Rímskokatolícka Cirkev v Košiciach: História a Súčasnosť s Dôrazom na Farnosť sv. Dominika Savia v Ťahanovciach

V Košiciach má rímskokatolícka cirkev bohatú históriu a významné postavenie. V mestskej časti Košice-Sídlisko Ťahanovce bol konsekrovaný nový Kostol sv. Dominika Savia, ktorý sa stal dôležitým duchovným centrom pre miestnych veriacich.

Dóm sv. Alžbety v Košiciach

História Gréckokatolíckej Cirkvi v Košiciach

Po rozdelení Mukačevského biskupstva sa v roku 1818 stáva Prešovské biskupstvo samostatným. Vtedy Košice nemali ani svoju gréckokatolícku farnosť ani svojho kňaza. Gréckokatolícki veriaci patrili do farnosti Zdoba, malej dedinky asi 6 km východne od Košíc.

Veriacich v Košiciach pribúdalo, preto biskupstvo v Prešove vymenovalo v roku 1850 pre farnosť Zdoba kaplána, pastoračne povereného spravovaním Košíc, a to v osobe Dr. Michala Michalicsa, ktorý súčastne vyučoval gréckokatolícke náboženstvo na gymnáziu v Košiciach. Košický rímskokatolícky biskup Jozef Kunszt povolil slúženie gréckokatolíckych bohoslužieb v Michalskej kaplnke pri Dóme sv. Alžbety.

V decembri 1852 Dr. Mihalicsa vystriedal v pastoračnej službe o. Matej Bräuer, ktorý ako prvý už košický farár, konal bohoslužby na Pivovarskej ulici v prenajatej miestnosti, neskoršie v rímskokatolíckej seminárnej kaplnke a potom v premonštrátskom kostole na Hlavnej ulici. Gréckokatolíci však potrebovali už stálu pastoračnú starostlivosť, preto sa púšťa do stavby fary, pre ktorú získal pozemok „ za hradbami“, na mieste, kde v 14. storočí pretekala rieka Hornád. Vzhľadom na dané podmienky boli práce na stavbe fary a neskoršie i chrámu veľmi ťažké.

Roku 1870 však o. Matej Bräuer po veľkých útrapách a vyčerpanosti ako 61 ročný zomiera. Po jeho smrti preberá starosť o farnosť jeho zať o. Roku 1879 prešovský biskup Mikuláš Tóth menuje za správcu farnosti o. Júliusa Viszlockého a dňa 25. 4. 1882 sa slávnostne kladie a posviaca základný kameň gréckokatolíckeho chrámu v Košiciach. Na vtedajšie časy to bolo hrdinské rozhodnutie malého počtu gréckokatolíckych veriacich, ktorých bolo celkom 1484 duší.

Chrám v románsko - byzantskom štýle projektoval Schmidt, Kolatsek a Wirth. Chrám je dlhý 46m, vysoký je 17m a jeho šírka je 14m. Veže chrámu boli postavené vďaka finančnému prispeniu grófa Andrášiho z Krásnej Hôrky, ktorý r. 1895 pomohol ich k dokončeniu. Maľby interiéru sú dielom Jozefa Királya.

Po smrti o. Viszlockého, roku 1908, nastupuje na miesto košického farára o. Mikuláš Csoma, ktorý zaobstaral pre chrám všetky potrebné náležitosti interiéru: oltár, kazateľnicu, spovednice i sakrálne veci: kalichy i rúcha. V roku 1910 sa realizovala nová maľba chrámu.

Roku 1919 bol menovaný za košického farára arcidekan o. Pavol Rokiczky, ktorý interiér chrámu obohatil o dva bočné oltáre so vzácnymi maľbami akad. maliara Halásza a Jordana. Jeho 31 ročné pastoračné pôsobenie v Košiciach bolo najdlhšie. V Košiciach pôsobil až do r. 1950, kedy v rámci likvidácie gréckokatolíckej cirkvi (začala sa tzv. prešovským „ P“ soborom 28. 4. 1950 ) musel svoju kňazskú službu ukončiť, bol deportovaný do väzenia, odkiaľ ho ťažko chorého previezli domov. Zomrel na sviatok sv. Cyrila a Metoda 5. júla 1952 v Prahe - Bohniciach.

V rokoch 1950 - 1968 bol chrám v užívaní pravoslávnej cirkvi. V apríli r. 1968, po obnovení činnosti gréckokatolíckej cirkvi, sa ďalším správcom košickej farnosti stal o. Bartolomej Demko, ktorý spolu s o. kaplánom o. Viktorom Skorodenským za aktívnej účasti veriacich znovu obnovili bohoslužobný život. Roku 1979 sa správcom farnosti a zároveň dekanom stáva o. Viktor Skorodenský, ktorý spolu s kaplánom o. Vojtechom Boháčom zaslúžil o zrenovovanie interiéru aj exteriéru chrámu (rekonštrukcia strechy, vytvorenie bočných vchodov).

V práci medzi košickými gréckokatolíkmi pokračovali o. Gabriel Székely, ktorý započal maľbu interiéru chrámu a rekonštrukciu farskej budovy, o. Cyril Jančišin, ktorý sa zaslúžil o rekonštrukciu ikonostasu a podlahy. Zároveň sa postaral o pastoračnú správu gréckokatolíkov na košických sídliskách.

V roku 1997 sa košický chrám stal katedrálou - sídelným chrámom košického apoštolského exarchu vladyku Milana Chautura, C.Ss.R., čím sa začali písať nové dejiny košických gréckokatolíkov. Za prvého farára novej katedrály bol menovaný o. Marko Rozkoš. V roku 2007 je menovaný nový farár o. ThLic. Pavol Bardzák.

30. januára 2008 na sviatok Troch svätiteľov je na Slovensku zriadená gréckokatolícka metropólia sui iuris: arcibiskupské sídlo je v Prešove, zriadená nová eparchia v Bratislave a košický apoštolský exarchát je povýšený na eparchiu.

Nový Kostol sv. Dominika Savia v Košiciach-Ťahanovciach

Obyvatelia najmladšieho košického sídliska majú nový kostol. Rímskokatolícka farnosť tu vznikla 1. júla 1995, ešte predtým sa na liturgické slávenia veriaci schádzali v priestoroch školy a neskôr v kaplnke, ktorá slúžila až doteraz. Slávnostné požehnanie základového kameňa kostola sa uskutočnilo v decembri 2004 a od roku 2005 sa začalo s jeho výstavbou.

Výstavba chrámu vrátane pastoračného centra a fary trvala vyše sedemnásť rokov. Kostol sv. Dominika Savia vysvätili v nedeľu 8. mája 2022. Slávnostnú konsekráciu nového Kostola sv. Dominika Savia viedol košický arcibiskup Bernard Bober.

Konsekrácia kostola sv. Dominika Savia v Košiciach-Ťahanovciach

Nový kostol je umiestnený pri vstupe na sídlisko, blízko pešej zóny, odkiaľ je aj hlavný vstup. Orientovaný je na košickú katedrálu, preto hlavná os nového kostola smeruje na jej vežu, čím autori projektu symbolicky vyjadrili duchovné prepojenie s mestom i Dómom sv. Alžbety. Súčasťou novostavby sú aj pastoračné priestory a farská budova prepojená s kostolom.

Súčasný farár Patrik Vojtek pri konsekrácii nového kostola 8. mája vyzdvihol úsilie a vynaloženú námahu pri výstavbe. Arcibiskup poznamenal, že miestni veriaci sú právom hrdí na svoj nový kostol ako na dielo Božej milosti i vlastných rúk.

Podľa košického arcibiskupa Bernarda Bobera, ktorý sa prihovoril viac ako dvom tisíckam zhromaždených veriacich, sa čakať na nový kostol oplatilo. Arcibiskup Bober pridal aj želanie: „Nech sa vaše farské spoločenstvo živí Božím slovom i telom, nech sa tu uzdravuje a vzrastá i počtom naše spoločenstvo.

Rímskokatolícka farnosť Sv. Dominika Savia poskytla pozemok pre sadenie troch líp slovenskej štátnosti, dňa 18. apríla 2023. Pozvanie na podujatie prijali vzácni hostia: starosta MČ Košice - Ťahanovce Ján Nigut, starosta MČ Košice - Sídlisko Ťahanovce Miloš Ihnát. Rímskokatolícku cirkev zastupoval o. Patrik Vojtek, farár farnosti Sv. Dominika Savia a traja misionári, verbisti Peter, Ján a Thomas. Prítomní boli členovia Matice Slovenskej, Mária Tomášová, Anton Meteňko, Andrej Andrejčák, Eva Zummerová. Prišli poslanci Miestneho zastupiteľstva MČ Košice - Sídlisko Ťahanovce, riaditelia základných škôl, učitelia a žiaci.

Prvú, „starostovskú lipku“ zasadili starostovia p. Miloš Ihnát a p. Ján Nigut, asistovali im p. Mária Horváthová a p. Beáta Zemková. Druhú lipku zasadili duchovní otcovia, pán farár Patrik Vojtek a misionári Peter, Ján a Thomas zo spoločnosti verbistov. Otec Patrik pripomenul, že táto lipka je v osi kostola symbolicky priamo v smere na Dom Svätej Alžbety. Tretiu, „matičnú lipku“ sadili matičiari Anton Meteňko a Andrej Andrejčák za asistencie matičiarok Márie Tomášovej a Evy Zummerovej.

Rozvrh Bohoslužieb v Kostole sv. Anny (Príklad)

Pre ilustráciu, tu je príklad rozvrhu bohoslužieb v Kostole sv. Anny, ktorý môže byť podobný rozvrhu v Kostole sv. Dominika Savia:

tags: #rimskokatolicka #cirkev #kosice #tahanovce