História Rímskokatolíckej Cirkvi v Lipanoch a Hermanovciach

Tento článok sa zameriava na históriu Rímskokatolíckej cirkvi v Lipanoch a Hermanovciach, s dôrazom na vývoj farností a matričné záznamy.

Bazilika v Egeri, sídlo Jágerskej arcidiecézy

Rímskokatolícka Cirkev v Hermanovciach

Obec Hermanovce leží v údolí Hermanovského potoka, ktorý je severným prítokom Svinky v Šarišskej vrchovine vo výške asi 460 m.n.m. Písomná história obce siaha do roku 1320, kedy sa villa Hermani po prvý raz spomína v súvislosti s deľbou majetkov medzi príslušníkmi rodu pánov zo Svinnej. V stredoveku sa Hermanovce delili na dve časti, ktoré oddeľoval Hermanovský potok, každá časť mala vlastných zemepánov a pravdepodobne aj vlastného richtára. Do jednej obce sa pôvodné dediny zjednotili až vtedy, keď sa v 18. stor.

Podľa posledného sčítania obyvateľstva z roku 2021 žije v obci 1658 obyvateľov. Dominantné postavenie z pohľadu vierovyznania má v obci Rímskokatolícka cirkev. V súčasnosti sídli Rímskokatolícky farský úrad priamo v Hermanovciach, a tak miestni obyvatelia nemusia za vysluhovaním sviatostí dochádzať príliš ďaleko.

Vznik Farnosti v Hermanovciach

Farnosť v obci vznikla na základe rozhodnutia jágerského biskupa, Karola Eszterházyho, dňa 11. júla 1772. Farským kostolom sa stal Kostol sv. Alžbety Uhorskej, ktorý v roku 1717 prevzali miestni katolíci z rúk evanjelikov v zúboženom stave, a následne zásluhou miestnych zemepánov, manželov Ladislava Péchyho a Žofie de Usz. Prvým farárom v novozriadenej hermanovskej farnosti sa stal dôstojný pán Martin Javčák, emeritný farár zo Sabinova a dekan dekanátu Stredný Šariš. Ten začal bezprostredne po vzniku farnosti viesť knihu pokrstených, sobášených aj pochovaných.

Kostol sv. Alžbety Uhorskej v Hermanovciach

Matriky v Hermanovciach

Matrika bola vedená dôsledne a zachytáva všetkých katolíkov západného obradu, ktorým boli od roku 1772 v Hermanovciach vyslúžené sviatosti. Otázkou však zostáva: „Je možné nájsť zápisy o vysluhovaní sviatostí Hermanovčanom pred rokom 1772?“

Najjednoduchšou sa javí nasledujúca odpoveď: „Nie, nie je to možné. Farnosť vznikla v roku 1772, to znamená, že matrika sa tam pred rokom 1772 nemohla viesť. J. Text o starobylých matrikách zo Šariša by na tomto mieste mohol jednoduchou odpoveďou skončiť. Ako by však nejeden genealóg súhlasil, jednoduché odpovede bývajú zriedkakedy uspokojivé. Rímskokatolíci museli žiť v Hermanovciach aj pred založením farnosti - inak by zakladanie farnosti nemalo zmysel. Znamená to, že mohli byť duchovne spravovaní kňazom z inej obce? Ak áno, kam chodili Hermanovčania pred rokom 1772 do kostola?

V 19. stor. si uhorské (arci) diecézy viedli tzv. schematizmy, v ktorých sa uvádzajú sídla jednotlivých farských úradov spolu s prislúchajúcimi filiálnymi obcami. V 18. stor. sa však podobné schematizmy nepublikovali, resp. nezachovali. Rímskokatolíci z územia Šariša boli do r. 1804 príslušní k Jágerskej arcidiecéze so sídlom v maďarskom meste Eger. Pre tamojších biskupov boli stolice dnešného severného Slovenska veľmi vzdialeným územím na beztak obrovskej ploche vtedajšej arcidiecézy. Napriek tomu sa dvaja z miestnych arcibiskupov podujali vykonať kanonickú vizitáciu na území Šariša. Prvým z nich bol v r.

Kanonickú vizitáciu šarišských farností z roku 1749 spracoval v prehľadnej publikácii prof. Peter Zubko. Vďaka tomu sa dozvedáme, že Hermanovce boli v roku 1749 filiálkou farnosti v Jarovniciach: „Farnosť Jarovnice… Vo filiálnej obci Hermanovce stál murovaný benedikovaný kostol sv. Alžbety…“

Kostol v Jarovniciach

Matriky v Jarovniciach

Najstarší zachovaný zväzok matriky pokrstených, sobášených a pochovaných z Rímskokatolíckeho farského úradu v Jarovniciach začína rokom 1750. Už samotný titulný zápis potvrdzuje závery kanonickej vizitácie, v titulnom texte totiž čítame: „Matrika cirkví v Jarovniciach, Hermanovciach, Daleticiach a Močidľanoch, v ktorej sú zaznamenaní pokrstení, zomrelí, tí, ktorí uzatvorili manželstvo od roku 1750 od 20.

Vďaka hlbšiemu výskumu preto vieme, že obyvatelia Hermanoviec boli ešte pred vznikom farnosti zapisovaní v susedných Jarovniciach. V Štátnom archíve v Prešove sú zachované kompletné matriky pokrstených, sobášených a zomrelých z farnosti Jarovnice z rokov 1750 - 1896. Opäť však nasleduje otázka: Viedla sa v Jarovniciach evidencia krstov, sobášov alebo pohrebov aj pred rokom 1750?

Schematizmus Košickej arcidiecézy z r. 1943 nás informuje, že farnosť v Jarovniciach prekvitala už okolo roku 1334, kedy sa miestny farár, Ján, spomína ako jeden z kňazov, ktorý svojvoľne neodvádzal pápežský desiatok. Po tom, čo sa v Uhorsku rozšírili reformačné myšlienky, prišiel evanjelický kazateľ aj do Jarovníc. Pôsobil tu s prestávkami od 90. rokov 16. stor. Od nasledujúceho roku, 1701, sa podľa schematizmu v obci začala viesť aj farská matrika.

Najstaršia katolícka matrika sa podľa Schematizmu ešte v roku 1943 nachádzala na farskom úrade v Jarovniciach. Z tohto dôvodu bolo potrebné osloviť Rímskokatolícky farský úrad v Jarovniciach. Na farskom úrade sa podarilo nájsť II. zväzok matriky, ktorý obsahoval údaje o pokrstených, zosobášených a pochovaných z r. 1718 - 1750. Titulný zápis v II. V súčasnosti je možné preštudovať záznamy o pokrstených deťoch, zosobášených dospelých a zomrelých, ktorí žili v obci Hermanovce.

Posledná správa o existencii najstaršieho zväzku jarovnickej matriky z rokov 1701 - 1717 pochádza z r. 1943. Jej ďalší osud je neznámy, na farskom úrade sa ani po dôkladnom hľadaní nenašla. Isté je jedno, pred rokom 1700 bol kostol a fara v Jarovniciach v rukách evanjelikov, preto staršia katolícka matrika zo 17. stor. s určitosťou neexistovala.

V turbulentnom 17. stor., ktoré poznačili stavovské povstania a boj za náboženskú slobodu, sa na šarišských farách často striedali katolícki a evanjelickí kňazi. Bolo by zaujímavé zistiť, či sa už pred nástupom reformácie viedli v Jarovniciach akékoľvek matričné knihy, resp. či s evidenciou vyslúžených sviatostí mohli začať miestni evanjelici. Nateraz odpovedať nevieme. Jednou možnosťou je, že nám chýba potrebný historický prameň, ktorý by dokázal na túto otázku odpovedať. Druhou možnosťou je, že sme sa v tejto chvíli uspokojili s jednoduchou odpoveďou.

V čase Barkóczyho vizitácie existovalo na Šariši štyridsať šesť rímskokatolíckych farností.

Rímskokatolícka Farnosť Sv. Martina Lipany

Lipany ležia v Šarišskom podolí, pri ústí Lipianskeho potoka do Torysy, v nadm. výške okolo 390 m. Jestvovanie sídliska sa predpokladá pred 11. storočím. Najstaršie písomné doklady o chotári pochádzajú z r. 1287. Najstaršia priama správa o Lipanoch a tamojšom rím. kat. kostole pochádza z r. 1312. Škola pôsobila pri farskom kostole. V r. 1427 bolo v mestečku vyše 80 domov roľníkov, remeselníkov a obchodníkov. Lipany boli majetkovou súčasťou hradného panstva Kamenica.

Rím. kat. kostol sv. Martina z 1. polovice 14. storočia, viackrát stavebne upravovaný a rozširovaný. V interiéri sa nachádzajú cenné umelecké pamiatky zo 14. storočia.

Filiálka Lúčka

Farnosť Lúčka zanikla v roku 1605, kedy bola vypálená a zničená. Odvtedy bola filiálkou Krivian, Lipian a nakoniec Kamenice. Obyvatelia Lúčky boli z väčšej časti katolíci. Kamenný kostol, ktorý bol zasvätený Duchu Svätému, bol vo veľmi zlom stave. Boli v ňom tri oltáre. S výnimkou hlavného, ku cti Najsvätejšej Trojice, boli ostatné časom schátrané a znivočené. Svätyňa bola zaklenutá. Kostol obkolesovali zvyšky murovaného plota. Kostol nemal vežu. Zvon bol umiestnený na najvyššom mieste kostola.

Od roku 1749, kedy sa ešte udáva kostol Ducha Svätého, sa potom pravidelne udáva kostol Najsvätejšej trojice. Bol kamenný s drevenou vežičkou so zaklenutou svätyňou. Veža, v ktorej boli dva zvony, bola iba pristavaná ku kostolu pri vchode do kostola. V kostole bol drevený chór, na ktorom bol organ so 6 registrami. Sakristia sa nachádzala na severnej strane kostola a bola dosť priestranná a v dobrom stave. V kostole bola tiež kazateľnica, lavice, dve zástavy. Oltáre boli obnovené. V blízkosti kostola bol malý cintorín.

Od roku 1741 po rekatolizácii za znovu začali písať matriky pokrstených, sobášených a pochovaných.

Nový Kostol v Lúčke

V roku 1805 bol postavený v Lúčke nový kostol Najsvätejšej Trojice. Postavili ho na novom, vyvýšenom a bezpečnom mieste. S určitosťou sa dá povedať, podľa opisu staveniska nového kostola z roku 1813, že vtedy ešte kostol nebol dokončený. Mal mať vežu, alebo skôr vežičku so zvonmi na streche kostola. Kedy bol kostol dokončený, to z nedostatku písomných prameňov nemožno jednoznačne určiť. V roku 1818 sa už hovorí o kostole ako dokončenom. Je to barokový kostol prestavaný v retardovanom slohu s klasicistickými prvkami. Je to jednoloďová stavba s polkruhovým uzáverom svätyne. V roku 1985 sa položili vzácna ružová dlažba z kubánskeho mramoru.

Po vojne v roku 1923 v novej Československej republike bol dovezený z Košíc zvon sv. Jozef vyrobený v roku 1914. Má krásny hlas a roky už pravidelne zvoláva veriacich do kostola. Malý zvon je z roku 1706. Kostol Najsvätejšej Trojice bol starostlivosťou kňaza aj veriacich v rokoch 1934-1935 obnovený. Rezbári opravili hlavný oltár zo zbierok amerikánov.

V roku 1969 veriaci pristavili ku kostolu novú vyššiu vežu s bočnými kaplnkami. Vzácnou historickou pamiatkou je hlavný oltár z roku 1747 situovaný centrálne v uzávere svätyne. Od roku 1701 sa stala filiálkou farnosti Kamenica a zostala ňou až do roku 1974, v roku 1974 bola pričlenená k Lipanom.

22. júla 1990 sa začali vybavovať úradné povolenia na výstavbu nového kostola. Stavba bola osadená 20. júna 1991 na lokalite bývalých záhrad zemanov Tahyovcov. 6. augusta 1991 vo sviatok Premenenia Pána biskup košickej diecézy Mons. Alojz Tkáč prvýkrát v histórii navštívil filiálnu obec, aby posvätil stavenisko nového kostola. 19. júna 1993 boli práce na kostole ukončené. 11. júla 1993 otec arcibiskup Alojz Tkáč Kostol sv. Anny vysvätil.

Novostavba rešpektuje súčasnú dominantu obce, Kostol Najsvätejšej Trojice s vežou. Filozofia architektúry Kostola sv. Anny vychádza z biblického obrazu korábu (lode) plávajúceho na mori, ktorý počas jej plavby sprevádza svetlo zhora. Kostol je kapacitou určený zhruba pre 900 účastníkov bohoslužieb, z toho 400 miest je na sedenie.

Pôdorys kostola tvorí elipsa rozdelená na tri funkčné časti. Prvou časťou je nástupná plocha pred funkčne klenutou stenou, cez ktorú sa prechádza do malého nádvoria tzv. rajskej záhrady. Treťou časťou je samotná chrámová loď. Pozoruhodným prvkom stavby je pozdĺžny väzník, zakotvený na klenutej stene a pokračuje stredom strechy celého chrámového priestoru. Od vstupu smerom k liturgickému priestoru sa zužuje do jedného bodu. Okrem svetelnej funkcie spĺňa i úlohu tepelnú. Pod chórom sa nachádza sakristia, spovedná miestnosť, priestor pre matky s deťmi, pomocné a technické priestory. Predná stena pred vstupom je murovaná z tehál a v časti, kde sú zavesené zvony, je železobetónový rám.

Zoznam Rímskokatolíckych Farností v Šariši a Ich Matriky

Nižšie uvedená tabuľka zachytáva zoznam všetkých rímskokatolíckych farností z územia Šariša, ktoré boli odovzdané do Štátneho archívu v Prešove. Vedľa každej farnosti figuruje údaj o tom, v ktorom okrese sa nachádza. Zoznam ďalej uvádza porovnanie rok, odkedy sa podľa schematizmu viedli vo farnosti matriky, a taktiež rok, od ktorého sú najstaršie matriky v Štátnom archíve uložené. Ďalej nasleduje zoznam „chýbajúcich matrík,“ ako aj údaj o tom, či existuje šanca, že sa chýbajúca matrika môže nachádzať na farskom úrade.

Použité zdroje:

• WAGNER, Carolus. Diplomatarium Comitatus Sarosiensis, quod ex tabulariis et codicibus manuscriptis eruit.
• Štátny archív v Prešove. Fond: Zbierka cirkevných matrík 1586 - 1895. Inv. č. 303 - Matrika pokrstených, sobášených a pochovaných Rímskokatolíckeho farského úradu Hermanovce z r.
• Schematismus Venerabilis Cleri Administrationum Apostolicarum Cassoviensis, Rosnaviensis et Satmariensis in Slovachia Anno Reparatae Salutis 1943.
• SÁRMANYOVÁ - KALESNÁ, Jana. Cirkevné matriky na Slovensku zo 16. - 19. storočia.
• ZUBKO, Peter - ŽEŇUCH, Peter. Barkóciho vizitácia Šarišského archidiakonátu (1749): Rímskokatolíci, gréckokatolíci a evanjelici podľa latinskej vizitácie. Bratislava: Slavistický ústav Jána Stanislava SAV, 2017. ISBN 978-80-89489-33-6.
• Štátny archív v Prešove. Fond: Zbierka cirkevných matrík 1586 - 1895. Inv. č. 389 - Matrika pokrstených, sobášených a pochovaných Rímskokatolíckeho farského úradu Jarovnice z r.
• SEDLÁK, Vincent. Monumenta Vaticana Slovaciae. Tomus I.
• ULIČNÝ, Ferdinand et kol. Reformácia na východnom Slovensku v 16. až 18. storočí. Prešov: Biskupský úrad Východného dištriktu Evanjelickej cirkvi a.v. na Slovensku, 1998.

tags: #rimskokatolicka #cirkev #lipany