Rímskokatolícka Cirkev v Beši
K tejto cirkvi sa hlási najväčší počet obyvateľov obce Beša (cca 56 %). Vyznavači rímskokatolíckej cirkvi sú tak slovenského ako aj maďarského národnostného zloženia obyvateľstva.Kontakt na farnosť:
Rímsko-katolícky farský úrad, Beša č. 100, 935 36 Beša Mgr.
Náboženské zloženie Slovenska v roku 2021
Historické Kontexty a Udalosti
História Rímskokatolíckej cirkvi vo Veľkých Kapušanoch a okolí je bohatá a úzko spätá s politickými a spoločenskými zmenami v Uhorsku a neskôr na Slovensku. Táto oblasť, známa ako Užská stolica, bola svedkom mnohých náboženských vplyvov a zmien, ktoré formovali jej súčasný charakter.Rok 1711 sa stal dôležitým medzníkom v dejinách Uhorska (a tým i Slovenska) - podpísaním Satmárskeho mieru sa totiž skončilo posledné, no najväčšie protihabsburské povstanie pod vedením Františka II. Rákociho. Uhorsko bolo definitívne včlenené do habsburskej monarchie, uhorská šľachta si však uchovala svoje výsady - predovšetkým nezdaniteľnosť. Začala sa postupná hospodárska konsolidácia krajiny.Sťahovanie poddaných za lepšími podmienkami bolo začiatkom 18. storočia veľmi rozšírené. Pohyb obyvateľstva neustal ani v nasledujúcom období - napr. v rokoch 1724 až 1728 utiekli z Čičaroviec mimo hraníc Užskej stolice šiesti poddaní. Zo súpisu, ktorý bol v Užskej stolici zhotovený počas zimných mesiacov na prelome rokov 1735 a 1736, sa dozvedáme, že z Čičaroviec (tie boli súčasťou kapušianskeho okresu) dovtedy utieklo celkovo 30 poddaných a zostalo tu 10 poddaných, resp. „hláv“ poddanských rodín. Na druhej strane sa v dedine usadili poddaní z iných obcí - napr. v roku 1745 to boli piati poddaní zo vzdialenejších oblastí Užskej stolice.Prijatie kresťanstva nebolo u nás dobrovoľné
Tereziánska Urbárska Regulácia
Zložitý proces urbárskej regulácie, ktorý mal na podnet panovníčky Márie Terézie vyústiť do spísania povinností poddaných voči zemepánovi, prebiehal v Užskej župe v rokoch 1771 - 1774. Bližšie informácie o zdroji obživy poddaných, o spôsobe ich života, o zvykoch i o poddanských povinnostiach nám prinášajú odpovede na otázky 9-bodového dotazníka z čias urbárskej regulácie. V roku 1785 panovník Jozef II. zrušil v Uhorsku nevoľníctvo, čím odstránil bezprávne postavenie poddaných a obnovil ich osobné slobody. Všetky základné povinnosti poddaných vymedzoval urbár - ak chcel zemepán niečo navyše, bol povinný s poddanými uzavrieť zmluvu a za prácu im musel riadne zaplatiť. Urbárom sa čičarovskí poddaní museli riadiť až do polovice 19. storočia.Náboženské Pomery od Polovice 18. Storočia
V 18. storočí sa v Čičarovciach utvorila náboženská štruktúra, ktorá pretrvala aj nasledujúce storočia. V dedine popri sebe žili protestanti (kalvíni a ojedinelí luteráni), rímskokatolíci, veriaci východného obradu a židovskí veriaci.Čičarovská Rímskokatolícka Farnosť
V roku 1764 - pod ochranou vojska - obsadili katolíci tunajší kalvínsky kostol. Ale za krátky čas, po odchode vojakov, získali kalvíni chrám späť. Aby však katolíci nezostali bez bohoslužieb, župan a zemepán Gabriel Orosz z Čičaroviec dal postaviť na vlastnom dvore malý drevený kostolík, v ktorom slúžil bohoslužby pavlovský farár. Drevený kostolík časom schátral, preto v roku 1796 začali veriaci budovať nový kostol. Po dokončení bol chrám zasvätený svätému Ladislavovi. V roku 1804, po odčlenení časti Jágerského biskupstva, vznikla nová diecéza so sídlom v meste Satmár (dnes Satu Mare, Rumunsko) - do tohto novozriadeného biskupstva bola následne začlenená i čičarovská farnosť s filiálkami.Začiatkom 19. storočia k filiálkam farnosti patrili obce Čepeľ, Ižkovce, Malé Kapušany, Veľké Kapušany a Vojany. Po vzniku farnosti so sídlom vo Veľkých Kapušanoch farnosť Čičarovce tvorili filiálky v Beši, Ižkovciach, Krišov, Mokča a Vojany.
Znak Rímskokatolíckej cirkvi
Gréckokatolícka Farnosť v Čičarovciach
V roku 1751 navštívil uniatské farnosti v Užskej stolici mukačevský biskup Michal Manuel Olšavský. Čičarovce boli v tom čase filiálkou farského úradu so sídlom v Maťovciach (dnes je to časť Maťovských Vojkoviec). Vo farskej obci stál drevený Chrám Zosnutia Presvätej Bohorodičky so šindľovou drevenou strechou, farnosť administrovali jovranskí a haločskí duchovní. Vo filiálnej obci Čičarovce žilo v tom čase 11 uniatských (neskôr gréckokatolíckych) rodín, miestni veriaci však nemali svoj vlastný filiálny chrám.Po oficiálnom zriadení gréckokatolíckeho biskupstva so sídlom v Mukačeve vzniklo na jeho území viac farností, medzi nimi aj čičarovská. Súpis farností z roku 1792 však už hovorí o tom, že v obci stál drevený farský chrám (post farára tu zastával Gábor Knizay) a 183 tunajších gréckokatolíkov odvádzalo pre potreby čičarovskej fary ročne 62 zlatých a 21 grajciarov. Podľa súpisu z roku 1806 žilo v dedine celkovo 266 gréckokatolíkov (patrili do päťdesiatich rodín). V roku 1825 do rozsiahlej čičarovskej gréckokatolíckej farnosti s dvanástimi filiálkami (do farnosti patrili napríklad obce Pavlovce nad Uhom, Vysoká nad Uhom, Vojany) patrilo celkovo vyše 1 500 veriacich.Gréckokatolíci pôvodne patrili medzi menej majetných. Ale už na konci 18. storočia sa časti z nich podarilo v sociálnej hierarchii vystúpiť vyššie a zaradiť sa do vrstvy bohatých dedinských gazdov. Schematizmus mukačevského biskupstva z roku 1870 uvádza, že okrem murovanej fary tu stál i murovaný Chrám Ochrany Presvätej Bohorodičky (o jeho výstavbu sa zaslúžila predovšetkým patronátna rodina Oroszovcov) - v čase budovania chrámu patrila čičarovská farnosť do bežovského dekanátu.Čičarovská Reformovaná (Kalvínska) Farnosť
V prvej tretine 18. storočia do čičarovskej kalvínskej farnosti užského seniorátu patrili veriaci z obcí Vojany, Beša a Ižkovce. Napriek neľahkej situácii sa farnosť udržala aj v ďalších rokoch, o čom svedčia vizitácie zo 60. a 70. rokov uvedeného storočia. Kalvínsky murovaný kostol bol v priebehu 18. a 19. storočia niekoľkokrát opravovaný.Židovská Náboženská Obec
V priebehu 18., resp. 19. storočia sa do obce prisťahovali aj obyvatelia židovského vierovyznania, ktorí patrili do veľkokapušianskej židovskej náboženskej obce.| Rok | Gréckokatolíci | Rímskokatolíci | Reformovaní kresťania (kalvíni) | Židia |
|---|---|---|---|---|
| 1877 | 346 | 302 | 502 | 120 |
| 1900 | 312 | 311 | 472 | 90 |
Počet veriacich v Čičarovciach podľa jednotlivých náboženstiev
Hospodárske a Sociálne Pomery od Roku 1848
Tzv. marcovými zákonmi z roku 1848 uhorský snem zrušil poddanstvo a nastolil základné občianske slobody. Zrušenie poddanstva ostalo v platnosti i po definitívnom víťazstve cisárskych jednotiek a po porážke revolúcie v lete 1849. Urbárski roľníci sa zmenili na roľníkov, hospodáriacich na vlastnej pôde, pričom užívali i niektoré spoločné pozemky (napr. pasienky). Osobná závislosť bývalých želiarov, podželiarov a ďalších nemajetných ľudí sa zmenila na závislosť ekonomickú - živili sa námezdnou prácou na veľkostatkoch alebo službou u miestnych zemanov či bohatších gazdov. Z tejto sociálnej skupiny sa vytvorila vrstva deputátnikov, poľnohospodárskych robotníkov a nádenníkov.Aj po zmene pomerov zostali najväčšími vlastníkmi v Čičarovciach členovia zemianskych rodín Orosz, Buday, Altay a grófska rodina Barkóczy. Po hospodárskej kríze v roku 1873 začala aj v najvýchodnejšej časti Slovenska „vysťahovalecká horúčka“. V 70. rokoch 19. storočia - v dôsledku viacnásobnej neúrody zemiakov a malej možnosti zárobku - vysťahovalectvo začalo nadobúdať čoraz väčšie rozmery. Mnohí Čičarovčania tiež hľadali šťastie za „veľkou mlákou“ - v Amerike. V roku 1910 sa najviac tunajších obyvateľov živilo poľnohospodárstvom a len niekoľkí remeslom či obchodom. V roku 1910 stálo v dedine 242 budov. Zo 1203 tunajších obyvateľov vedelo plynule čítať a písať 797 dedinčanov. Z celkového počtu Čičarovčanov sa k slovenskej národnosti hlásili traja obyvatelia, k maďarskej 1 193 dedinčanov, k nemeckej štyria ľudia, k rusínskej dvaja a jeden obyvateľ sa prihlásil k inej národnosti.
Kostol v Beši
Školské Pomery
Žiaci - katolíci navštevovali svoje vlastné cirkevné ľudové školy, podobné to bolo aj v prípade žiakov reformovaného vierovyznania. V jednotlivých školách sa žiaci učili písať, čítať, počítať, osvojovali si tiež základy náboženstva. Vyučovacím jazykom bola maďarčina, náboženstvo sa učilo podľa jednotlivých vierovyznaní. Po zavedení povinnej školskej dochádzky v Uhorsku v roku 1868 každú z uvedených škôl navštevovalo niekoľko desiatok žiakov. Napriek povinnej školskej dochádzke deti z dediny dochádzali do školy poväčšine len počas troch - štyroch zimných mesiacov, zvyšné týždne v roku museli pomáhať rodičom pri poľnohospodárskych prácach.Prvá Svetová Vojna
V lete roku 1914 začala prvá svetová vojna. Po jej vypuknutí vyhlásili mobilizáciu i v Rakúsko-Uhorsku. Cez územie dnešného Slovenska viedli dôležité zásobovacie trasy. Po železnici prechádzali transporty s vojakmi, ranení boli odsúvaní do tyla. Čičarovce s okolím sa do pásma bojov nikdy nedostal, preto bolo v úradných hláseniach konštatované, že vojnové udalosti obec nijako nezasiahli. Celkovo však situácia v Rakúsko-Uhorsku bola počas vojny veľmi zlá - zásobovanie potravinami viazlo, ceny rástli rýchlym tempom. Z obchodov pomaly zmizlo všetko - múka, masť, cukor, textil, obuv i petrolej. Veľká časť mužov bola mimo domova, množstvo pôdy nemal kto obrábať. Bremeno prác na gazdovstve tak museli niesť ženy a deti.Odchod mužov na front, vojnové dodávky a rekvirácie spôsobovali biedu vyčerpaného obyvateľstva, ktoré neraz stálo na pokraji hladu.Kostol v Beši
Pôvodne klasicistický kostol bol postavený v roku 1793. Doplnený vežou bol až v roku 1836. Súčasný vzhľad dostal v roku 1903. Pozdĺžny sieňový priestor s rovným uzáverom a predstavanou vežou. Na západnej strane stojaca veža členená lizénovým rámovaním a kordónovými rímsami je zastrešená zvonovitou prilbou, ktorá dosadá na terčíkovú podstrešnú rímsu. Fasády sú členené lizénovým rámovaním a polkruhovo ukončenými oknami. Po nástupe reformácie si obyvatelia postavili drevený kostol, ktorý bol nahradený kamenným v roku 1793. Neskôr vyhorel. Obnovený bol v roku 1903. Úprava kostola z roku 1903 sa prejavuje najviditeľnejšie a to počnúc kovaným oplotením areálu kostola s neogotickými motívmi a pôvodnou bránkou pred kostolom s ozdobnou kovanou kľučkou cez vstupné kovové kazetové dvere s obdobnou kľučkou, drevenú korýtkovú klenbu lode, mobiliár interiéru (neogotická kazateľnica, kostolné lavice) až po klasicizujúce kovové výplne okenných otvorov a liatinové pseudoslohové iónske stĺpy, podopierajúce empory. [3]Stojí takmer v strede obce. Stav kostola je dobrý a slúži svojmu účelu.Evanjelický a. v. Cirkevný Zbor v Kálnici-Kalnej
Náš cirkevný zbor bol prvým presídleneckým zborom, ktorý sa počal organizovať. Prví presídlenci sem prišli v apríli 1947. Vtedy už bolo v Kalnici niekoľko evanjelických rodín z Liptova, ktoré prišli hneď po druhej svetovej vojne na bývalý grófsky majetok ako kolonisti. Dňom 1. septembra 1947 bol brat farár Ján Križan vymenovaný biskupským úradom za administrátora. Náš zbor patril pôvodne do Hontianskeho seniorátu, ale od jesene 1948 bol na vlastnú žiadosť preradený do Dunajského seniorátu so sídlom v Modre, ktorý bol zriadený kvôli presídleneckým zborom. Pomerne dlho trvalo, kým si naši ľudia zvykli na tunajší bohoslužobný poriadok, nakoľko v Maďarsku nebola spievaná liturgia. 23. mája 1948 bola v našom zbore prvá kontirmácia 32 dietok a to 19 chlapcov a 13 dievčat.Podľa zápisnice prvého seniorálneho konventu Dunajského seniorátu, ktorý bol dňa 9. júna 1949 v Komárne, sa udáva počet duší nášho zboru na 1803, pričom iba niektorí cirkevníci sú kolonisti, ostatní sú presídlenci najmä z Nyiregyháze a zo Szarvaša.Kontakt na farnosť:
Evanjelický farský úrad - seniorát, Dlhá 18/1, 935 32 Kalná nad HronomMgr. Ján Jančo, 036 63 95 181
tags: #rimskokatolicka #cirkev #farnost #besa