Rímskokatolícka cirkev v Trenčianskej Teplej: História, Kňazi a Bohoslužby

Rímskokatolícka cirkev v Trenčianskej Teplej má bohatú históriu, ktorá sa odráža v živote farnosti a jej veriacich. Dominantou obce Trenčianska Teplá je rímskokatolícky kostol sv. Matúša. Tento článok sa zameriava na kľúčové aspekty histórie cirkvi v Trenčianskej Teplej, zoznam kňazov, ktorí tu pôsobili, a rozpis bohoslužieb.

Kostol sv. Matúša v Trenčianskej Teplej

História farnosti

Spočiatku bola Trenčianska Teplá filiálkou fary v Dobrej, samostatnou farnosťou sa stala okolo roku 1510. Z kanonických vizitácií sa dozvedáme, že už v roku 1507 bola v obci fara a tým je dokázaná nepriamo aj existencia kostola v Teplej. Meno prvého teplanského farára je známe z roku 1519. V tomto roku bola zriadená v trenčianskom farskom chráme altária ku cti 12 apoštolov a pri jej posvätení bol prítomný aj farár Juraj z Teplej.

Reformácia a rekatolizácia

Počiatky reformácie na trenčianskom panstve, teda aj obciach teplanskej farnosti sú spojené s majiteľom panstva Imrichom Forgáčom v rokoch 1582 - 1594. Šíriteľom protestantizmu boli aj ďalší vlastníci panstva, pochádzajúci z rodiny Ilešháziovcov, Štefan, jeho synovci Gašpar a Gašparovi synovia Gabriel, spočiatku i Juraj.

Z reformačného obdobia sa zachovalo niekoľko správ o teplanskej farnosti v inventároch, ktoré boli spísané v 17. storočí pri kanonických vizitáciách evanjelických superintendantov Eliáša Lániho a Jána Hodíka. Z nich sa dozvedáme, že v teplanskej fare pôsobili od r. 1586 až do počiatkov rekatolizácie kazatelia: Samuel Paulini, Michal Gutonini, ktorý bol zvlášť horlivý šíriteľ protestantizmu, ďalej Martin Ahatisa a Matej Lostoni.

V polovici 17. stor. vlastníci trenčianskeho panstva Gabriel a Juraj Ilešházi prestúpili na katolícku vieru. Gabriel sa síce neskôr vrátil k protestantizmu, ale Juraj po absolvovaní sviatosti birmovania v roku 1650 v Trenčíne zostal natrvalo katolíkom. Po bratovej smrti r. 1667 sa stal jediným pánom panstva, na ktorom podľa zásady "Cuius regio eius religio" uplatňoval rekatolizáciu.

Rekatolizačný proces sa samozrejme dotkol aj teplanskej farnosti. Začiatkom šesťdesiatych rokov 17. storočia dal vyhnať z teplanskej fary evanjelického farára Lostoniho a zo susednej dobranskej Malatidesa. Dôležitú úlohu v rekatolizácií obyvateľstva zohrali aj jezuiti. V r. 1644 pričinením ostrihomského arcibiskupa Juraja Lipaja sa usadili v blízkosti Trenčína v kláštore na Skalke.

V druhej polovici 17. stor. dostali jezuiti do správy niektoré farnosti v trenčianskom archidiakonáte, medzi ktorými bola aj teplanská farnosť. Patrili do nej vtedy: Teplice, Opatová, Kubra a Kubrica. V r. 1675 bol teplanským farárom jezuita Václev Kyselý. Ďalšími jezuitami, ktorí sa podieľali na spravovaní farnosti boli Gregor Jankovič, Ján Pavlovič, Mikuláš Ďurčan, Mikuláš Nemešáni, Mikuláš Blaškovič. Jezuiti spravovali teplanskú farnosť až do r. 1676.

V obciach teplanskej farnosti neboli výsledky rekatolizácie celkom jednoznačné, napr. za účinkovania Jána Domanického, pôsobiaceho na fare po odchode jezuitov, sa evanjelici pokúšali obsadiť miesto farára Jurajom Repkaiom. tento však svojím správaním neurobil dobré meno ani sebe, ani svojim spoluveriacim, preto jeho pôsobenie netrvalo dlho. V r. 1702 bol inštalovaný za teplanského farára katolík Gašpar Bárdy, ale už roku 1705 odišiel na faru do Nitry.

V tom roku prišiel do trenč. Teplej za farára Štefan Dubniczay, rodák z Dubnice n/V, absolvent viedenskej univerzity, uvedomelý Slovák a autor polemických spisov a latinského diela "Metamorphosis fidei ortodoxae...", v ktorom sa zameral na rekatolizáciu teplanskej farnosti. Do farnosti nastúpil v období Rákociho povstania, keď väčšina obyvateľov na trenčianskom panstve znova prešla na evanjelickú vieru. V týchto nepokojných časoch sa Dubniczayovi podarilo obhájiť pre katolíkov kostoly v Teplej, Dobrej a Opatovej. Dubniczay pôsobil v Teplej až do svojej smrti v r. 1725.

Výstavba nového kostola

Nakoľko bola teplanská farnosť priveľmi rozsiahla, cirkevná vrchnosť pričlenila v r. 1725-26 Kubru a Kubricu k soblahovskej farnosti, v r. 1789 sa oddelila Opatová od Teplej a stala sa samostatnou farnosťou, k nej sa pripojila Kubra. K Teplej sa pričlenili Teplice. Z pôvodnej rozsiahlej dobranskej farnosti sa tak vytvorili dve: Opatová n/V a Trenč. Teplá.

Za nástupcu Dubniczaya, Jána Pichmaja sa začal stavať nový /súčasný/ teplanský kostol. Základný kameň bol položený 21. apríla 1733. Jeho výstavbu podporoval finančne gróf Juraj Ilešházi. Ukončená bola v r. 1752 za farára Jána Ďuriša. Kostol bol zasvätený patrónovi sv. apoštolovi Matúšovi. V r. 1789 vykonával konsekráciu kostola nitriansky biskup František Xaver Fuchs, ktorý preň daroval 12 svietnikov a udelil pri tom Teplej aj sviatosť birmovania. V roku 1797 bol k dvom starým zvonom prikúpený tretí, najmenší, za ktorý veriaci zaplatili 58 zl.

Hlavný oltár kostola s obrazom sv. Matúša bol pôvodne zhotovený pre nemšovský kostol, ale Ján Ilešházi ho dal umiestniť do teplanského kostola. Bočné oltáre boli zhotovené v roku 1803. Hodiny, ktoré boli na kostolnej veži zhotovené v r. 1794 z dvoch staršíc hodín daroval Ján Ilešházi.

V období pôsobenia farára Štefana Skladanoviča v Teplej 1767 - 1782 bola vystavaná nová farská budova, ku ktorej pribudli neskôr r. 1799 hospodárske budovy - kočiareň, komora a maštale. Obyvateľstvo Teplej bolo od čias rekatolizácie prevažne katolícke, napr. v roku 1844, keď bol farárom Samuel Ondrejkovič, bolo v obci 1040 katolíkov, 12 obyvateľov hlásiacich sa k židovskému náboženstvu, evanjelik ani jeden.

V novoveku sa väčšie práce na cirkevných objektoch teplanskej farnosti uskutočnili až za pôsobenia farára ThDr. Štefana Janegu 1970-1986. K najvýznamnejším udalostiam patrí postavenie novej farskej budovy v rokoch 1970-71. V roku 1976 sa prikročilo k vnútornej obnove farského kostola.

V súčasnosti pôsobí v našej farnosti od 1. júla 2013 Mgr.

Kňazi pôsobiaci vo farnosti

Z rukopisu Jozefa Sekedyho sú známe údaje o kňazoch, ktorí pôsobili v Trenčianskej Teplej od konca 19. storočia:

• Tomáš Špánik - (1866 - 31.12.)
• Ignác Wohland - *11.7.1860 Handlová - + 30.7. 1955 Chynorany, tu je i pochovaný. Vysvätený 4.8.1883. Od 5.5.1903 farár v Chynoranoch až do smrti. V r. 1933 - čestný kanonik, v r. 1948 pápezský prelát. Počas účinkovania v r.
• Ernest Ján Farkas - *3.4.1909 - Dolný Ohaj - + 14.12.1980 Ráby pri Pardubiciach . Pochovaný v rodnej obci. Vysvätený v r. 1932. Ako kaplán pôsobil v r. 1932, 1934 a v r.
• Rudolf Dančík - *28.9.1919 Oblazov pri Žiline - + 21.7.2006 Žilina, tu je i pochovaný. Vysvätený 15.6.1947 v Nitre.
• Štefan Magdolen - *5.9.1925 -+3.8.- rodák z Chynorian, po vysviacke 16.4.1950 zo zdravotných dôvodov vypomáhal ako kaplán v rodných Chynoranoch až do r.
• ThDr. Štefan Janega - *10.12.1912 Bošáca - + 6.7.2006 Trenčianska Teplá, kde je i pochovaný. Za kňaza ordinovaný 5.7.1937 v Olomouci, profesor, kanonik, pápežský prelát. Správca farnosti 15. 1. 1952 - 30. 9. 1968.
• Edmund Markovič -*17.1.1919 Topoľčany - + 20.7.1980 Topoľčany, kde je i pochovaný. Vysvätený za kňaza ………. V tridsiatych rokoch ako kaplán, ako správca farnosti od októbra 1968 do januára 1974.
• Blažej Trulík -*8.8.1943 Štiavnik - + 5.6.1987 Beckov - pochovaný v rodnej obci. Za kňaza vysvätený v r. 1966, správca farnosti od februára 1974 do r. 1977.
• Anton Domián -*7.1.1948 Ivanka pri Nitre - + 1.1.2003 Trenčín - pochovaný v rodnej obci. Za kňaza vysvätený 9.6.1974, správca farnosti od r. 1977 až do februára 1985.
• Bernardín Šipkovský SDB -* 25.9.1923 Žlkovce pri Trnave, za kňaza bol tajne vysvätený 7.7.1957, salezián, dekan. Správca farnosti od marca 1985 do júla 1990. Počas účinkovania v kostole osadená nová elektrická skriňa, zateplenie kostola, generálna oprava akumulačných kachlí, zdvojené všetky okná, pri bočných vchodoch zádverie, nová elektrifikácia zvonov z farskej budovy. Na fare plynofikácia, nový vchod do kancelárie, prípojka na obecný vodovod.
• ThLic Ladislav Gura -*27.8.1954 Oščadnica. Za kňaza vysvätený 11.6.1978, dekan. Správca farnosti od 1.7.1990 do 30.6.2002. Počas účinkovania oprava vonkajších omietok a následná maľba, vymaľovanie celého interiéru kostola včítane zlatenia, premaľovanie stropných výjavov, nátery oltárov, drevených sakrálnych obrazov a sôch, zmodernizovanie osvetlenia a ozvučenia, oprava sôch pred kostolom a v obci.
• Mgr. Ivan Pšenák - * 24.12.1970 Plevník. Za kňaza ordinovaný 18.6.1994. Správca farnosti od 1.7.2002 do 30.6. 2007. Počas účinkovania rekonštrukcia sakristie, - kompletná obnova vnútorného zariadenia, rekonštrukcia osvetlenia a ozvučenia, úprava sanktuária. Celková obnova kaplnky pri škole.
• Mgr. Ján Šimko -*10.2.1957 Žilina, bytom Rajec. Za kňaza ordinovaný 16.6.1985 v Piaristickom kostole v Nitre, dekan. Farár v našej farnosti od 1.7.2007. Počas účinkovania 26.1.2008 sa začalo s výstavbou novej farskej budovy. Základný kameň - mramorová tabuľa - bol posvätený dňa 22.4.1990 vo Vajnoroch blahej pamäti Svätým Otcom Jánom Pavlom II. článok prevzatý z Chynorianskych novín č.: 53.
• ICLic. Mgr. Jozef Hlinka sa narodil 3. júna 1966 v Považskej Bystrici. Za kňaza ho vysvätil 15. júna 1996 v Krásne nad Kysucou nitriansky biskup Ján Chryzostom kardinál Korec. V rokoch 1997-2006 bol farským administrátorom farnosti Trenčianska Teplá, v rokoch 2006-2019 farárom farnosti Papradno. Od roku 2008 je sudcom Diecézneho cirkevného súdu v Žiline.
• Medzi významné osobnosti patrí aj Mons. Andrej Paldan, ktorý sa narodil 29. augusta 1906 v Trenčianskej Teplej a zomrel 17. marca 1984 v Lednických Rovniach. Vysvätený bol 29. júna 1930. Pôsobil ako kaplán, farár, dekan a správca farnosti v rôznych obciach. Zapojil sa do činnosti oživeného Spolku sv. Vojtecha ako člen jeho Správneho výboru.

Bohoslužobný poriadok vo farnosti Trenčín-Opatová

Vo farnosti Trenčín-Opatová sa nachádzajú dva chrámy: farský kostol svätého Stanislava v Opatovej nad Váhom a filiálny kostol sv. Jána Nepomuckého v Kubrej. Vo farskom kostole sa svätá omša slávi denne, zatiaľ čo vo filiálnom kostole v pondelok, stredu, piatok a v nedeľu.

Farský kostol sv. Stanislava v Opatovej nad Váhom

• V prikázaný sviatok (v pracovných dňoch) býva sv. omša ráno o 7.00 hod. a podvečer o 18.00 hod. (leto*), 17.00 hod.
• V prikázaný sviatok (víkend a deň pracovného pokoja) býva sv.
• Sviatosť zmierenia - vysluhujeme približne 30 minút pred sv.
• Modlitba posvätného ruženca v kostole približne 40 minút pred sv.

Filiálny kostol sv. Jána Nepomuckého v Kubrej

Rozpis bohoslužieb:

• V prikázaný sviatok (v pracovných dňoch) býva sv. omša 17.00 hod. (leto*) a o 17.00 hod.
• V prikázaný sviatok (víkend a deň pracovného pokoja) býva sv.
• Sviatosť zmierenia - vysluhujeme približne 30 minút pred sv.
• Modlitba posvätného ruženca v kostole približne 40 minút pred sv.

tags: #rimskokatolicka #cirkev #farnost #trencianska #tepla