Rajecké Teplice, známe svojimi termálnymi prameňmi, majú bohatú históriu siahajúcu do praveku, kedy človek objavil blahodarné účinky termálnych a minerálnych vôd. Osídľovanie územia, najmä v blízkosti teplých prameňov, pokračovalo aj v neskorších obdobiach.
Prvé spoľahlivé svedectvo o existencii Rajeckých Teplíc pochádza z listiny uhorského kráľa Ľudovíta Veľkého z roku 1376. V listine sa v súvislosti so zámenou kráľovských majetkov spomína aj škultécia dediny Teplica. Možno teda predpokladať, že Rajecké Teplice vznikli niekedy v polovici 14. storočia.
Celé územie v povodí rieky Rajčanky patrilo hradu Lietava, ktorý je písomne doložený prvý raz roku 1318. Až roku 1496, v dobe Zápoľskovcov, sa ako súčasť lietavského panstva uvádzajú Rajecké Teplice.
Usadlosť, osadu Teplice mali vždy v rukách tí feudáli, ktorí vlastnili hrad Lietavu. Po Jánovi Zápoľskom to bol Mikuláš Kostka, neskôr, roku 1558, sa majiteľom lietavského panstva stal Kostkov zať František Thurzo. Takto sa i Rajecké Teplice dostali do vlastníctva Thurzovcov.
Thurzovci dobre poznali liečivé účinky prameňov v Tepliciach a začali ich využívať. Do Rajeckých Teplíc rád chodieval i palatín Juraj Thurzo. Asi roku 1610 tu dal postaviť, resp. upraviť murovaný dom so 7 izbami. V „panskom dome na Tepliciach“ bolo postarané o pohodlie členov rodiny, Thurzových priateľov a rôznych hodnostárov, ktorých do Rajeckých Teplíc sám často pozýval aj na úradné rokovania.
Za panovania Juraja Thurzu sa však upravovalo nielen okolie prameňov, ale vďaka kúpeľom sa postupne menila aj tvár celých Rajeckých Teplíc. Obec i kúpele začali od tých čias písať spoločné dejiny.
Smrť Juraja Thurzu sa dotkla aj Rajeckých Teplíc. Neskoršie spory o thurzovský majetok sa často riešili súdnou cestou, až napokon roku 1635 Župný súd v Trenčíne rozdelil medzi dedičov i teplické kúpele - dve kúpeľné budovy, hostinec so spoločenskou miestnosťou a bazén.
Rajecké Teplice začínajú ožívať až koncom 18. storočia, keď kúpele získali do užívania horu Mrchová (Tlstá), bol postavený nový kúpeľný dom s troma bazénmi (panským, obecným a žobráckym), ako aj murovaná budova, ktorá poskytovala kúpeľným hosťom prevažne uhorskej šľachte, všetko pohodlie vrátane služieb ránhojiča.
Rozvoj Rajeckých Teplíc znamenal veľa aj pre domácich obyvateľov. Mnohí z nich nachádzali prácu ako sluhovia v kúpeľoch, pri stavbe a údržbe budov, úpravách parku a rybníka. Ďalší našli na čas obživu v tamojšej papierni a hámri.
V kanonickej vizitácii z roku 1798 sa uvádza, že vo farnosti Konská, kam patrila i rímskokatolícka cirkev Kúpeľný dom v Rajeckých Tepliciach, deti chodia do školy len pred Vianocami a Veľkou nocou, kým na jar a v lete pasú dobytok.
Obrat v osude Rajeckých Teplíc nastal až roku 1882, keď kúpele aj s hostincom a priľahlými pozemkami odkúpil právny zástupca lietavského panstva JUDr. Valér Šmialovský so svojím strýkom Alojzom Pichlom. Už nasledujúci rok otvorili novú kúpeľnú sezónu a postupným budovaním kúpeľov a účinnou reklamou sa im darilo zvyšovať ich návštevnosť.
Popularita kúpeľov ešte vzrástla, keď ich v sezóne 1889 navštívil arciknieža Karol Ľudovít s manželkou a ďalšími príslušníkmi cisárskeho dvora vo Viedni. Ich krátka návšteva mala pre kúpele veľký význam. Odrazilo sa to v návštevnosti v nasledujúcich rokoch, keď Valér Šmialovský Rajecké Teplice začali objavovať i príslušníci vysokej aristokracie a vojenskí hodnostári.
Železničným spojením sa značne zvýšila návštevnosť kúpeľov ale podľa kúpeľných záznamov „kvalita kúpeľných hostí sa zhoršila“, čiže pokleslo percento aristokracie.
Nové storočie prinieslo pre Rajecké Teplice nové starosti. Pre zadĺženie majiteľov kúpeľov sa kúpele dostali pod súdnu správu a ich úpadok dovŕšila 1. svetová vojna. Neskorší správca kúpeľov Ladislav Hauser sem prišiel roku 1907 ako polesný baróna Poppera a neskôr grófa Ballestrema. So svojím zaťom odkúpil roku 1919 od Novozámockej banky celý komplex kúpeľov.
L. Hauser dal vybudovať vodný splav na zvoz siahovice z Kuneradskej doliny až do Rajeckých Teplíc, ako aj rybníky na chov pstruhov. Do jeho éry patrí i výstavba neogotického kostolíka v Rajeckých Tepliciach, vysväteného roku 1909. Rok predtým sa začalo školské vyučovanie vo vile Dépendance. Dovtedy teplické deti chodili do škôl v Konskej a Stránskom. Prvú školu v Rajeckých Tepliciach navštevovalo 18 žiakov a vyučovalo sa v nej po maďarsky. Novú školu postavili až roku 1913 na Kuneradskej.
Po roku 1903 pôsobil v Rajeckých Tepliciach ako kúpeľný lekár MUDr. Rudolf Flamm. Ľudí z dedín liečil zdarma. V kúpeľoch kúpil rozsiahly pozemok, na ktorom postavil päť víl - Eletra, Talisman, My Castle, Salamba a Rustikan. Na mieste pred cintorínom vybudoval tehelňu a jeho priateľ Hoffman položil základy továrne na hračky, ktorá mala vytvoriť nové pracovné príležitosti pre miestne obyvateľstvo. Výroba sa však nevyplácala, preto továreň zanikla.
Prvá svetová vojna spôsobila škody nielen kúpeľom, ale znamenala aj nemalé utrpenie pre obyvateľov Rajeckých Teplíc. Z celkového počtu 200 ich za vojny 20 muselo narukovať. Šesť mužov padlo a ich mená sú spolu s menami obetí z okolitých obcí na pamätníku pred kostolíkom.
Vznik 1. československej republiky doniesol novú nádej. Ľudia však boli po vojne biedni, bez práce. Kúpele, ktoré od roku 1918 mal v prenájme V. Stoček z Ostravy, neposkytovali pracovné miesta, lebo návštevnosť vplyvom vojnových udalostí klesla.
Rajecké Teplice sa prebrali z letargie v roku 1925, keď kúpele i s pozemkami kúpila Revírna bratská pokladnica z Ostravy. Rekonštrukciám museli ustúpiť i vily, ktoré stáli v kúpeľnom parku. Roku 1930 sa začala stavba liečebného domu Baník a Kúpeľného domu s dvoma veľkými bazénmi, vaňovým oddelením a moderne vybaveným oddelením pre fyzikálnu terapiu. Dokončili ich roku 1932 a sú dodnes v prevádzke, podobne ako dva moderné hotely - Veľká Fatra a Malá Fatra, ktoré postavila Národná banka v rokoch 1935-1937.
Za éry Revírnej bratskej pokladnice dostali kúpele dnešnú podobu. V tom čase boli upravené i parky a založený prvý hasičský zbor v obci (1927). Roku 1935 do celej obce zaviedli elektrinu.
Rozmach kúpeľov pokračoval po októbri 1940, keď sa stali majetkom Robotníckej sociálnej poisťovne v Bratislave. Poisťovňa, ktorá spravovala a budovala kúpele počas 2. svetovej vojny, zakúpila ďalšie pozemky, uskutočnil sa nový geologicko-balneologický prieskum ktorý zabezpečil dostatok liečivej vody z nových žriedel. Z celkom zanedbaného jazierka sa po úpravách stala atrakcia pre návštevníkov, ktorí si mohli príjemne posedieť na upravenom ostrovčeku, často za tónov hudby, alebo sa povoziť na člnkoch. Vybudovali sa i nové rybníky pre chov hlavátok a pstruhov a moderné kúpalisko.
Druhá svetová vojna zasiahla aj do histórie obce. Už roku 1943 vznikli v Rajeckých Tepliciach skupiny ilegálnych pracovníkov, ktorí pomáhali organizovať štrajky robotníkov a vojakov. Neskôr sa mnohí zaradili do partizánskych oddielov pod vedením sovietskych veliteľov.
Rajeckú dolinu oslobodili príslušníci I. československého armádneho zboru v dňoch 30. apríla a 1. mája 1945. Nemecké vojská pri svojom odchode v posledných dňoch vojny zničili most cez Rajčanku. Poškodené boli aj mnohé domy a prerušená doprava po železnici.
Po skončení vojny sa postupne stabilizoval i život Rajeckých Teplíc. V SNP a oslobodzovacích bojoch zahynuli viacerí občania Rajeckých Teplíc. Ich hrdinskú smrť pripomínajú pamätné tabule a pamätník SNP v Kuneradskej doline.
Kúpele obnovili činnosť už v lete 1945, roku 1953 prešli zo sezónnej prevádzky na celoročnú a prevzala ich Správa kúpeľov, sanatórií a zotavovní ROH.
Roku 1959 získali Rajecké Teplice štatút kúpeľného miesta, ktorý okrem iného vymedzil územie kúpeľov a zaručil ochranu liečivých prameňov. Súčasťou novoutvorenej Kúpeľnej organizácie Rajecké Teplice sa v tom istom roku stali popri Rajeckých aj Turčianske Teplice, roku 1964 kúpele Bojnice a Nimnica a nakoniec roku 1974 i Liečebňa SNP v Kunerade. Po roku 1989 sa však s výnimkou kuneradskej liečebne odčlenili.
Od roku 1980 boli Rajeckými Teplicami integrované obce Poluvsie, Stránske, Konská, Kunerad a Kamenná Poruba, no spojenie kúpeľného miesta a obcí výrazne poľnohospodárskeho charakteru sa neukázalo šťastné.
V rokoch 1980-1981 uskutočnili kúpele rekonštrukciu parku, ktorý odvtedy krášli nová dominanta - „Žena po kúpeli“ od akad. sochára Rudolfa Pribiša, rodáka z neďalekého Rajca. V tomto období vznikol aj rehabilitačno-športový areál ...
Rímskokatolícka Cirkev v Rajeckých Tepliciach a okolí
Rímskokatolícka cirkev farnosť Zástranie je dôležitou súčasťou náboženského života v obci. Od 1. júla 2003 bola vytvorená samostatná rímskokatolícka farnosť Zástranie, ktorá bola odčlenená od farnosti Teplička nad Váhom.
Medzi hlavné činnosti farnosti patrí vedenie omší, svadobných a pohrebných obradov, krstov, svätých prijímaní. Farský úrad zabezpečuje činnosť Rímskokatolíckej cirkvi, cirkevnej organizácie a vydávanie potvrdení. Farnosť poriada sväté omše, sviatosti a cirkevné aktivity. Farnosť sa venuje aj pastoračnej činnosti, liturgii a má spevácky zbor Nebeský šramot.
V okolí Zástrania sa nachádzajú aj ďalšie farnosti, ktoré zabezpečujú duchovnú službu pre veriacich:
- Rímskokatolícka cirkev, Farnosť Rajec
- Rímskokatolícka cirkev farnosť Rajecké Teplice
- Rímskokatolícka cirkev, Farnosť Žilina - Vlčince
- Rímskokatolícka cirkev, Farnosť Bytčica
- Rímskokatolícka cirkev Farnosť sv. Martina, Teplička nad Váhom
- Farnosť Božieho milosrdenstva Žilina - Hájik
- Rímskokatolícka farnosť Strečno
Pod Rímskokatolícku cirkev Farnosť Teplička nad Váhom patrí filiálna obec Mojš. Vo farnosti je Kostol sv. Martina (1300), Kaplnka sv. Mikuláša, biskupa (1773), Kaplnka sv. Františka Xaverského (1773) a Kaplnka sv. Anny v Mojši. Farnosť Teplička nad Váhom patrí pod Dekanát Varín.
Pri príležitosti 740. výročie prvej písomnej zmienky o obci dňa 29. septembra 2007 odhalili súsošie sv. Cyrila a Metoda od sochára Radúza Saleja z Hlohovca pred Kostolom sv. Martina, ktoré posvätil správca rímskokatolíckej farnosti Ján Vallo.
V kostole je organ, ktorý má 14 registrov, 2 manuály, elektrický pohon na mechy. Postavila ho známa firma Rieger z Krnova.
Na rozsiahlom rajeckom panstve v 12. nitrianske biskupstvo. kapitule za vlády kráľa Ondreja II. systematického pokresťančovania územia. aj sídlom uhorských kráľov. Helena v Stránskom). Fara v Konskej bola zriadená roku 1288.
V druhej polovici 16. storočia sa rozšíril protestantizmus. sa evanjelická fara roku 1590 a bola tu do roku 1673. fary v Konskej bolo Stránske. evanjelická fara, ktorá tu existovala do roku 1683. užívania aj katolícke kostoly. vieru.
Rekatolizácia v druhej polovici 17. respektíve obnovovaním zaniknutých farností. v Konskej. Stránske a Poluvsie, ktoré predtým patrilo do farnosti Rosina. cirkev v Konskej. Patrili do nej ako filiálky Kamenná Poruba a Kunerad.
Farnosť Konská patrí od 14. Dovtedy patrila do Nitrianskeho biskupstva. okolí. V rámci tohoto archidiakonátu je začlenená do Rajeckého dekanátu. Kostol v Kamennej Porube postavili asi v 14. svätým. postavený v rokoch 1860-1870 v novogotickom štýle. storočia postavili kostol aj v Stránskom, zasvätili ho svätej Helene. V 20. storočí pribudli kostoly do všetkých obcí.
Vytvorenie samostatnej farnosti v Rajeckých Tepliciach bolo zavŕšené posviackou nového kostola nitrianskym sídelným biskupom Jánom Chryzostomom kardinálom Korcom 19. augusta 1995. Súčasťou je i pastoračného centra v Rajeckých Tepliciach.
Farnosť Rajecké Teplice patrí od 14. Farnosť sa nachádza na severozápadnom Slovensku južne od Žiliny. Územie farnosti je obklopené vencom listnatých a ihličnatých vrchov.
Kostol sv. Mikuláša v Poluvsí bol postavený v roku 1993. Kostol posvätil 10. júla 1993 kardinál Korec.
V obci Poluvsie sa nachádza Kostol sv. Mikuláša. Najstaršia písomná zmienka o obci zachováva názov Pol wsy.
Koncom 17. storočia tu bola rezidencia jezuitov. Miestni obyvatelia sa živili prácou v lesoch a poľnohospodárstve. sa tiež chovom dobytka, predovšetkým oviec.
Roku 1820 v obci postavili drevenú zvonicu. zvonicu z kameňa. Kostol sv. Roku 1903 v obci postavili rímskokatolícku ľudovú školu. rekonštruovať na kostol. Kostol má chór vzadu a sakristiu na ľavej strane. patrónov sv. kresby ich spoločníkov podľa návrhu pátra Prokopa SVD z Trenčína. veži, zakončenej dvojkrížom, sú tri zvony. Najstarší zvon z roku 1922 má priemer 36 cm.
| Obdobie | Významné udalosti |
|---|---|
| 14. storočie | Vznik Rajeckých Teplíc, patrili hradu Lietava |
| 16. storočie | Vlastníctvo Thurzovcov, využívanie liečivých prameňov |
| 18. storočie | Oživenie kúpeľov, výstavba nových budov |
| 19. storočie | Rozvoj kúpeľov, príchod aristokracie, výstavba železnice |
| 20. storočie | Svetové vojny, znárodnenie, výstavba liečebných domov, integrácia obcí |
Mapa Rajeckej kotliny
Aktuálne farské oznamy a informácie o činnosti farnosti Rajecké Teplice nájdete na oficiálnych stránkach a v miestnych médiách. Nezabúdajme na duše zosnulých...Keby sme vedeli ako veľmi môžeme pomôcť dušiam v očistci a ako veľmi pomáhajú ony nám, tak by sme na ne tak často nezabúdali.
JUBILEJNÝ ROK 2025 - CHCEME BYŤ PÚTNIKMI NÁDEJE!Drahí bratia a sestry, milí priatelia,v Jubilejnom roku 2025 máme pred sebou dve výzvy - spájať sa a putovať. Obidve sú veľmi aktuálne a naliehavé: veď žijeme v časoch veľkého individualizmu a rozdelenia.
Výzva spájať sa prináša so sebou aj ochotu zmierovať sa a odpúšťať si, a tak nám pomáha prekonávať vzájomné rozdiely či nezhody.Druhou výzvou je pozvanie, aby sme pozerali jeden na druhého ako na spolupútnikov do večnosti. Nie sme tu náhodou, ale spolu putujeme do večnosti. Máme si na tejto ceste pomáhať, nie hádzať si polená pod nohy, a už vôbec nie odrádzať od chuti zmeniť sa. Chceme byť pútnikmi nádeje!
Adventný koncert - Peter Kozel Farský kostol sv.
tags: #rimskokatolicka #cirkev #farnost #rajecke #teplice