Rímskokatolícka cirkev, farnosť Trstená: História a vývoj

Mesto Trstená sa už od svojho založenia v roku 1371 formovalo ako pútnické mariánske miesto. Centrom Trstenej bol farský kostol, kde sa nachádzal milostivý obraz Panny Márie, ku ktorému putovali mnohí pútnici z Uhorska i z Poľska.

Existencia farnosti je doložená v roku 1397. Obec od svojho vzniku patrila do farnosti Trstená, kde bola farnosť už od roku 1397. Trstená ležala na obchodnej ceste, ktorá prepájala Uhorsko s Poľským kráľovstvom, z toho dôvodu sa postupne rozvíjala ako centrum remesiel a trhov na území hornej Oravy.

Farský kostol v stredovekom meste bol zasvätený pôvodne Panne Márii. Jeho pôvodnú podobu nepoznáme.

Obdobie reformácie a rekatolizácie

Počas reformácie od konca 16. storočia bol pôvodne rímskokatolícky farský kostol v Trstenej transformovaný na evanjelický chrám. V tom čase trstenskí evanjelici z veľkej úcty a nábožnosti aj napriek reformačným myšlienkam pôvodný obraz Panny Márie vo farskom kostole zachovali. Až v roku 1683 počas vojnových udalostí spojených s bitkou pri Viedni tento milostivý obraz Panny Márie odniesol do Litvy do Vilniusu veliteľ litovských jednotiek ako vojnovú korisť.

Až začiatkom 18. storočia po skončení stavovských povstaní a po víťazstve rekatolizácie v Uhorsku sa farský kostol v Trstenej vrátil do rúk katolíkov. Zrejme v tomto čase došlo aj ku zmene patrocínia farského kostola, ktorý dostal titul sv. Martina, symbolizujúc rytierske cnosti v boji proti Zlu.

Začiatkom 18. storočia sa v Trstenej obnovila a značne rozšírila aj úcta k Panne Márii, čoho dôkazom je množstvo kaplniek v okolí dedikovaných Panne Márii. Pravdepodobne začiatkom 18. storočia si Trstenčania dali z veľkej úcty k Panne Márii vyhotoviť aj nový obraz Matky Božej s malým Ježišom v náručí, ktorý má dodnes čestné miesto na hlavnom oltári vo farskom Kostole sv. Martina v Trstenej. Bola to náhrada za ukoristený obraz.

Kostol sv. Martina v Trstenej

Rozšírenie mariánskej úcty

Vďaka misijným aktivitám pátrov karmelitánov bolo v 1. tretine 18. storočia v Trstenej založené Bratstvo Panny Márie Karmelskej (Škapuliarskej). Od tohto obdobia sa v Trstenej na sviatok Panny Márie Karmelskej (16. júla) pravidelne každý rok konáva odpustová slávnosť spojená s trhom na námestí.

Mariánsku úctu v tejto farnosti veľmi rozšírila aj misia pátrov františkánov z Okoličného, ktorí sa v Trstenej usídlili natrvalo v 70. rokoch 18. storočia a sú tu dodnes.

Pútnické miesto a Trstenský dekanát

Pripomenutím pútnického charakteru Trstenej je aj existencia 10 murovaných spovedníc v ohradnom múre farského kostola, ktoré boli vybudované niekedy v polovici 18. storočia. Trstená je sídlom aj Trstenského dekanátu od polovice 18. storočia.

Obnova krypty kostola sv. Martina

Časť národnej kultúrnej pamiatky - rímskokatolíckeho kostola sv. Martina „Sprístupnenie krypty kostola sv. Martina, Trstená“ bola zreštaurovaná a čoskoro bude aj sprístupnená širokej verejnosti, ktorá bude mať možnosť pozrieť si toto unikátne kultúrne dedičstvo.

Rímskokatolícka cirkev, farnosť Trstená zreštaurovala Kryptu Farského kostola sv. Martina v rámci projektu „Na bicykli za kultúrnym a prírodným dedičstvom pohraničného regiónu“.

Krypta si zachovala ručne maľované rakvy, ktoré na území Slovenska nemajú obdobu a mnohí ju označujú aj ako „historický poklad“.

Krypta kostola sv. Martina v Trstenej

Farnosť Suchá Hora

Prvá písomná zmienka o obci Suchá Hora je z roku 1566. V 17. storočí žili v obci katolíci aj evanjelici. Obec od svojho vzniku patrila do farnosti Trstená. Cirkevný historik a kňaz Dr. Štefan Šmálik píše, že vizitátor evanjelickej cirkvi 09.10. 1654 vyratával filiálky farnosti v Trstenej kde spomína aj Suchú Horu.

V roku 1787 bola založená katolícka farnosť v Hladovke. Od tohto času veriaci obce Suchá Hora teda patrili ako filiálka do farnosti Hladovka. Dňa 1. júla. 2006 sa Suchá Hora stáva sa samostatnou farnosťou.

Kresťanstvo v okolí Trstenej

V tejto oblasti sa kresťanstvo začína udomácňovať už v 9. storočí. Dôkazom toho je nájdený prsteň so znakom kríža neďaleko Chmeľova. Ďalšiu dobu náboženského života tvorí 12. - 14. storočie, keď do Chmeľova prišli krížovníci. Ich úlohou bolo šírenie a udržiavanie kresťanstva v celom tomto kraji.

V roku 1600 tu boli štyri fary s kostolmi a to v: Chmeľove, Chmeľovci, Čelovciach a v Podhoranoch. Počas reformácie boli tieto kostoly zabraté protestantmi, lebo vtedy platilo: "CUIUS REGIO, ILLUS ETRELIGIO" (koho kraj, tomu prislúcha určovať náboženstvo poddaných). Tieto kostoly doteraz patria evanjelikom, okrem kostola v Podhoranoch. To značí, že väčšina zemanov spolu s poddanými prešla na protestantskú vieru.

V časoch rekatolizácie sa podarilo obnoviť katolícku cirkev. Najväčšiu zásluhu na tom majú františkáni, ktorí v 17. storočí prišli do Nižnej Šebastovej.

tags: #rimskokatolicka #cirkev #farnost #trstena