Kostol svätého Martina v Čeríne sa hrdo vypína nad obcou a patrí ku krásne zachovaným gotickým kostolíkom. V opevnenom areáli na miernej vyvýšenine nad obcou Čerín stojí jednoloďový ranogotický Kostol svätého Martina a drevená zvonica zo 17. storočia.
Kostol svätého Martina v Čeríne
Obec Čerín sa stala najvýchodnejším bodom európskej cesty sv. Martina. Čerín Banskej Bystrice sa stala najvýchodnejším bodom európskej kultúrnej cesty svätého Martina.
Obec Čerín leží v okrese Banská Bystrica. Od Banskej Bystrice je vzdialená 15,2 km, od Sliaču 13,4 km. Cez obec prechádza cesta č. 2420. Čerín je od kúpeľov Sliač vzdialený 13 km, cesta autom vám zaberie 14 minút. Z kúpeľov prejdite do Sliača a odbočte smerom na Veľkú Lúku, následne pokračujte cez obec Lukavica. Do obce Čerín premáva aj autobusová doprava. Počítajte je však s prestupom vo Zvolene. Kostol svätého Martina v Čeríne je od kúpeľov Brusno vzdialený 29,9 km, cesta autom vám zaberie 34 minút. Z Brusna pokračujte po ceste č. 66 smerom do Banskej Bystrice. Za Slovenskou Ľupčou odbočiť smerom na Šalkovú a pokračovať na Dolnú Môlču, až do Hornej a následne Dolnej Mičinej. Do Čerína sa dostanete z Brusna aj autobusom. Čaká vás jeden prestup v Banskej Bystrici. Kostol sv. Martina v Čeríne je od kúpeľov v Sklených Tepliciach vzdialený 53,4 km. Cesta autom bude trvať približne 43 minút. Zo Sklených Teplíc pokračujte smerom na Hliník nad Hronom, tu sa napojte na rýchlostnú cestu R1 (spoplatnený úsek) a pokračujte po Budču až na Kováčovú. Zo Sklených Teplíc premáva aj verejná doprava. Pre verejnosť je kostol sv. Krásne, pokojné a upravené miesto so vzácnymi freskami, ktoré sa oplatí vidieť.
Ak zavítate na návštevu Čerína, rozhodne odporúčame aj návštevu susednej obce Dúbravica, kde sa nachádza známa turistická atrakcia - rebrík vedúci do neba.
História a Vznik Farnosti
Územie Stredného Slovenska, teda aj neskoršie, na ktorom vzniklo Banskobystrické biskupstvo, bolo osídlené už v neolite a pokračuje ďalej cez eneolit, dobu bronzovú, halštatskú a lengyelskú kultúru. Bolo tu zastúpené aj osídlenie keltskou, dáckou a púchovskou kultúrou, či Germánmi. Až nakoniec sa objavujú aj Slovania. O tomto všetko svedčia predovšetkým archeologické nálezy.
Kristianizácia slovenského územia začala pravdepodobne už pred príchodom Slovanov, kedy nastáva jej určitý útlm, aby sa potom vo veľkej miere presadila v dobe Veľkej Moravy. O kristianizácii Veľkej Moravy sa nenachádzajú už len archeologické pramene, ale aj mnohé písomnosti z tejto doby. Postupným presadzovaním kresťanstva na Veľkej Morave sa stále viac pociťuje potreba zmeniť toto misijné územie na územie s vlastnou cirkevnou správou.
O kvalitatívnej zmene v prenikaní kristianizácie svedčí aj vznik vlastnej cirkevnej správy, o ktorú sa zaslúžil hlavne Metod, ktorý sa stáva najprv panónskym arcibiskupom, aby nakoniec bol arcibiskupom na Veľkej Morave. Počiatočná cirkevná organizácia sa začala vyvíjať a rozširovať pomocou tzv. hradných farností. Vznik tzv. hradných farností súvisel s rozmachom a rozširovaním štátnej správy, ktorá si vyžadovala aj ochranu a bezpečnosť daného územia výstavbou kráľovských hradov.
Pri budovaní štátnej správy sa obyčajne hneď buduje aj cirkevná správa na nových územiach a to pomocou spomínaných hradných farností. Postupom času dochádza k nárastu obyvateľstva jednotlivých v oblasti jednotlivých hradov, čo si však zároveň vyžaduje aj postupné dobudovávanie území hradných farností vznikom nových farností. Počiatky vzniku farností nemusia byť vždy podmienené vznikom spomínaných hradných farností, aj keď ich vznik je pravdepodobne najviac podmienený týmto druhým spôsobom.
Kostol postavili na začiatku 14. storočia. Kostolík pochádza zo začiatku 14. storočia. Kostol postavili niekedy za začiatku 14. storočia, z roku 1309 má byť doložená žiadosť vlastníkov obce - synov Mikeho - o povolenie postaviť si kostol a cintorín adresovanú ostrihomskému arcibiskupovi. Chrám vybudovali vo vyvýšenej polohe ako typický dedinský kostolík tých čias. Jednoduchú stavbu tvorila pozdĺžna loď, kvadratické presbytérium a severná sakristia. V súpise pápežských desiatkov z rokoch 1332 - 1337 sa spomína kňaz Peter od sv. Martina z Čerína.
V období reformácie sa farnosť na základe vierovyznania vlastníkov zmenila na protestantskú. V priebehu 18. storočia bol kostolík upravovaný a dostal nové vnútorné vybavenie, ktoré sa sčasti dochovalo do súčasnosti. Koncom 19. Od roku 1963 má objekt status národnej kultúrnej pamiatky, v roku 2007 bolo okolo stavby vyhlásené ochranné pásmo.
Kostol patrí čerínskej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi. Kostol patrí Rímskokatolíckej cirkvi, pod farnosť v neďalekom Čeríne. Je udržiavaný a v pomerne dobrom stave. V roku 2009 sa začalo s opravou strechy, na ktorej bolo treba vymeniť šindle. V roku 2016 získala farnosť dotáciu od Nadácie VÚB na obnovu nástenných malieb, ktorá sa ešte v tom istom roku zrealizovala.
Architektúra a Interiér Kostola
Stavba patrí do radu vidieckych ranogotických kostolov, ktoré boli vystavané po roku 1300 v oblasti medzi Zvolenom a Banskou Bystricou.
Interiéru kostola dominuje fresková výzdoba z prvej štvrtiny a konca 14. storočia. Za najstaršie fresky sa považujú polpostavy prorokov v kruhových medailónoch na vnútornom líci triumfálneho oblúka. Druhú a najvýznamnejšiu etapu predstavuje kristologický cyklus vo svätyni kostola. Maľby pochádzajú z konca 14. stor. až začiatku 15. stor.
Na východnej stene svätyne sa nachádzajú výjavy Ukrižovanie Krista, Oplakávanie a menší obraz trpiaceho Krista nad pastofóriom. Tieto maľby svojím spracovaním ako aj ikonografiou môžeme zaradiť do tretej tretiny 14. storočia (nesú niektoré podobné znaky s maľbami v Zolnej).
Na južnej stene sa nachádza čiastočne viditeľný výjav Zvestovania a Narodenia (zničené počas druhej svetovej vojny), štyri svätice - Margita, Barbora, Dorota a Alžbeta Durínska - a fragment štvorlístka (kvadrilobu) s postavou sv.
Severná stena je vyzdobená v dvoch horizontálnych pásoch, kde v celom spodnom páse je znázornený Posledný súd a v hornom páse fragment Súdiaceho Krista v mandorle s fragmentmi postáv apoštolov. Skoro celý horný pás je zničený od druhej svetovej vojny (jeho obsah je možné rekonštruovať pomocou akvarelovej kópie P. J. Kerna).
Na krížovej klenbe svätyne sa v jednotlivých poliach nachádza Tróniaci Kristus, Tróniaca P. Mária, Zvestovanie a symboly evanjelistov.
V lodi kostola sa nachádzajú výjavy sv. Bartolomeja, sv. Ladislava, Imago pietatis (postava Krista ktorý vylieva svoju krv do kalicha), sv. Juraj a obraz s troma sväticami (sv. Dorotou, sv. Helenou a sv. Katarínou) zo začiatku 15. storočia.
Najmladšie sú nástenné maľby v severovýchodnom kúte lode, ktoré pochádzajú z doby okolo roku 1500. Sú to výjavy Madony ochrankyne a archanjela Michala, ktorý váži duše. Boli odkryté len na začiatku 90. rokov 20. storočia.
Svätyňa je zaklenutá gotickou krížovou rebrovou klenbou so svorníkom vo vrchole. Rebrá aj svorník sú polychrómované.
Pri víťaznom oblúku sa nachádza gotická kamenná krstiteľnica z konca 14. storočia.
Na podlahe vo svätyni sa nachádzajú zvyšky kamenných náhrobných dosiek.
Z rovnakého obdobia pochádza aj jedno stallum (vyrezávaná drevená lavica pre čelných predstaviteľov obce) s rovnakým šablónkovým vzorom ako na strope. Po stranách lode sa nachádzajú ďalšie dve renesančné stallá zo 17. storočia.
V roku 2015 bol barokový oltár vymenený za kópiu pôvodného neskorogotického krídlového oltára z roku 1483.
Pri kostole stojí drevená zvonica zo 17. storočia.
V blízkom okolí sa nachádzajú aj ďalšie významné gotické kostolíky (popri min. vo Zvolenskej Slatine, Hronseku, Ponikách, Dúbraviciach, Zolnej, Hornej Mičinej, Slovenskej Ľupči a i.).
Určite odporúčam zaklopať na neďalekú faru, nakoľko miestny pán farár sa nielen veľmi poteší vášmu záujmu ale vám aj ochotne sprístupní kostol a so zápalom k nemu podá aj podrobný výklad. Hlavne vďaka nemu prešiel celý areál veľkou rekonštrukciou ktorá ešte stále nie je úplne ukončená, takže sa snaží nielen získať prostriedky na jej realizáciu ale toto unikátne miesto aj zviditeľniť a každá návšteva a záujem zo strany turistov je pre neho veľkým zadosťučinením. Neskutočný skvost, silný duchovný zážitok, kostolík aj jeho blízke okolie akoby zastali v čase uprostred stredoveku. Všetká česť miestnemu farárovi, ktorý sa snaží uchovávať túto perlu pre budúce pokolenia. Po vstupe do kostolíka vás zasiahne pokora a pieta všade prítomná.
Čerín, kostol sv. Martina, video 3D mračno bodov
Ďalšie Sakrálne Pamiatky v Okolí
Kostol svätého Mikuláša je krásnym príkladom gotickej architektúry, ktorá sa zachovala do dnešných dní aj napriek neskorším prestavbám. Aj v súčasnosti pôsobí Kostol svätého Mikuláša v Sliači stále impozantne. V mestskej časti Kúpele sa nachádza aj ďalšia pozoruhodná stavba a to klasicistická Kaplnka sv.
Zvolenský zámok patrí k najznámejším pamiatkam mesta Zvolen. V súčasnosti je zámok krásne zrekonštruovaný, v jeho interiéri sa nachádza expozícia Slovenskej národnej galérie.
Zhrnutie
Kostol svätého Martina v Čeríne je významnou kultúrnou pamiatkou Slovenska, ktorá svedčí o bohatej histórii a náboženskom živote regiónu. Jeho gotická architektúra, fresková výzdoba a zachované artefakty robia z neho cenný príklad stredovekého umenia a duchovného dedičstva.
tags: #rimskokatolicka #cirkev #farnost #cerin