Rímskokatolícky kostol v Chrenovci-Brusne, nachádzajúci sa v miestnej časti Chrenovec, je dominantou celej dediny, týčiac sa na vŕšku.
Kostol je majetkom Rímskokatolíckej cirkvi, Farnosti Chrenovec-Brusno.
História Kostola v Chrenovci
Pôvodne gotický kostol z polovice 14. storočia bol po požiari 17. júla 1947 rozšírený novým 3-loďovým priestorom. Projekt vypracovali Eugen Bartaloš a J. Baťka, ktorí ho priečne postavili k pôvodnému presbytériu.
Z gotického kostola ostal zachovaný polygonálny uzáver presbytéria s krížovou rebrovou klenbou s pastofóriom, ako aj veža na polygonálnom pôdoryse.
Z pôvodného zariadenia sa zachovala rokoková tzv. Svätojánska spovednica z polovice 18. storočia, drevená ľudová plastika Piety z konca 18. storočia a neskorobaroková Monštrancia slncového typu z 18. storočia. Neskorogotický polychromovaný drevený vysoký reliéf Panny Márie z obdobia okolo roku 1517 je umiestnený v múzeu v Bojniciach.
Chronológia výstavby kostola:
- r. 1339 - postavený, orientovaný východozápadne
- r. 1947 - podpálený a vyhorený
- r. 1949 - obnovený, orientovaný severojužne so zachovaním pôvodného oltára
Zaujímavosti z kroniky obce Chrenovec:
„Keď šesťuholná veža Chrenovského kostola v r. 1381 postavená, dosiahla už výšku 6 orgií (asi 13,70 m) stalo sa, že nežné dieťa šesťtýždňové, ktoré vyniesli matke, ktorá pracovala na lešení pri murároch, aby ho pridojila, vyšmyklo sa matke z lona (možno zdriemla) a cez murárske lešenie padlo nahé na ostrý kameň. Zhrozená matka veľmi vykríkla a omdlela.“
Kaplnka sv. Jána Nepomuckého v Banskej Bystrici
Kaplnku vlastní Rímskokatolícka cirkev, Farnosť Banská Bystrica - Katedrála sv. Františka Xaverského.
Po získaní potrebných povolení sa začalo s opravou strechy, ktorá by mala stáť okolo 25.000 eur. Verejná zbierka skončila v januári 2017. Darcovia boli ochotní prispieť aj na opravu vstupnej kovanej brány a ďalšie záchranné práce. Jedným zo zdrojov financovania by mal byť aj grantový systém ministerstva kultúry „Obnov si svoj dom“.
Kaplnka sv. Jána Nepomuckého je zapísaná v Registri nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok v Banskobystrickom kraji pod poradovým číslom 209.
Farnosť uzatvorila zmluvu s firmou Obnova s. r. o. a projektmi. V prvom rade sa vymení poškodená šindľová strecha s vežičkou. Stavba je aktuálne oplotená a otvorená strecha je zakrytá plachtou.
Vzhľadom na to, že kaplnka sa nachádza v areáli železničnej stanice Banská Bystrica - mesto, je k nej zložitý prístup.
História Kaplnky sv. Jána Nepomuckého
Svätý Ján Nepomucký zahynul ako mučeník 20. marca 1393 za panovania Václava IV., keď jeho telo hodili do Vltavy.
Neskorobarokovú kaplnku svätého Jána Nepomuckého postavili v roku 1760. Bola vyhľadávaným pútnickým miestom. Kaplnka má štvorcový pôdorys. Na trojuholníkovom štíte s pestrými volutami bolo osadených päť hviezdičiek vzťahujúcich sa k patrocíniu kaplnky. Kupolovitá strecha mala vežičku s trojramenným krížom.
Vo vnútri kaplnky je socha sv. Jána Nepomuckého, ale z lavíc, lustra a stien s iluzívnou rokokovou výmaľbou od Antona Schmidta sú už len trosky.
Po vybudovaní železničnej trate vedúcej popred kaplnku bola železničná stanica na druhej strane. V Uhorsku sa nazývala „Szent János állomás, počas prvej ČSR „Stanica sv. Jána“.
Pred rokom 1950 zvýšili násyp trate pre novú stanicu „Banská Bystrica - mesto“, ktorú preložili na druhú stranu do tesnej blízkosti kaplnky.
Časom sa na nej urobili iba nevyhnutné drobné opravy, ale to nezabránilo postupnej devastácii objektu. Kaplnka má vysokú historickú hodnotu, v minulosti však doplácala na blízkosť frekventovanej stanice, kde ju opakovane poškodzovali vandali. Nachádza sa takmer dva metre pod úrovňou nástupišťa, čo sa podpísalo hlavne na jej zatekaní a vlhnutí múrov. Tento stav spôsobilo ešte v päťdesiatych rokoch 20. storočia.
Kaplnka je súčasťou pútnického miesta Kalvária na vrchu Urpín.
Náboženské vyznanie obyvateľov Slovenska (2021)
Podľa sčítania obyvateľov, domov a bytov z roku 2021 je náboženské vyznanie našich obyvateľov nasledovné:
- Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku (evanjelické): 825
- Rímskokatolícka cirkev v Slovenskej republike (rímskokatolícke): 619
- Gréckokatolícka cirkev na Slovensku (gréckokatolícke): 12
- Pravoslávna cirkev na Slovensku (pravoslávne): 1
- Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia v Slovenskej republike: 1
- Evanjelická cirkev metodistická, Slovenská oblasť: 3
- Kresťanské zbory na Slovensku: 8
- Cirkev adventistov siedmeho dňa, Slovenské združenie: 2
- Starokatolícka cirkev na Slovensku (starokatolícke): 1
- budhizmus: 11
- islam: 1
- hinduizmus: 2
- ostatné a nepresne určené kresťanské cirkvi: 3
- pohanstvo a prírodné duchovno: 20
- ad hoc hnutia: 7
- bez náboženského vyznania: 651
Evanjelická cirkev augsburského vyznania v Pliešovciach
Povolenie k stavbe tolerančného kostola dostali pliešovský evanjelici 16. februára 1784. Posvätený bol 10. októbra 1784. Tento kostol dnes už nestojí.
Základný kameň na stavbu nového chrámu Božieho bol položený na jar v roku 1926. Pri jeho tvorbe bol ovplyvnený kubizmom, čo sa prejavilo vo formovaní priečelia s vertikálou štíhlej veže s ochodzou. Samotný priestor sformoval do oválnej centrály bez jedinej podpery, osvetlenej vysokými oknami a s amfiteátrovo usporiadanými lavicami.
Kostol má výšku veže 48 m, na ktorej je v ohni pozlátený kríž, dĺžku 18 m, šírku 23 m, vnútorná výška je 15 m. Tri nové zvony s menami Viera, Láska, Nádej darovala obec a jeden bol preložený zo starého kostola.
Za jeden rok a šesť mesiacov bolo dokončené toto mohutné dielo. Posvätenie chrámu vykonal dôstojný brat biskup ThDr. Samuel Zoch, 23. októbra 1927 za prítomnosti mnohých ďalších farárov a cirkevníkov.
Počas bojov o Pliešovce dostal kostol 11 zásahov. Za kostolom sa totiž ukrýval nemecký tank, a tak sa kostol stal priamym terčom oslobodzujúcich vojsk.
Najhoršia rana bola tá posledná, ktorá prišla v noci z 3. na 4. marca 1945, kedy Nemci ustúpili z Pliešoviec.
Pár dní predtým chodil do kostola hrávať na organe jeden nemecký dôstojník. Kým on hral, iní pripravovali nálož na zničenie kostola. Výbuch, ktorý zaznel okolo polnoci zanechal skutočné dielo skazy.
Celý organ ležal rozbitý na oltári, schody na vežu boli rozbité na triesky a ležali na mieste za organom a odspodu bolo vidieť zvony. Veža bola do výšky záhradky puknutá na spojoch všetkých stien. Nikto sa nechcel na opravu ťažko poškodenej veže podujať a všetci ju radili zrútiť. Nakoniec sa na to podujal staviteľ Heisz zo Zvolena a vežu opravil.
V roku 1948 bol kostol znovu opravený. Objednaný bol aj nový organ u firmy Rieger v Krnove, ktorý namontovali v roku 1951. Posviacka obnoveného kostola bola v roku 1951 a vykonal ju biskup Fedor Ruppeldt.
V roku 1934 bola postavená nová fara, zrenovovaný kaplánsky byt a hospodárske budovy. Roku 1938 bol postavený nový kantorský byt.
Za pôsobenia pána farára Jána Lacka, v 20. - 60. rokoch minulého storočia, bola evanjelická cirkev v Pliešovciach hybnou silou náboženského a kultúrneho života. V 30. rokoch bola založená Nedeľná škola, Dorast evanjelickej mládeže a Združenie evanjelickej mládeže. Organizácie pôsobili nielen v matkocirkvi, ale aj na lazoch Zaježová a Podjavorie. Založené boli aj odbory Slovenskej evanjelickej jednoty, Jednota evanjelických žien a Jednota starších. Cirkevný štvorhlasný zmiešaný spevokol pracoval pod vedením kantora - katechétu Pavla Králika. Pliešovskí evanjelici nacvičovali aj divadlá, najmä v časoch pôsobenia kaplánov Ondreja Ponického a Pavla Radvániho. Obľube sa tešili aj čajové večierky v zborovej sieni, majálesy v obecnom parku a kaberety v divadelnej sále. Ján Lacko odišiel z Pliešoviec 30. marca 1960.
Od roku 1960 do konca roku 1986 pôsobil v Pliešovciach farár Ondrej Ondrejka. Za jeho pôsobenia sa urobili určité vylepšenia v zariadení kostola, generálna oprava elektrického zvonenia, elektrického vedenia na fare, zafarbenie chrámovej strechy a oprava žľabov.
V roku 1987 (do 30. augusta) bol zbor administrovaný pánom farárom zo Sásy Jánom Halgašom.
Roky 1987 (od 30. augusta) - 1989 (s prestávkou od 5. apríla do 1. novembra 1988) v zbore pôsobil pán farár Ondrej Prostredník ml. Za jeho pôsobenia sa začala opäť rozbiehať práca s deťmi a mládežou. Začalo sa s výučbou evanjelickej náboženskej výchovy na fare. Počas jeho neprítomnosti administroval brat farár Ján Halgaš.
V roku 1989 - do roku 1990 administroval zbor pán farár Dušan Cina zo Sásy.
V rokoch 1990 - 2000 (do marca) pôsobil v Pliešovciach pán farár Milan Juraj Mičovský, ktorý tu bol kaplánom v rokoch 1956 - 1957.
Administrátorom v roku 2000 (marec - august) bol pán farár zo Sásy Milan Krivda.
Od roku 2000 (august) až do roku 2007 (júl) bola v zbore farárkou Zuzana Žilinčíková.
V rokoch 2007 (júl) - 2008 (august) zbor administroval pán farár Roman Sarvaš z Babinej. Od augusta 2008 do augusta 2023 bola zborovou farárkou Katarína Zaťková rod. Kmecová.
Potom bol zbor administrovaný farárom Romanon Sarvašom. A od začiatku roku 2025 pôsobí vo funkcii námestného farára ThDr. Filip Púpala.
Evanjelický a. v. cirkevný zbor v Pliešovciach patrí do Hontianskeho seniorátu Západného dištriktu Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku. V súčasnosti má 949 členov. Okrem služieb Božích konaných v Pliešovciach, sa každú prvú nedeľu v mesiaci konajú aj nešporné služby Božie na Zaježovej.
Rímskokatolícka cirkev v Pliešovciach
Filiálka Pliešovce patrí k farnosti Sása. Pliešovce majú asi 2200 obyvateľov, z toho okolo 600 rímokatolíkov. V Pliešovciach je nový kostol, ktorý bol posvätený v roku 1998 a zasvätený je Božiemu milosrdenstvu. Veľkú zásluhu na jeho výstavbe má vdp.
tags: #rimskokatolicka #cirkev #farnost #sliac