska, pričom spravuje farnosti a biskupstvá. Medzi ne patrí aj Biskupstvo Rožňava, ktorého história je bohatá a siaha do 18. storočia.
V nasledujúcom texte sa zameriame na vznik a vývoj Rožňavského biskupstva, ako aj na významné udalosti, ktoré ho formovali.
Vznik Biskupstva
Pápež Pius VI. bulou Romanus pontifex z 13. marca 1776 zriadil nové biskupstvá - Banskobystrické, Rožňavské a Spišské - vyčlenením z Ostrihomského arcibiskupstva. Stalo sa tak na základe dvorného dekrétu Márie Terézie z 15. januára 1776.
Cisárovná Mária Terézia zriaďovacou listinou z 15. januára 1776 vymedzuje územie rožňavského biskupstva župami: Gemer, Novohrad, Malohont, Turňa, južný Spiš a časť Horehronu. V sídle biskupstva bola zriadená sídelná kapitula so 6 kanonikmi. Bulou Pia VI. „Apostolatus officii“ zo dňa 13. marca 1776 bolo založenie rožňavského biskupstva schválené a prvým rožňavským biskupom bol menovaný Ján Galgóczy, kancelár trnavskej univerzity a novomestský veľprepošt.
Realizácia a organizácia nového biskupstva sa značne zdržala, lebo Ján Galgóczy do Rožňavy vôbec neprišiel a dňa 5. apríla 1776 zomrel. Kapitula začala svoju činnosť neskôr, pretože prvý veľprepošt sídelnej kapituly, ktorým bol menovaný bratislavský kanonik ThDr. Ján Fándly, rodom z Humenného, sa tejto hodnosti z osobných dôvodov vzdal. Kapitula v Rožňave bola zorganizovaná dňa 20. Vlastné dejiny biskupstva sa začínajú dňom 21.novembra 1776, kedy ostrihomský pomocný biskup Anton Révay, rodom zo Štiavničky v Turci, bol uvedený do úradu. Usiloval sa navštíviť všetkých 67 farností svojej diecézy. Postaral sa aj o to, aby ochrancom a nebeským patrónom novej diecézy bol sv. Ján Nepomucký.
Po zriadení košického a satumarského biskupstva z rozsiahlej jágerskej diecézy, v roku 1804, bola táto povýšená na arcibiskupstvo a jágerskému metropolitovi bolo podriadené aj rožňavské biskupstvo.
Politická situácia za napoleonských vojen spôsobila, že rožňavský biskupský stolec zostal neobsadený niekoľko rokov, až napokon roku 1815 ho zaujal pätikostolský kanonik Ladislav Esterházy, ktorý už od roku 1811 ako kapitulárny vikár spravoval diecézu. V roku 1814 zriadil a postavil bohoslovecké učilište. Pri tom sa veľmi zadĺžil, čo malo za následok sekvestráciu biskupských dôchodkov. Pre nedostatok duchovných pričlenil v roku 1811 rožňavskú farnosť sídelnej kapitule.
Zmeny v 20. storočí
Štátoprávne zmeny po prvej svetovej vojne spôsobili aj zmenu územia rožňavského biskupstva tým, že 19 farností zostalo mimo hraníc Československej republiky.
Po páde totalitného režimu v Československu bol na biskupský stolec v Rožňave menovaný v roku 1990 Eduard Kojnok, čím sa opäť začína rozvoj diecézy vo viacerých smeroch. Pre lepšiu organizáciu starostlivosti o duchovné dobro veriacich bolo zriadených deväť nových farností.
Návšteva Jána Pavla II.
Významným dňom rožňavskej diecézy sa stal 13. september 2003, kedy Svätý Otec Ján Pavol II. navštívil ako prvý pápež túto diecézu aby „povzbudil bratov vo viere“.
Nová kaplnka sv. Jána Pavla II.
Rožňavská Panna Mária
K morovej epidémii sa viaže votívny obraz typu Mariahilf - Madony s dieťaťom s rozmermi 155x76 cm, ktorý bol pôvodne umiestnený v Zimnej kaplnke Rožňavskej katedrály. Obraz je dielom neznámeho autora z obdobia okolo r. 1700 namaľovaný podľa rímskej Salus Populi Romani, pred ktorým sa pri návšteve Ríma modlili sv. ukrýva chronostikon M D C LL X VV IIIIIIIIII I s rokom 1731. V čase morovej epidémie podľa vzoru stredovekých procesií nariadených sv. Kópiu obrazu Rožňavskej Panny Márie vyniesli mladí v auguste 2016 na Úhornú, ktorá je mariánskym pútnickým miestom Rožňavskej diecézy. Stalo sa tak v dňoch diecéznej púte, ktorá sa koná každý rok na sviatok Panny Márie Snežnej. Tento obraz nahradil pôvodný obraz Panny Márie, ktorý bol z kaplnky na Úhornej odcudzený. V tomto roku bola v diecéze zavedená aj modlitbe zasvätenia Panne Márii Rožňavskej. Vznikla podľa modlitby pápeža Františka, ktorý ju predniesol vo Vatikáne 13.10.
V septembri 2018, keď diecéza slávila 15. výročie návštevy sv. Jána Pavla II. v Rožňave (13.9. 2003), bol obraz Rožňavskej Panny Márie darovaný do každej farnosti diecézy a bola vo farnostiach zavedená pravidelná modlitba k Rožňavskej Panne Márii - vždy 16.-teho v mesiaci - v deň modlitieb za diecézu, otca biskupa a na stanovený úmysel. Počas pandémie Covidu 19 v r. 2020, si veriaci dali obraz Rožňavskej Panny Márie do svojich príbytkov i okien a spoločne sa modlili. Niektorí kňazi prechádzali s Eucharistiou a obrazom cez svoje farnosti a žehnali. Tak tomu bolo aj v Rožňave. Diecéza sa s dôverou utiekala o pomoc, ochranu a orodovanie aj k sv. Jozefovi, mocnému pomocníkovi v núdzi. Z balkóna biskupskej rezidencie, rožňavský biskup Mons. Stanislav Stolárik počas celého mája po mariánskej pobožnosti udeľoval svoje požehnanie prítomným - zídeným modliacim sa na námestí, ale aj celej diecéze a všetkým zjednoteným v modlitbe a úmysle. 8. decembra 2020 bola kópia obrazu Rožňavskej Panny Márie požehnaná rožňavským biskupom a umiestnená pri vstupe do katedrály pod ramenom kríža, ktorý bol pri oltári Pod Rákošom, kde slúžil sv. omšu dnes už sv. Ján Pavol II (v r. 2003). 16.- 24. októbra 2021 sa konala prvá Rožňavská novéna. Táto novéna k Rožňavskej Panne Márii sa bude konať každý rok v rovnakom čase a podľa slov a úmyslu rožňavského biskupa: „Chceme ďakovať Panne Márii za jej pomoc; odprosiť ju za všetko, čím sme jej ublížili; a prosiť ju, aby nám Ona vyprosila všetko, čo potrebujeme, aby sme svoj život prežili tak, aby sme raz a navždy boli s ňou v nebi.
tags: #rimskokatolicka #cirkev #biskupstvo #roznava