Farnosť Rajec, ktorá spadá pod dekanát Žilina, má bohatú históriu a je významnou súčasťou náboženského života v regióne. História farnosti je dlhá a rozsiahla, siahajúca až do stredoveku. Farnosť prešla mnohými zmenami a udalosťami, ktoré formovali jej súčasnú podobu.

Panoramatický pohľad na Rajec
História Farnosti
Dejiny kostola vo Frivalde siahajú až do 13. storočia. Dosvedčujú to základy priamo sa otvárajúcej svätyne, objavené pri archeologických výkopových prácach v roku 1993. Vtedy sa našli aj úlomky hlinených nádob zo začiatku 15. storočia, v ktorých nosili vodu k stavbe kostola. Od polovice 12. storočia sa na neobývaných územiach Uhorska usadzovali Nemci, a pravdepodobne na začiatku 13. storočia založili mimo územia Rajca usadlosť Friwald (Frei-Wald = voľný les, alebo Früh-Wald = predtým les).
Z tohto obdobia zostali názvy gruntov. Na pozemku richtára postavili kostol. Od roku 1398 patrila usadlosť panstvu v Lietave. Prvopočiatky mariánskej úcty sú spojené so svätou Kingou, dcérou uhorského kráľa Bela IV., manželkou poľského kráľa Boleslava. Podľa legendy pri krste 5. marca 1234 zázračne vyriekla slová pôstnej antifóny „Ave Regina coelorum, ave Domina Angelorum...“ v preklade „Zdravas, Kráľovná nebeská, zdravas, Pani anjelská...“ Po manželovej smrti žila v kláštore s kostolom Najsvätejšej Trojice v Starom Sączi, zomrela v júli 1292 v povesti svätosti.
V r. 1410 počas prusko-poľskej vojny vojská uhorského vojvodu Stibora vypálili tento kláštor spolu s mestom. Po prehratej vojne začal na znak pokánia zakladať kláštory a kostoly, zasvätené Panne Márii. V roku 1413 si jeho verný sluha Michal Walach zakúpil vo Frivalde dedičné šoltýske právo, aj on na znak pokánia postavil väčší kostol, zasvätený Panne Márii Kráľovnej anjelov, pričom sa na slávnosť Najsvätejšej Trojice konala každoročne kajúca púť. Jednoloďový kostol s dĺžkou 15 metrov mal polkruhovo ukončené presbytérium na východnej strane a hranolovú vežu na západnej strane. Obvodové múry boli masívne. Veža bola nízka, sakristia bola klenbová a opevnená. Kostol mal šesť okien so železnými mriežkami.
Počas obdobia šoltýsa Mikuláša Frivaldského v tretej štvrtine 15. storočia namaľovali postavy v kostole. Vo svätyni boli nástenné maľby štyroch evanjelistov, medzi ktorými bola vyobrazená Panna Mária. Kostol mal šesť okien so železnými mriežkami. Okolo roku 1480 dali vyhotoviť sochu Panny Márie s Jezuliatkom na rukách, ktorá sa stala milostivou sochou. Stála na oltári so sochami panien a mučeníc Kataríny, Barbory, Doroty, ako aj so štyrmi namaľovanými obrazmi na dvoch tabuliach, zobrazujúcich tieto výjavy zo života Panny Márie: Zvestovanie Pána, Návšteva u Alžbety, Narodenie Pána a Klaňanie Troch kráľov. To všetko tvorilo krídlový oltár. Na vrchole oltára stálo aj súsošie Krista s tŕňovým vencom na hlave, Panny Márie a svätého Jána evanjelistu.
Liturgická funkcia súsošia sa dostala do popredia v období Veľkého týždňa, kedy oltárne krídla boli zatvorené, pretože na vonkajšej strane krídiel neboli obrazy. Podobnosť s mariánskym oltárom v Spišskej Sobote poukazovala na spojitosť s poľskou sandeckou maliarskou školou. V tomto zmysle sa môže niekdajší oltár a dodnes zachovaná socha Madony odvodiť od svätej Kingy. V roku 1560 bol Frivald rajeckou filiálkou. V roku 1569 získal lietavské panstvo František Thurzo, zať Mikuláša Kostku. Pretože prešiel na protestantizmus, aj Rajec s filiálkami sa stali protestantskými.
V sakristii frivaldského kostola na stene medzi dverami do sakristie a pastofóriom sa donedávna dal pod nástennou maľbou prečítať kúsok nápisu z roku 1571, napísaného kriedou okrovohnedej farby. ...... M.DL.XXI......Jan Friwaldsky UrednickZamku Lethawsk............ Mocneho Pána ..... PánF....... Kánonická vizitácia trenčianskeho archidiakona Juraja Novosedlíka zo 28. októbra 1674 uvádza, že 11. júna 1673 vrátili protestanti katolíkom kostol aj s mariánskou sochou, za farára bol ustanovený Andrej Sartorius. Dosvedčuje to zápis v rajeckej matrike z roku 1674, keď sa ako krstiaci spomína Andrej Sartorius, farár frivaldský.
Dňa 15. júla 1699 vykonal vizitáciu vo Frivalde trenčiansky archidiakon a ilavský farár Ján Fridecký. Najstaršími písanými dokumentmi o frivaldskej farnosti sú matriky z roku 1698, ktoré viedol Ján Letavský. Tento kňaz bol predtým kaplánom na lietavskom hrade. Priniesol so sebou aj časť knižnice, z ktorej sa niekoľko kníh zachovalo až doposiaľ. Počas Rákocziho povstania bol Ján Letavský odstránený z pastorácie a na jeho miesto bol dosadený ako evanjelický kňaz apostata rehoľník-františkán Didakus. Po skončení Rákocziho vzbury sa Ján Letavský v roku 1709 vrátil späť do pastorácie. Zomrel v roku 1712.
Z tých čias sa zachovala legenda o tom, ako prišlo Rákocziho vojsko i do Frivaldu a odvlieklo milostivú sochu do Sliezska. Vojakov odprevádzali aj niektorí Frivalďania, ktorí sa nechceli rozlúčiť s milovanou sochou. V matrike farnosti Domaniže z rokov 1670-1731 sa nachádza záznam o tragickej smrti Juraja Vrtíka, farára v Domaníži. Podľa záznamu sa 58-ročný kňaz Juraj Vrtík v septembri 1712 vracal z Frivaldu do svojej farnosti cez dolinu Suchá, ktorá je povyše dnešnej osady Trstená. Ako pil vodu zo studničky, prepadli ho dvaja zbojníci a pretože sa nechcel dať ozbíjať, vystrelili naňho. Podľa súpisu zomrelých kňazov nitrianskej diecézy „Necrologium Dioecesis Nitriensis“ sa tragická udalosť mala stať 8. septembra 1712, kedy sa Juraj Vrtík vracal z Frivaldu, kde spovedal pútnikov. Na následky postrelenia farár 2. októbra zomrel. Tento čin pripisovali Jurajovi Jánošíkovi pri súde v Liptovskom Svätom Mikuláši v marci 1713.
Pútnici putovali zo všetkých štyroch svetových strán. Od východu prichádzali frivaldskou dolinou pútnici od Valče, Vrícka, Martina a iných dedín. Poslednou zastávkou pred vstupom do milostivého chrámu bol kríž na konci dediny. Zo západnej strany, od Považskej Bystrice, Pružiny, Mojtína a iných dedín, sa pútnici zastavovali pri kaplnke sv. Jána Nepomuckého. Táto stojí na malom vŕšku na začiatku dediny, pod mohutným starobylým brestom. Severnou stranou prichádzali procesie z Rajca, Ďurčiny, Kamennej Poruby, Konskej a okolitých dedín. Ich zastávkou pred vstupom do dediny bola kaplnka sv. Anny na mieste nazývanom „Na Hôrkach“. Od juhu prichádzali veriaci pútnici z Fačkova, Čičmian, Zliechova, Gajdľa (dnes Kľačno), Nemeckého Pravna (dnes Nitrianske Pravno), Prievidze a ďalších dedín. Títo sa zastavovali pri kríži v doline Rybná, ktorá je povyše obce smerom na Prievidzu. Toto boli štyri oporné body, štyri zastávky, pri ktorých sa pútnici zoradili, a tak prichádzali pozdraviť nebeskú Matku do milostivého chrámu. Mnohí na príhovor Matky Božej obsiahli rozličné milosti.
Počas slávnostnej svätej omše bol prečítaním do platnosti uvedený ním vydaný biskupský dekrét, ktorým sa územie Jasenové, Kľače a Zbyňov a jeho veriaci kánonicko-právne vyčleňujú zo zväzku farnosti Rajec, do ktorej doteraz patrilo, a ustanovuje sa na samostatnú farnosť s úradným názvom Rímskokatolícka cirkev, Farnosť Jasenové a farským kostolom bol určený Kostol Božského Srdca Ježišovho v Jasenovom. Následne bol v rámci tohto eucharistického slávenia do úradu prvého farára uvedený Mgr. Vdp. Roman Skolozdra pochádza z Púchova.
Kňazi pôsobiaci vo Farnosti Rajec
Vo farnosti Rajec pôsobilo mnoho kňazov, ktorí zanechali svoj odkaz v duchovnom živote veriacich. Medzi významných kňazov patria:
- Rudinec Michal, Mgr. Ing.
- Mucha Marek, ThLic.
- Petráš Jozef, Mons.
- Mišura Dalibor, Mgr., farár
- Hluzák Peter, Mgr., farár
- Kuciak Viktor, ICDr.
Zoznam úmrtí kňazov
Nasleduje zoznam kňazov a dátumy ich úmrtí spojené s Rajcom:
| Dátum úmrtia | Miesto úmrtia |
|---|---|
| 9. novembra 1789 | Rajec |
| 8. augusta 1843 | Nový Tekov, okr. |
| 22. júla 1791 | Rajec |
| 12. 17. 1742 | Rajec |
| 15. mája 1872 | Rajec |
| 10. 1858 | Rajec |
| 7. marca 1807 | Rajec |
| 26. novembra 1834 | Rajec |
| 4. augusta 1898 | Horná Lehota, okr. |
| 23. januára 1922 | Malá Čierna |
| 13. augusta 1788 | Šuja |
| ? 1701 | Rajec |
| 18. 1730 | Rajec |
| 1. augusta 1801 | Báhoň, okr. |
| 6. októbra 1804 | Rajec |
| 11. 6. 8. augusta 1815 | Rajec |
| Pruské, okr. 17. júna 1779 | Rajec |
| 5. júla 1829 | Turzovka, okr. |
| 1752 | Rajec |
| 1780 | Rajec |
| 21. októbra 1780 | Hokovce, okr. |
| Rajec 4. februára 1763 | Hontianske Trsťany, okr. |
| 30. mája 1802 | Rajec |
| 23. februára 1894 | Rajec |
| 11. februára 1976 | Skačany, okr. |
| Rajec 30. marca 1755 | Kaplná, okr. |
| novembra 1784 | Rajec |
| 20. februára 1790 | Rajec |
| 27. apríla 1848 | Nadlice, okr. Huljak Peter od sv. |
| 22. januára 1778 | Rajec |
| 17. januára 1905 | Rajec |
| 14. 1727 | Rajec |
| 13. januára 1976 | Žilina |
| 22. júna 2019 | Malá Hradná, poch. |
| 28. marca 1908 | Rajec |
| 26. 21. decembra 1890 | Rajec |
| 10. 1850 | Rajec |
| 20. decembra 1916 | Krásno nad Kysucou, okr. |
| 1817 | Rajec |
| 4. apríla 1871 | Skalité, okr. |
| 27. február 1867 | Rajec |
| 5. 1730 | Rajec |
| 12. 27. júna 1914 | Rajec |
| 22. decembra 1988 | Žilina, poch. |
| 1744 | Rajec |
| 22. 6. júla 1762 | Rajec |
| 2. marca 1803 | Žabokreky, okr. |
| 23. septembra 1691 | Rajec |
| 8. 25. júla 1864 | Rajec |
| 21. januára 1964 | Súľov, okr. |
| 21. marca 1925 | Rajec |
| 2. mája 2005 | Šaštín-Stráže, okr. |
| Rajec 1. marca 1776 | Nováky, okr. |
| 5. decembra 1924 | Rajec |
| 15. mája 1971 | Čadca, poch. |
| 16. augusta 1942 | Rajec |
| 20. júna 1988 | Divina, poch. |
| Rajec 2. novembra 1760 | Blatné, okr. |
| 24. marca 1819 | Rajec |
| 4. októbra 1882 | Mestečko, dnes Leopoldov, okr. |
| 31. augusta 1751 | Rajec |
| 2. marca 1889 | Rajec |
| 20. septembra 1959 | Trenčianska Teplá, okr. |
| 13. mája 1882 | Rajec |
| Rajec 6. mája 1797 | Žitavany, okr. |
| 1. apríla 1832 | Šuja |
| 20. mája 1907 | Český Téšín, Česko, poch. |
| 6. novembra 1899 | Šuja |
| 29. januára 1983 | Pezinok, poch. |
| 1857 | Rajec |
| 17. apríla 1924 | Kostolná Ves, okr. |
| 24. marca 1843 | Rajec |
| 29. 7. februára 1828 | Rajec |
| 19. decembra 1718 | Rajec |
| 23. februára 1949 | Rajec |
| 3. júna 2020 | Ďurčiná, poch. |
Žatva je veľká, ale robotníkov málo. Preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu!
Kostoly a Kaplnky vo Farnosti Rajec
Farnosť Rajec spravuje niekoľko kostolov a kaplniek, ktoré sú dôležitými miestami pre náboženský život veriacich.
- Kostol Všetkých svätých Ludrová - Kút
- Farský kostol sv.
- Rímskokatolícka cirkev, Farnosť Konská
- Konská č. 1.
- Farský kostol Povýšenia svätého Kríža (1400)
- Kostol sv. Augustína, Bitarová (1992)
- Kostol Božského Srdca Ježišovho, Hôrky (1994)
- Kostol Sedembolestnej Panny Márie, Lietavská Svinná (1993)
- Kostol Panny Márie Pomocnice kresťanov, Brezany (1992)
- Kaplnka Nanebovzatia Panny Márie, Lietavská Závadka (1944)
- Kaplnka sv.
- Námestie A. Rosina
- Farský kostol Božského Srdca Ježišovho (2001) - výročný deň konsekrácie kostola - 24.11.
- Kostol Nanebovzatia Panny Márie (1909)
- Kostol sv. Heleny, Stránske (1995)
- Kostol sv.
- Rímskokatolícka cirkev, Farnosť Rosina
- ul. 1.
- Višňové
- Farský kostol sv. Kataríny, panny a mučenice (1776)
- Kaplnka sv.
- Rímskokatolícka cirkev, Farnosť Višňové
- č. 2.
- Turie
- Farský kostol sv. Mikuláša, biskupa (1783), - výročný deň konsekrácie kostola - 9.8.
- Kostol sv. Michala, Turie (1595)
- Kaplnka sv.
- Fačkov
- Kostol sv.
- 10.
- Kostol sv.
- 7.
- Kostol sv.
- 9.
- Kaplnka sv. Jána Nepomuckého (1770)
- Kaplnka Lurdskej Panny Márie (1921)
- Kaplnka sv. Anny, Hôrky (2000)
- Kaplnka sv.
- Fačkov č. 1.
- Rajec
- Kaplnka Ducha Svätého, CZŠ sv.
- Kaplnka sv.
Adresa farského úradu Rajec:
Námestie A. Rosina
Kultúrne a Duchovné Aktivity vo Farnosti
Na Rajec sa dnes vylievali lúče milostí. Po tom, čo túto farnosť navštívila sr. Gemma a predstavila Združenie Zázračnej medaily, dnes pri sv. omši P.
Ďakujeme všetkým deťom, ktoré našli odvahu stať sa koledníkmi aj keď to nie je nič jednoduché.
Miništrantské stretko 22.8.2023 na ktorom sme preberali, čo všetko je po liturgickej stránke potrebné nachystať pri príprave sv. omše.
Čas dušičkový... Pozn.
Vysvetlenie cirkevných dejín: 1. až 5. storočie | Celý dokumentárny film
Rajec nebol tak bohatý počtom obyvateľov, ale preslávil sa mnohými osobnosťami svetového formátu. Je všeobecne známe a dokázané, že v minulých storočiach to boli najmä rímskokatolícki a evanjelickí kňazi, ktorí obetavo šírili kultúru medzi pospolitým ľudom a dvíhali jeho všeobecnú vzdelanostnú úroveň. Ako erudovaní vzdelanci boli spätí s ľudom, preň pracovali a často skvárení chorobou a utrpením preň i zomierali. Študovali nielen doma, ale i v zahraničí a boli znalí viacerých svetových jazykov a samozrejmosťou bola znalosť latinského jazyka. V 16., 17., a v 18.
tags: #rimskokatolicka #cirkev #farnost #rajec