Rímskokatolícka cirkev Farnosť Kysucký Lieskovec má svojich patrónov v svätých Andrejovi-Svoradovi a Benediktovi. Farský kostol sv. Andreja-Svorada a Benedikta bol postavený v roku 1951. Výročný deň konsekrácie kostola je 23.
Skalka pri Trenčíne, pútnické miesto.
Svätí Andrej-Svorad a Benedikt
Svätý Svorad, rodom Poliak, pochádzal z územia pri sútoku Dunajca a Visly. V časoch kráľa Štefana vstúpil do benediktínskej rehole na nitrianskom vrchu Zobor. Tu prijal rehoľné meno Andrej. Sv. Štefanovi pomáhal pri šírení kresťanstva v Uhorsku.
Zapáčil sa mu však pustovnícky život, preto kláštor opustil a utiahol sa na trenčiansku Skalku. Slúžil aj so spoločníkom Benediktom v modlitbách, v tichej samote, v stálom trýznení tela a pôstoch. V roku veľa ráz zachovával úplný trojdňový pôst a v riadnom štyridsaťdňovom pôste sa uspokojil so štyridsiatimi orechmi.
Legenda hovorí, že raz pri rúbaní dreva omdlel, ale pristúpil k nemu anjel a odniesol ho do jaskyne. Keď vytrženie pominulo, zaviazalo pod prísahou svojho učeníka Benedikta, ktorý všetko videl, aby do jeho smrti nikomu neprezradil toto videnie.
Svorad po denných prácach odchádzal na odpočinok do veľkého dutého duba, v ktorom po stranách boli popribíjané kliny smerom dovnútra a zhora visela železná obruč zaťažená kameňmi. Tu takto stojac, väčšinu noci prebdel v modlitbách, v ktorých vyprosoval svojim spoluobčanom duchovný a telesný blahobyt, spravodlivosť a požehnanie ich prác. Keď zadriemal, ostré kliny, tŕne a obruč ho citeľne prebudil k ďalšej modlitbe.
Krátko pred smrťou v roku 1009 sa znova utiahol do zoborského kláštora, kde prosil okolostojacich, aby ho po smrti vyzliekli iba za prítomnosti opáta Filipa. Vtedy sa ukázalo jeho tajné mučeníctvo, ktorým krotil náruživosti. Na tele mal opásanú, do tela hlboko zarezanú reťaz.
Svätého Svorada pochovali v nitrianskom chráme svätého Emeráma na hrade. Svätý Benedikt, žiak svätého Svorada, sa narodil v okolí Trenčína. Zahorel túžbou po dokonalosti, opustil všetko, čo mu bolo drahé, rodičov, priateľov a vstúpil do kláštora na Zobore. Tu našiel vo svätom Svoradovi svojho učiteľa a otca a s dovolením opáta sa tiež vybral do jaskyne na trenčiansku Skalku.
Po smrti svätého Svorada zotrval na Skalke v ďalšom kajúcom a pustovníckom živote. Po troch rokoch ho napadli zločinci a v nádeji na veľkú korisť ho v roku 1012 zavraždili a z vysokej skaly hodili do Váhu. Boh hneď oslávil jeho telo tým, že hoci bolo vo vode celý rok, nebolo porušené. Na vodný hrob mučeníka pustovníka upozornil ľudí veľký orol, ktorý toto miesto stále obletoval. Neporušené telo mučeníka pochovali v Trenčíne a neskôr ho preniesli do Nitry ku svätému Svoradovi.
Ich pozostatky sú uložené v spoločnom relikviári v katedrálnom kostole v Nitre. Životopis oboch svätých pustovníkov napísal biskup Maurus, ktorý osobne poznal svätého Benedikta. O ich živote a diele písal v poslednom čase nitriansky biskup prof. Viliam Judák.
Dnes sú obaja svätci zaradení do slovenského liturgického kalendára a ich sviatok pripadá na 17. júla. Svätí muži Andrej a Benedikt odpočívajú v bazilike svätého mučeníka Emeráma v Nitre, v tom istom hrobe.
V roku 1468 benediktíni opustili kláštor na Zobore, do ktorého po jeho oprave biskup Blažej Jaklin v roku 1691 voviedol kamaldulských bielych mníchov, ktorých však cisár Jozef II. v roku 1782 rozpustil. V roku 1935 sa tam usadili misionári Božieho slova.
Na trenčianskej Skalke už v roku 1208 postavili kostolík k úcte svätých pustovníkov Andreja a Benedikta a až dodnes tam veriaci ľud putuje uctiť si týchto slovenských pustovníkov. Na zveľadení pútnického miesta mal najväčšiu zásluhu okrem miestnych farárov nitriansky biskup Karol Kmeťko, ktorý z finančných zbierok postavil chrám svätého Benedikta. Po roku 1990 pútnické miesto na Skalke znovu obnovili. Zásluhu na tom diecézny nitriansky biskup Ján Chryzostom kardinál Korec.
Pápež Gregor VII. oboch pustovníkov vyhlásil za svätých 17. júla 1083.
Sochy svätých Andreja-Svorada a Benedikta v Kysuckom Lieskovci
Dňa 18. júla 2015 počas Obecných hodových slávností v Kysuckom Lieskovci boli odhalené sochy sv. Andreja-Svorada a Benedikta. Po odhalení ich vysvätil správca farnosti Jozef Šamaj. Sochy vyhotovené z dreva vytvoril miestny rodák umelecký rezbár Ján Rajtek. Za umelecké dielo, ktoré stojí na malom námestí, mu starostka obce Magdaléna Trubanová udelila pamätnú plaketu.
Podpora farnosti a obce
Vláda Slovenskej republiky schválila finančné prostriedky pre samosprávy a organizácie na Kysuciach. Obec Kysucký Lieskovec má 20 000 eur pomôcť zrekonštruovať poruchové časti obecného vodovodu. Taktiež vláda odklepla na výjazdovom rokovaní vo Vysokej nad Kysucou viac ako milión eur pre kysucké mestá, obce a farnosti.
tags: #rimskokatolicka #cirkev #farnost #kysucky #lieskovec