Rímskokatolícka Cirkev a Farnosť Sedembolestnej Panny Márie: História a Význam

Sedembolestná Panna Mária je Slovákmi uctievaná ako národná Patrónka. V iných krajinách je známa pod menom „Bolestná Panna Mária“ (lat. Virgo Maria Dolorosa). Samozrejme, „sedem“ je symbolické číslo.

Panna Mária mala vo svojom živote mnoho bolestí. Celý jej život je popretkávaný nečakanými, bolestnými udalosťami. Číslo sedem v biblickom slova zmysle znamená plnosť. Hoci mala Mária ťažký a bolestný život, stala sa symbolom pokory, tichosti, obetavosti a poslušnosti. No predsa tradícia hovorí o konkrétnych siedmich bolestiach, ktoré Panna Mária vo svojom živote prežila:

1. Proroctvo Simeona v chráme („tvoju dušu prenikne meč“);
2. Útek do Egypta pred kráľom Herodesom, ktorý chcel zabiť malého Ježiša;
3. Strata dvanásťročného Ježiša v chráme;
4. Stretnutie s Ježišom na krížovej ceste;
5. Ukrižovanie a smrť Ježiša;
6. Snímanie z kríža;
7. Ježišov pohreb.

Tento sviatok nebol ustanovený cirkvou v prvom storočí. Prvé stopy sviatku Sedembolestnej Panny Márie badať v 15. storočí. Prvá zmienka o ňom pochádza z roku 1412, kedy sa o ňom hovorilo na cirkevnom sneme v Kolíne nad Rýnom. Pre celú Cirkev bol ustanovený pápežom Benediktom XIII. v roku 1727.

Ten istý pápež povolil, aby sa Sedembolestná Panna Mária uctievala ako Patrónka Slovenska. Najväčšou národnou svätyňou Sedembolestnej Panny Márie je u nás bazilika minor v Šaštíne. Dejiny tohto chrámu siahajú do roku 1564. Za baziliku minor bola vyhlásená pápežom Pavlom VI. v roku 1964. Ten istý pápež v roku 1966 riadne ustanovil a vyhlásil Sedembolestnú Pannu Máriu za hlavnú Patrónku Slovenska.

Každoročne na tento sviatok a na Turíce tisíce pútnikov putujú práve do tejto baziliky, kedy bývajú hlavné púte, aby si uctili našu Patrónku a vyprosili pomoc v bolestiach a utrpení každodenného života.

Sviatok Sedembolestnej Panny Márie, ktorú pápež Pavol VI. vyhlásil v roku 1966 za hlavnú Patrónku Slovenska, si Slovensko a Katolícka cirkev pripomínajú 15. septembra. Zákonom Národnej rady (NR) SR z 20. októbra 1993 bol tento deň vyhlásený za deň pracovného pokoja.

Sviatok Sedembolestnej Panny Márie je v liturgickom kalendári zaznamenaný ako spomienka. Len na Slovensku, ako v jedinej krajine na svete, je ustanovený za slávnosť. Vyplýva to z dávnej tradície uctievania Matky Božej, najmä Sedembolestnej Panny Márie, ku ktorej sa veriaci na Slovensku po stáročia utiekali najmä v ťažkých časoch.

Tradične sa v tomto čase koná celonárodná mariánska národnú púť v Šaštíne. Púťou mariánski ctitelia nadväzujú na dlhú históriu. Obraz trpiacej Panny Márie pod Pánovým krížom bol nášmu národu odpradávna útechou a posilou v toľkých utrpeniach.

Najznámejším pútnickým miestom na počesť Sedembolestnej Panny je šaštínsky chrám, kde sa ona osobitne uctieva. Sem prichádzajú veriaci zo všetkých strán ako synovia a dcéry k svojej milovanej Matke. Pápež Benedikt XIII. roku 1727 rozšíril sviatok Sedembolestnej pre celú Cirkev, čo ešte zvýšilo úctu k nej v našom národe. Pápež Pavol VI. roku 1964 vyznačil šaštínsky mariánsky chrám titulom „basilica minor“ a roku 1966 ustanovil a vyhlásil Sedembolestnú Pannu Máriu za hlavnú patrónku celého Slovenska u Boha.

Slováci už oddávna prechovávali úctu a dôveru k Božej Matke Sedembolestnej. Prvé chrámy zasvätené práve Panne Márii sa začali objavovať na našom území po roku 1250, po odchode Tatárov. Približne tri desaťročia predtým vznikla vo Florencii rehoľa servítov, ktorá sa venovala úcte k Sedembolestnej Panny Márie a táto úcta prenikla aj na naše územie.

Úcta k Sedembolestnej Panne Márii u Slovákov sa začala prijatím kresťanstva od vierozvestcov sv. Cyrila a Metoda. Národná svätyňa Bazilika Sedembolestnej Panny Márie je súčasťou rímskokatolíckej farnosti v Šaštíne, ktorú spravuje rehoľa Pavlínov.

Tradícia úcty k Sedembolestnej Panne Márie je však na Slovensku najviac zviazaná so Šaštínom, kde sa nachádza milostivá socha Sedembolestnej Panny Márie z roku 1564. Dala ju vyhotoviť nábožná grófka Angelika Coborová-Bakičová, veľká ctiteľka Bolestnej Panny Márie. Uložila ju do kaplnky, ktorá dodnes stojí vedľa národnej baziliky. Spolu s obyvateľmi Šaštína a okolitých osád prichádzala prosiť, aby Sedembolestná ochránila tento kraj pred Turkami.

V roku 1744 bol v Šaštíne dokončený chrám Sedembolestnej Panny Márie, ktorý je dnes národnou svätyňou a sa stal sa jedným z najvýznamnejších a najväčších mariánskych pútnych miest na Slovensku.

Na žiadosť slovenských biskupov vtedajší pápež Pius XI. dekrétom Celebre apud Slovachiae gentem z 22. apríla 1927 dovolil používať invokáciu po litániách „Oroduj za nás Matka Sedembolestná“, čím potvrdil tradíciu Slovákov uctievať Pannu Máriu Sedembolestnú za svoju patrónku.

Dňa 23. novembra 1964 pápež Pavol VI. apoštolským listom Quam pulchram potvrdil starobylosť kultu Panny Márie Sedembolestnej ako hlavnej patrónky Slovenska a vyhlásil šaštínsky chrám Sedembolestnej za baziliku minor. Ten istý pápež v roku 1966 vyhlásil Pannu Máriu Sedembolestnú za hlavnú patrónku Slovenska. Každoročne navštívi Šaštín počas národnej púte tisíce pútnikov.

Kostoly zasvätené Panne Márii vznikali na našom území najmä po roku 1250, teda po odchode Tatárov. Necelé tri desaťročia predtým vznikla vo Florencii rehoľa servítov (uznaná pápežom Alexandrom IV. roku 1253), ktorí sa venovali úcte Sedembolestnej Panny Márie. Jej uctievanie sa neskôr rozšírilo aj na naše územie. Postupne bolo na Slovensku zasvätených Sedembolestnej Panne Márii vyše 45 kostolov a kaplniek a v druhej polovici 16. storočia už takmer každý desiaty kostol bol zasvätený Sedembolestnej Panne Márii.

Spomienka na Sedembolestnú nás pozýva prežívať rozhodujúce chvíle dejín vykúpenia a uctiť si Matku, zjednotenú s trpiacim a ukrižovaným Synom. Jej materstvo na Kalvárii naberá univerzálne rozmery.

Obraz Sedembolestnej - Mária drží na svojich kolenách mŕtveho Syna, práve zloženého z kríža. Je to chvíľa, ktorá zahŕňa nevýslovnú bolesť ľudského utrpenia a duchovnú jednotu. "Fiat mihi secundum verbum tuum - Nech sa mi stane podľa tvojho slova!" Ako matka - Mária prijíma a znáša Kristovo utrpenie v každom okamihu jej života. Titulom "Sedembolestná" uctievame obzvlášť prijatú Máriinu bolesť cez kríž.

Pod krížom sa matka ukrižovaného Krista stala matkou mystického tela narodeného z kríža, tzn.

4. storočie - začína sa teologicky uvažovať o bolestiach Panny Márie. Píšu o nich sv. Ambróz, sv. Pavlín z Noly, sv. Augustín a sv.

6. storočie - zachovala sa nám dramatická báseň o Pánovom umučení, pripisovaná sv.

po roku 1000 - veľké rozšírenie úcty Máriiných bolestí vplyvom rytierskeho zmýšľania. Množili sa maľby Márie stojacej pod krížom svojho Syna a rástol tiež počet kostolov postavených na uctenie bolestnej Matky. Vítaným námetom pre majstrov slova bol "nárek Panny Márie".

1423 - prvý doteraz známy záznam z Kolína, kde miestny cirkevný snem zaviedol sviatok na odčinenie urážok husitov voči ukrižovanému Kristovi a jeho Matke.

1482 - flámsky farár Ján Coundenberghe šíri úctu k siedmim bolestiam. Súčasne sa šíri Bratstvo Siedmich bolestí Panny Márie, hneď schválené a podporované pápežmi (Alexander VI.

1727 - Benedikt XII. Popri tomuto sviatku v stredoveku vznikol aj duhý sviatok s týmto titulom, slávený v polovici septembra, rozširovaný najmä rehoľou Sluhov Panny Márie.

1814 - Pius VII.

1913 - Pius X. ustálil liturgickou reformou ako trvalý deň sviatku na 15.

1927 - slovenskí veriaci na čele s biskupmi podali žiadosť do Ríma o povolenie pridať v loretánskych litániach prosbu Matka sedembolestná, oroduj za nás. Túto však 8. apríla 1927 Kongregácia obradov zamietla.

1964 - Pavol VI.

1976 - Kongregácia pre sviatosti a bohoslužbu schválila slovenské proprium liturgie hodín, v ktorom sa tento sviatok označuje ako: Beatae Mariae, Patronae Slovaciae, čiže Blahoslavená Mária, Patrónka Slovenska.

Najprv sa hovorilo o piatich bolestiach, ako sa uctievalo päť rán Krista Pána. Potom sa začalo uctievať sedem bolestí - sedem v biblickej reči znamená plnosť, dokonalosť. Keďže popri Kristovi Panna Mária najviac trpela, ľud chcel vyjadriť túto plnosť bolestí číslom sedem. Tým sa nechce obmedziť utrpenie na sedem historicky presne určených udalostí, ale sa chce naznačiť plosť kalicha utrpenia, ktorý pila spolu s Kristom. Aby sa skonkrétnil titul Sedembolestná, vypočítavali sa historické momenty.

Katolíci na Slovensku si dnes, vo štvrtok 15. septembra, pripomínajú sviatok Sedembolestnej Panny Márie, patrónky Slovenska.

Katolícka cirkev na Slovensku oslávi tento rok v Šaštíne prvé výročie návštevy pápeža Františka na Slovensku. Na Národnú púť k Sedembolestnej Panne Márii do Šaštína pozýva aj bratislavský arcibiskup metropolita a predseda KBS Stanislav Zvolenský.

Predchádzala mu novéna bratislavského pomocného biskupa Mons. Jozefa Haľka, v ktorej predstavil mozaiku Panny Márie zostavenú podľa príhovoru, ktorý v Šaštíne predniesol pápež František pred rokom. Analyzoval charakteristiky či tituly Ježišovej matky, ako ich vtedy vyjadril Petrov nástupca.

Na Slovensku je viac ako 1200 kostolov či chrámov zasvätených Panne Márii, z toho okolo 200 Sedem bolestnej Panne Márii vrátane národnej svätyne v Šaštíne.

Rímskokatolícka farnosť Sedembolestnej Panny Márie bola zriadená 1. júla 1999 vtedajším košickým arcibiskupom - metropolitom Mons. Alojzom Tkáčom. Pôvodne do novozriadenej farnosti okrem Rozhanoviec patrili aj filiálky Beniakovce a Vajkovce. V júli 2019 boli Beniakovce pričlenené k farnosti Budimír.

Prvým farárom sa stal ThLic. Michal Tkáč, ktorý tu pôsobil do 30. júna 2012, kedy ho vystriedal ThDr. Juraj Semivan, PhD, ktorý tu pôsobil až do roku 2019. Od roku 2019 až doposiaľ je rozhanovským farárom Mgr. Marek Veľas.

Z farnosti pochádzajú aj viacerí kňazi, ktorí slávili primičnú svätú omšu vo farskom resp. ThDr. Dominik Macák, PhD. Mgr. Mgr. Jozef Tóth de Sóki, ml. Mgr. Mgr. Pavol Vandžura (nar. Mgr. Martin Gazdačko (nar. Mgr. Štefan Migač (nar.

Vo farnosti sa v rokoch 1995 až 2013 nachádzal rehoľný dom Kongregácie sestier Najsvätejšieho Spasiteľa. Sestry sa venovali práci s deťmi a mládežou a vyučovaniu rímskokatolíckeho náboženstva na miestnej základnej škole.

Z laických spoločenstiev vo farnosti dlhodobo pôsobí Ružencové bratstvo pod vedením Emílie Migačovej. Okrem odpustových slávností 14. septembra (Povýšenie sv. Kríža, starý kostol) a 15. septembra (Sedembolestnej Panny Márie, nový kostol) sa od roku 1991 v amfiteátri pravidelne konal Festival náboženskej piesne, na ktorom vystupovali cirkevné zbory z blízkeho i vzdialenejšieho okolia. Posledný ročník festivalu sa uskutočnil v roku 2006.

V rokoch 2000 a 2010 sa vo farnosti uskutočnili ľudové misie, ktoré viedli rehoľníci z Kongregácie najsvätejšieho Vykupiteľa (redemptoristi).

Kostoly vo farnosti

V obci sa nachádzajú dva rímskokatolícke kostoly.

Kostol Povýšenia svätého Kríža

História staršieho kostola s patrocíniom Povýšenia svätého Kríža siaha až do 14. storočia. Kedy presne bol tento, pôvodne gotický kostol, postavený však nevedno (viď vyššie - existencia starobylej farnosti). Podľa najstarších dokladov bola v Rozhanovciach farnosť už v stredoveku, čo predpokladá aj existenciu farského kostola.

Existencia farnosti už v 14. storočí vyplýva zo súpisu výberu pápežských desiatkov (1332 - 1337), ktoré odviedol tamojší farár (de Ruskon, de Bezken). Z iného prameňa sa dozvedáme, že v roku 1340 bol rozhanovským farárom istý Bartolomej. V priebehu 16. a 17. storočia došlo v dôsledku reformácie a protihabsburgských povstaní k vyľudneniu obce a zániku farnosti i spustnutiu farského kostola.

V 17. storočí tu pôsobili kalvínsky kazatelia. Začiatkom 18. po sérií protihabsburgských povstaní ostal kostol spustnutý, no stále stál, o čom svedčí aj zápis z biskupskej vizitácie z roku 1746, podľa ktorého sa v obci nachádzal Kostol Najsvätejšej Trojice s popukanými múrmi a prekrytou svätyňou (v blízkosti sa tiež nachádzali ruiny farského domu).

V roku 1734 boli Rozhanovce začlenené ako filiálka do obnovenej farnosti v Košických Oľšanoch (pôvodne Vyšný Olčvár). Počas nasledujúcich storočí tak prichádzal farár z „Olčvára“ (ľudové pomenovanie pre Košické Oľšany) slúžiť bohoslužby do kostola Povýšenia svätého Kríža a počas veľkých sviatkov a slávností zas dochádzali Rozhanovčania na bohoslužby do farského kostola Svätého Štefana Uhorského.

Tento chrám bol obnovený v roku 1760 a v tom istom roku 14. septembra aj požehnaný vtedajším košickým farárom Františkom Karlayom. Rozsiahlu obnovu financovala šľachtičná Judita Šóšová (Soós), rodená Kapy.

Od svojej výstavby bol kostol viackrát renovovaný, a to v rokoch 1882, 1906 (postavená nová veža) a 1971 - 1975. Pri poslednej rekonštrukcii chrámu bola odstránená pôvodná kazateľnica i oltár, steny boli vybielené a rekonštrukciou prešlo i presbytérium.

Doteraz neznámou skutočnosťou je, že autorom nového obetného stola je známy slovenský umelec Alexander Trizuljak (1921 - 1990). Od roku 1994 až do súčasnosti slúži ako Dom smútku (Dom nádeje). Kostol je od roku 1963 zapísaný do zoznamu národných kultúrnych pamiatok. Súčasťou inventáru je rokoková monštrancia z roku 1763, rokokový kalich z roku 1767 a relikviár z druhej polovice 18. storočia obsahujúci relikvie svätého Kríža.

Kostol Panny Márie Sedembolestnej

Druhým kostolom je mladší kostol Panny Márie Sedembolestnej. S jeho výstavbou sa začalo v roku v októbri 1990 na pozemku za Zdravotným strediskom na ulici Kostolná. Autorom projektu je doc. Ing. arch. Juraj Koban. Súčasťou stavby sú aj priestory fary a charity. Základný kameň požehnal v roku 1990 pápež Ján Pavol II. pri návšteve vtedajšej ČSFR. Bohoslužby sa v ňom konajú od 16. októbra 1994. Slávnostnú konsekráciu vykonal 15. októbra 1995 košický arcibiskup a metropolita Mons. Alojz Tkáč.

Vo veži kostola boli v roku 2002 osadené zvony: Sedembolestná, Svätý Peter a Svätý Michal Archanjel, ktoré odliala dielňa Marie Dytrichovej z Brodku u Přerova v Českej republike. Pred osadením zvony 16. decembra 2002 požehnal vtedajší farár ThLic. Michal Tkáč. V presbytériu sa nachádza vyobrazenie patrocínia chrámu: socha Krista na kríži a socha Panny Márie Sedembolestnej. Autorom tohto diela je sochár František Patočka (1927 - 2002).

Po obvode zadnej steny je vyobrazenie 12-tich zastavení krížovej cesty. Na stene v presbytériu pribudla v rokoch 2022 až 2023 mozaika zobrazujúca sedem bolestí Panny Márie. Autorom návrhu mozaiky je poľský umelec Maciej Kauczyński. V decembri 2024 bol v presbytériu osadený nový bohostánok, od Stanislawa Czajku.

Kríže v obci

• Kríž - starý kostol. Postavený v roku 1904.
• Kríž - smer Vajkovce. Postavený v roku 1909 Jánom Gromošom. Nápis v preklade: „Na chválu Božiu!“
• Kríž - smer Košické Oľšany. Postavený v roku 1898.
• Kríž - smer Čižatice. Obnovený rodinou Kolesárovou v roku 1996.
• Kríž - cintorín. Postavený v roku 1913 Ondrejom Šimčákom.

Okrem toho sa vo vlastníctve rímskokatolíckej cirkvi nachádza aj budova bývalej Rímskokatolíckej ľudovej školy s priľahlým dvorom postavená v roku 1894.

Významné udalosti vo farnosti Martin

Farnosť Sedembolestnej Panny Márie v Martine bola dejiskom mnohých významných udalostí, ktoré formovali jej históriu a duchovný život. Nasledujúci prehľad zachytáva niektoré z nich:

Naša mladá farnosť sa nachádza v časti Lúky. Bola zriadená na slávnosť Sedembolestnej Panny Márie 15.9. 2001. Nový farský kostol bol posvätený 22.12. 2001.

Naša farnosť je typicky mestská a sídlisková. Chrám sa nachádza na konci Petržalky, medzi panelákmi, blízo jazera Veľký Draždiak a Fakultnej nemocnice na Antolskej ulici. Farnosť mladá nielen časom jej trvania, ale aj tými, ktorí ju tvoria. Je živým spoločenstvom tých, ktorí sa snažia byť na mieste, ktoré malo byť bez Boha a posvätna, svojim životom soľou a svetlom. Spoločenstvo, ktoré chce byť otvorené a misijné, aby Kristovo svetlo odrážalo do čím viacerých sŕdc ľudí, ktorí naše sídlisko napĺňajú.

Na stránke nájdete základné informácie o farnosti, praktické informácie o vysluhovaní sviatostí, prehľad o spoločenstvách ľudí, ktorí do farnosti patria a zúčastňujú sa na jej živote, aktuálne farské a liturgické oznamy.

Z roku 1802 sa viaže k soche Sedembolestnej neobyčajná udalosť. Vtedajší topoľčiansky richtár Šuchman usporiadal veľkú hostinu. Okrem stoličných pánov a úradníkov zavolal na ňu aj závadského farára Jána Andrejkoviča. Už bola tma a padal sneh keď sa Andrejkovič vydal na cestu domov.

Kei prišli ku kaplnke, v ktorej bola umiestnená socha, kone odrazu zastali. Darmo ich kočiš nútil ďalej, ani sa z miesta nepohli. Na otázku p. farára, prečo sa kone tak vzpierajú, kočiš odpovedá: „Vidím stáť pred koňmi ženu bielo oblečenú, ktorá vyšla z kaplnky." „Šľahni ju bičom", hovorí mu farár. Prestrašený kočiš sa zdráhal. Pána farára prešla trpezlivosť. Sám šľahol bičom, pričom zasiahol tajomnú bielu ženu a kone sa rozbehli veľkým cvalom ďalej. Záhadná pani hneď zmizla. Keď prišiel farár domov ochorel a onedlho zomrel. Na druhý deň bolo vidieť na ľavom líci Sedembolestnej hlbokú, krvavú čiaru, ktorá je tam podnes. Kočiš farára prišiel k topoľčianskemu richtárovi a vyrozprával mu všetko, čo sa prihodilo. Chýr o tom sa hneď rozletel po celom kraji a zástupy sa hrnuli zo všetkých strán.

Bazilika Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne

tags: #rimskokatolicka #cirkev #farnost #sedembolestnej #panny #marie