Rímskokatolícka Cirkev Farnosti Dlhé nad Cirochou: História a Význam

Až do roku 1942 bola duchovná správa obce Kamenica nad Cirochou pod správou farnosti Dlhé nad Cirochou, ktorá bola zriadená ešte niekedy v stredoveku, ako to dosvedčujú mnohé kanonické vizitácie tejto farnosti.

V nasledujúcom texte sa ponoríme do histórie rímskokatolíckej cirkvi a farnosti v Dlhom nad Cirochou, preskúmame jej vývoj, významné osobnosti a udalosti, ktoré formovali jej identitu.

Najstaršie Záznamy o Cirkevných Dejinách

Prvé písomné záznamy o cirkevných dejinách obce sú zachované z tridsiatych rokov 14. storočia, keď silvašskí podaní odovzdávali desiatok do pápežskej pokladnice.

Uhorský kráľ Karol Róbert však povolil okolo roku 1335, aby desatina z vyberaného cirkevného desiatku plynula do pápežskej pokladnice.

Tak vznikli pri vyberaní tohto pápežského desiatku veľmi cenné registre z rokov 1332 - 1337, ktoré dokumentovali vtedy existujúci stav rímskokatolíckych farností v Zemplínskej župe i v hornom Uhorsku /na Slovensku/. /Uličný, DOZŽ, 2001, s.686/

Silvašská Rímskokatolícka Farnosť

Z tohto obdobia existujú najstaršie písomné záznamy o silvašskej rímskokatolíckej farnosti, ktorá bola v registri uvedená ako Nová Villa.

Prvé poznatky o existencii kostola v Novej Ville sú z rokov 1332 - 1337, keď vyberači pápežských desiatkov zanechali záznam o tom, že v dedine existoval kostol, v ktorom vysluhovali Sväté omše farári Ján /“Johannes de Nova Villa“/ a vikár Mikuláš /“Nicolas vicarius de Nova Villa“/.

V texte uvedeného registra sa okrem názvu sídla Nova Villa používajú aj ďalšie, ako „de Wyfolu“ a „de Vyuola“, čo naznačuje, že dedina nemala ešte ustálené pomenovanie, a preto sa vyskytovalo v rôznych obmenách.

Všetko nasvedčuje tomu, že rímskokatolícki farári v ňom vysluhovali bohoslužby do druhej polovice 16. storočia.

Významní Kňazi vo Farnosti Slivník (Silvaši)

Životné osudy kňazov, ktorí výrazne vstúpili do duchovného života rímskokatolíckych veriacich v Slivníku /Silvaši/:

• Andrej Novotný /1778 - 1780/ zomrel 6. januára 1781. Po jeho smrti barón Špléni /Splényi/ predstavil biskupovi ako kandidáta farského benefícia v Silvaši kaplána z Dlhého nad Cirochou Adama Vitlinského. Tento nastúpil na uvoľnené miesto silvašského farára 22. februára 1781.
• Adam Vitlinský sa narodil 9.12.1754 v Košiciach, zomrel 28.11.1823 vo Forró. Pôsobil v rokoch 1781- 1783 ako farár v Szilvási /Slivníku/. Po odchode zo Szilvása bol v rokoch 1786-1794 farárom v Lieskovci, členom Slovenského učeného tovarišstva, 1794-1800 kňazom v Budkovciach, 1802 - 1823 farárom vo Forró a dekanom dištriktu Szikszó.
• Štefan Jelenffy prišiel do Szilváša v jeseni roku 1783. Práve on odmietol požiadavku pričlenenia dedín okolo Slanca k farnosti Silvaš z tohto dôvodu, že „dediny sú dosť vzdialené od farskej obce a sú na takých miestach v lesoch, vrchoch a skalách, že ak by mal ísť farár zo Slivníka ku chorému, obzvlášť v zime, vystavil by sa nebezpečenstvu života a ohrozenia zdravia.... sotva by mohol sám toľko dedín spravovať“. Keby sa uvedené obce vrátili do farnosti Silvaš, musel by tamojší farár ísť na omšu aj do Slanca, kde bol od roku 1754 vybudovaný nový kostol. Mal značné ťažkosti s kázaním, lebo slovenčinu dobre neovládal. Rozprával po maďarsky a „tí, čo prišli, sa smiali, lebo splietal slová tak, že mu nik nerozumel“.
• Stanislav Vornáč sa stal farárom v Szilváši roku 1790. Počas jeho pôsobenia bola pristavaná k farskému kostolu namiesto drevenej kamenná veža. Vo farnosti pôsobil do jesene 1797.
• František Vajnarovits sa narodil 9.9.1772 v Kurime, okres Bardejov, zomrel 20.3.1819. Študoval v Košiciach, Sabinove, filozofiu opäť v Košiciach. Vyššie teologické štúdiá absolvoval v Jágri. Pôsobil roku 1795 ako kaplán v Užhorode. Po prechodnom pôsobení v Humennom /1797/ sa stal kňazom v Silvaši /1797-1812/, odkiaľ odišiel do Sabinova /1812-1819/. V rokoch1813-1816 excurrendo Šarišské Michaľany. V čase, keď prišiel do Silvaša zomrela grófka Van Dernáth, rodená Špléni /Szplényi/. Budova fary bola drevená. V roku 1807 dostal od náboženského fondu 943 zlatých na vybudovanie novej fary. Po vzniku Košickej diecézy došlo roku 1812 aj k výmene farára v Silvaši. V tom čase mala farnosť 629 veriacich.
• Ján Zsiffcsay sa narodil 6.12.1784 v Hodkovciach na Spiši, zomrel 19.11.1837. Pôsobil: 1808 - kaplán Nižný Medzev,1809 - nemecký kaplán v Prešove, 1811- 1812 - administrátor Hubošovce, 1812 - 1817 - farár Slivník, december1817-1837 - administrátor - farár Červenica, prísediaci súdnej tabule Sabolčskej stolice /Szabolcs megye/.
• Ján Henn sa narodil 23.10.1790 v Bočiari, zomrel 3.10.1833. Štúdia absolvoval v Košiciach a Jágri. Pôsobil ako prefekt synov Ladislava Péchyho v Pečovskej Novej Vsi /1812/, nemecký kaplán v Tállyi /1813/, administrátor v Dubovici /1816/. Vyše dvanásť rokov /1817-1829/ bol farárom v Szilvási /Slivníku/. Odtiaľ bol preložený za aktuára dištriktu /1826/. Pôsobil ešte ako farár v Sečovciach /1829-1833/ a prísediaci súdnej tabule Zemplínskej stolice.

Ďalší Farári v Slivníku

Stručné záznamy o jednotlivých farároch sa v kronike zachovali od roku 1829.

• Jozef Dollák sa stal silvašským farárom roku 1829, predtým archivár a notár na biskupstve. Zomrel roku 1838 a pochovali ho v krypte patrónov.
• Raimund Zideg spravoval silvašskú faru dva mesiace po Dollákovi.
• Ľudovít Dick, rodák z Košíc, bol farárom v Silvaši v rokoch 1838 - 1848. Zomrel 11. marca 1848.
• Eduard Kaczvinszký prišiel do Silvaša po absolvovaní Pazmánea vo Viedni a pôsobení v Bardejove. V Silvaši /Slivníku/ pôsobil v rokoch 1848 - 1857.

Kňazi Pôsobiaci po Roku 1951

Pri analýze života rímskokatolíckej cirkvi v obci nemožno vynechať ani kňazov pôsobiacich v tejto farnosti po roku 1951, teda po odchode dlhoročného tamojšieho kňaza Vojtecha Sedláka. Predstavme teda tých, ktorí prišli po ňom a rozhodujúcou mierou ovplyvnili ďalší duchovný život rímskych katolíkov v Slivníku.

• Karol Džupina /nar. 22. 12. 1919/ pôsobil ako kaplán v Hubošovciach /1944/, Parchovanoch /1945/, Vranove nad Topľou /1947/, Bardejove /1949/, Sabinove /1950/. Do Slivníka prišiel ako farár so svojou staručkou matkou v roku 1951 a pôsobil tam necelé dva roky.
• František Šárocký /nar. 1. 12. 1924, Petrovany/. Zomrel 13.8.1988 v Prešove, pochovaný v Petrovananoch. Začínal ako kaplán v Širokom /1949/,Sennom /1951/, Vranove nad Topľou /1952/. V roku 1953 bol zadržaný a krátko väznený. Administrátorom v Slivníku sa stal roku 1953.
• František Cicholes /nar. 23. 3. 1919, Košice - Barca, zomrel 23. 9. 2005 v Haniske/. Slivnickým farárom bol veľmi krátko, od 1.6.1954 do 12. 6. 1954, keď bol zatknutý a väznený.
• Roman Blaščík /nar. 5.1.1919 Chicago (USA)/ Do Slivníka nastúpil ako administrátor v januári 1954 a v kňazskej službe tam pôsobil dva roky.
• Ján Glinský /nar. 12. 5. 1911 v Stropkove/ Do Slivníka nastúpil na uprázdnené kňazské miesto roku 1956 a pôsobil tam vyše štrnásť rokov. Zo Slivníka bol preložený v roku 1970 do Starého a Košíc - Šace /1972/. Do dôchodku odišiel roku 1990. Zomrel 20. novembra 1996 a pochovaný je v Stropkove.
• Ján Záles, Rozár OP /nar. 27.1.1919 Košice - Myslava, zomrel 17. 5. 1999, Košice/ Od roku 1970 bol administrátorom do Slivníka, kde pôsobil až do odchodu do dôchodku roku 1993.
• Mgr. Jozef Mager /nar. 1. 1. 1957 v Bardejove/ Roku 1993 nastúpil na svoje prvé farárske miesto do Slivníka. Po desiatich rokoch pôsobenia v Slivníku bol preložený roku 2003 do obce Turany nad Ondavou.
• Mgr. Igor Čellár /nar. 28. 9. 1967 v Sečovciach/ Na prvé kňazské miesto nastúpil roku 1997 v Haniske.

Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Kamenici nad Cirochou

Veriaci sa rozhodli vybudovať nový kostol z vlastných prostriedkov obce. Dňa 21. júna 1942 začali s jeho výstavbou v záhrade hájovne Vojenských lesných podnikov, od ktorých obec odkúpila pozemok.

V tento deň sa uskutočnila aj slávnosť položenia základného kameňa, ktorú viedol vtedajší rímsko-katolícky kaplán v Snine Ján Tomko.

Architektúra kostola, je postavená v secesnom podaní neogotických prvkov. Kostol Nanebovzatia Panny Márie je jednoloďový s presbytériom, ktoré je zakončené polygonálnym uzáverom a predstavanou vežou.

V roku 1993 sa na kostole uskutočnili rozsiahlejšie rekonštrukčné práce. O rok neskôr, vypukol požiar v kostole, dôsledky boli devastujúce, zhorel obetný stôl, koberce, poškodil sa oltár a nová maľba.

Veriaci obce sa však ihneď zmobilizovali a už na sviatok Zjavenia Pána 6. januára 1995, sa svätá omša slúžila už v opravenom a nanovo vymaľovanom kostole.

V roku 1999 sa na podnet vtedajšieho duchovného otca Štefana Farkaša pristúpilo k ďalšej obnove chrámu. Predovšetkým si túto obnovu vyžiadala svätyňa, ale i sakristia.

Svätyňa dostala úplne novú podobu. Pôvodný drevený oltár podľa znalcov nemal žiadnu umeleckú hodnotu. Bol síce vymenený za nový, no obraz patrocínia chrámu Nanebovzatia Panny Márie zostal zachovaný.

Celá svätyňa je v súčasnosti vydláždená mramorom, ktorý ladí s oltárom, ambónou i bohostánkom. Sú vyrobené z kameňa „kanfár“ dovezeného z Chorvátska.

K obetnému stolu pribudol nový kríž, ktorý osobne z Poľska doviezol duchovný otec. V chráme na stenách boli umiestnené 4 konsekračné kríže.

Zmenám sa nevyhla ani sakristia. K pôvodnej sakristii sa urobila prístavba, čím vznikla nová spovedná miestnosť a sociálne zariadenie.

Posviacka a konsekrácia chrámu boli vykonaná dňa 31. mája 1999 košickým arcibiskupom Mons.

Zriadenie Miestnej Kapelánie v Kamenici nad Cirochou

V spomínanom roku 1. februára 1942 bola zriadená v Kamenici tzv. Capellaniae expositae, teda miestna kapelánia. Za prvého miestneho kaplána bol menovaný vdp. Juraj Macák, ktorý bol predtým kaplánom v Prešove.

Nový duchovný spolu s veriacimi postavil novú farskú budovu s jedným poschodím, ktorú slávnostne požehnal 23. októbra 1943 v tom čase prešovský apoštolský administrátor Mons. Jozef Čársky.

Zaujímavosťou z tohto obdobia je vysťahovanie mnohých veriacich dediny spolu so svojím duchovným do lesa v čase, keď sa blížil front ku koncu druhej svetovej vojny. V lese umiestnili obraz Pany Márie, kde mávali aj sv. omše.

Tradície putovania k tomuto obrazu pretrvala až dodnes a patrí k neodmysliteľnej súčasti života našej farnosti.

Správcovia Farnosti Kamenica nad Cirochou

• V roku 1951 do dediny prichádza nový duchovný správca, vdp.
• Hneď v nasledujúcom roku 1952, košický biskup Mons. Jozef Čársky menoval za nového správcu vdp. Antona Székelyho, ktorý tu pôsobil až do roku 1973. Počas jeho pôsobenia sa pristúpilo k reštaurácii kostola zvonku, dobudovaniu veže kostola, inštalácii nového organu a oprave farskej budovy s tým, že sa postavili aj nové časti.
• Po ňom v roku 1973 na jeho miesto ako správca prichádza vdp. Pavol Greško, ktorý tu pôsobil až do roku 1990.
• Po tom čo vdp. Greško odišiel do dôchodku, na jeho miesto v roku 1990 prišiel 3. júna vdp. Štefan Gábor. Hneď v prvom roku jeho pôsobenia sa uskutočnila komplexná interiérová oprava chrámu sv. Štefana a farnosť začali pravidelne navštevovať osobnosti cirkevného života. Niekoľkokrát farnosť navštívili biskupi, aby udelili sv. birmovania, ktorá sa v období komunizmu až tak často ako dnes neudeľovala. 1. júna.

Pridelenie Filiálnej Obce Kamienka k Farnosti Kamenica nad Cirochou

Ďalšia významná zmena sa udiala v roku 2003, keď ku farnosti Kamenica nad Cirochou bola pridelená filiálna obec Kamienka. Do roku 1802 bola Kamienka filiálkou farnosti v Dlhom nad Cirochou.

V roku 1802 bola zriadená duchovná správa v Ptičom a v tom roku sa Kamienka stala filiálkou novovzniknutej farnosti Ptičie. Tento stav trval vyše 200 rokov - až do roku 2003, kedy z rozhodnutia košického ordinára Mons.

V roku 2005, konkrétne 1. júla, do farnosti prichádza nový kňaz, vsdp. Jaroslav Naščák, ktorý dovtedy pôsobil ako farár-dekan v Sabinove.

Počas jeho pôsobenia sa uskutočnili dve sv. birmovania, farnosť navštívil J.Em. Jozef kardinál Tomko.

V roku 2008 za úctyhodný krátky čas prebehla koplexná vnútorná oprava chrámu, nová elektroinštalácia, umiestnil sa rekonštruovaný pôvodný klasicistický oltár sv. Štefana, taktiež nový pevný oltár s ambónou a dňa 22. 11. 2008 bol Mons. Aljzom Tkáčom, košickým arcibiskupom - metropolitom chrám slávnostne konsekrovaný.

Pôsobenie vdp. Jaroslava Naščáka vo veku 60 rokov náhle ukončil jeho nečakaný odchod do večnosti dňa 26. mája 2011.

Za nového správcu farnosti a duchovného otca bol menovaný dňa 15. júna 2011 vdp.

Rímskokatolícka Farnosť v Hermanovciach

Dominantné postavenie z pohľadu vierovyznania má v obci Rímskokatolícka cirkev. V súčasnosti sídli Rímskokatolícky farský úrad priamo v Hermanovciach, a tak miestni obyvatelia nemusia za vysluhovaním sviatostí dochádzať príliš ďaleko.

Farnosť v obci vznikla na základe rozhodnutia jágerského biskupa, Karola Eszterházyho, dňa 11. júla 1772 (3). Farským kostolom sa stal Kostol sv. Alžbety Uhorskej, ktorý v roku 1717 prevzali miestni katolíci z rúk evanjelikov v zúboženom stave, a následne zásluhou miestnych zemepánov, manželov Ladislava Péchyho a Žofie de Usz, v r.

Prvý Farár v Hermanovciach

Prvým farárom v novozriadenej hermanovskej farnosti sa stal dôstojný pán Martin Javčák, emeritný farár zo Sabinova a dekan dekanátu Stredný Šariš. Ten začal bezprostredne po vzniku farnosti viesť knihu pokrstených, sobášených aj pochovaných.

Matrika bola vedená dôsledne a zachytáva všetkých katolíkov západného obradu, ktorým boli od roku 1772 v Hermanovciach vyslúžené sviatosti.

Matriky a Záznamy Pred Rokom 1772

Rímskokatolíci museli žiť v Hermanovciach aj pred založením farnosti - inak by zakladanie farnosti nemalo zmysel. Znamená to, že mohli byť duchovne spravovaní kňazom z inej obce? Ak áno, kam chodili Hermanovčania pred rokom 1772 do kostola?

Rímskokatolíci z územia Šariša boli do r. 1804 príslušní k Jágerskej arcidiecéze so sídlom v maďarskom meste Eger.

Prvým z nich bol v r. Kanonickú vizitáciu šarišských farností z roku 1749 spracoval v prehľadnej publikácii prof. Peter Zubko (7). Vďaka tomu sa dozvedáme, že Hermanovce boli v roku 1749 filiálkou farnosti v Jarovniciach: „Farnosť Jarovnice… Vo filiálnej obci Hermanovce stál murovaný benedikovaný kostol sv. Alžbety…“ (5, str.

Matriky z Jarovníc

Najstarší zachovaný zväzok matriky pokrstených, sobášených a pochovaných z Rímskokatolíckeho farského úradu v Jarovniciach začína rokom 1750 (8). Už samotný titulný zápis potvrdzuje závery kanonickej vizitácie, v titulnom texte totiž čítame: „Matrika cirkví v Jarovniciach, Hermanovciach, Daleticiach a Močidľanoch, v ktorej sú zaznamenaní pokrstení, zomrelí, tí, ktorí uzatvorili manželstvo od roku 1750 od 20.

Vďaka hlbšiemu výskumu preto vieme, že obyvatelia Hermanoviec boli ešte pred vznikom farnosti zapisovaní v susedných Jarovniciach. V Štátnom archíve v Prešove sú zachované kompletné matriky pokrstených, sobášených a zomrelých z farnosti Jarovnice z rokov 1750 - 1896.

Schematizmus Košickej arcidiecézy z r. 1943 (4) nás informuje, že farnosť v Jarovniciach prekvitala už okolo roku 1334, kedy sa miestny farár, Ján, spomína ako jeden z kňazov, ktorý svojvoľne neodvádzal pápežský desiatok (9). Po tom, čo sa v Uhorsku rozšírili reformačné myšlienky, prišiel evanjelický kazateľ aj do Jarovníc.

Pán farár, ThLic. Na farskom úrade sa podarilo nájsť II. zväzok matriky, ktorý obsahoval údaje o pokrstených, zosobášených a pochovaných z r. 1718 - 1750.

V súčasnosti je možné preštudovať záznamy o pokrstených deťoch, zosobášených dospelých a zomrelých, ktorí žili v obci Hermanovce.

Jej ďalší osud je neznámy, na farskom úrade sa ani po dôkladnom hľadaní nenašla.

Isté je jedno, pred rokom 1700 bol kostol a fara v Jarovniciach v rukách evanjelikov, preto staršia katolícka matrika zo 17. stor. s určitosťou neexistovala.

V čase Barkóczyho vizitácie existovalo na Šariši štyridsať šesť rímskokatolíckych farností.

Zoznam Rímskokatolíckych Farností v Šariši

Nižšie priložená tabuľka zachytáva zoznam všetkých rímskokatolíckych farností z územia Šariša, ktoré boli odovzdané do Štátneho archívu v Prešove. Vedľa každej farnosti figuruje údaj o tom, v ktorom okrese sa nachádza.

Zoznam ďalej uvádza porovnanie rok, odkedy sa podľa schematizmu viedli vo farnosti matriky, a taktiež rok, od ktorého sú najstaršie matriky v Štátnom archíve uložené. Ďalej nasleduje zoznam „chýbajúcich matrík,“ ako aj údaj o tom, či existuje šanca, že sa chýbajúca matrika môže nachádzať na farskom úrade.