Sviatosť posvätného stavu - označovaná kedysi ako sviatosť kňazstva - patrí medzi sedem sviatostí, ktoré boli ustanovené Ježišom Kristom. Kňaz je teda služobníkom Krista a jeho Cirkvi. Nekoná na základe svojej vlastnej moci, ale na základe udelenej kňazskej hodnosti daného posvätného stavu, ktorý každý vysvätený dostal od Ježiša Krista a z poverenia Cirkvi. Sviatostné kňazstvo je zároveň sviatosťou služby spoločenstvu Božieho ľudu. Z tohto teologického pohľadu jedine Ježiš Kristus je pravým kňazom a ostatné vysvätené osoby sú jeho služobníkmi. Ten, kto prijíma sviatosť posvätného stavu, dostáva tak osobitnú účasť na Kristovom kňazstve. Pri vysviacke Duch Svätý vtláča svätencovi nezmazateľný znak a trvalú pečať, ktorými ho pripodobňuje jedinému, najvyššiemu a večnému Veľkňazovi Ježišovi Kristovi. Svätenec tak dostáva schopnosť a duchovnú posvätnú moc konať nie v svojom mene či na vlastnú päsť alebo na základe svojich vlastných ľudských síl, možností a nedokonalostí, ale konať výlučne v mene Ježiša Krista a jeho božskej moci.
Za diakona, kňaza a biskupa môže byť platne vysvätený muž, ktorý prijal katolícku vieru, bol pokrstený a je Cirkvou povolaný na tento posvätný úrad a službu Božiemu ľudu. Vysviacka sa nedá nárokovať. Nie je ľudskou zásluhou, ale nezaslúženým Božím darom a milosťou. Povolanie do posvätného stavu sa upevňuje a nadobúda prostredníctvom duchovnej formácie v kňazskom seminári počas 6-ročného vysokoškolského teologického štúdia. Po ich úspešnom absolvovaní je kandidát na konci piateho ročníka vysvätený za diakona a po šiestom ročníku prijíma kňazskú vysviacku posvätného stavu. Katolícke rodiny sú podľa vyjadrenia sv. Jána Pavla II. „prvými seminármi“, kde sa formuje charakter, viera a povedomie mladých ľudí. Služba miništranta je dozaista vhodným pokračovaním tejto duchovnej formácie. Spolu s tým sú k dispozícii v Kňazskom seminári sv. Gorazda v Nitre krátkodobé i dlhodobejšie formačné dni, turnusy a výlety, ktoré vhodným spôsobom prezentujú seminársky a teologický život pre uchádzačov.
Rímskokatolícka cirkev (100) - vlastníkom kostola vo farnosti alebo na jej filiálke je príslušná farnosť rímskokatolíckej cirkvi, do ktorej farnosť či filiálka patrí.
Sviatosť posvätenia kňazstva vyplýva z potreby udržiavania a budovania Cirkvi, ako tajomného Mystického Kristovho tela, po nanebovstúpení Ježiša Krista, ktorý zostáva medzi nami stále prítomný. Liturgia slávená malou skupinkou miestnej Cirkvi sa slávi v mene celej Cirkvi. Farské spoločenstvo je vždy reprezentantom celej Cirkvi. Všetci pokrstení účastní na liturgii sú koncelebrantmi, každý podľa svojho stupňa kňazstva v Kristovi. Pokrstení majú účasť na kňazskom, prorockom a kráľovskom úrade Ježiša Krista. Presbyteriát je špeciálnym stupňom Kristovho kňazstva, ale všetci pokrstení sú pokrstení v kňazstve Ježiša Krista, ktorý je jediným kňazom a každé iné kňazstvo (podľa rôznych stupňov v Cirkvi) je len účasťou na Kristovom kňazstve.
Liturgia nie je niečo, čo koná klérus pre iných, ale celé spoločenstvo koná podľa rôznych stupňov služobnej hierarchie Cirkvi. Služobné kňazstvo ustanovil Ježiš Kristus pri Poslednej večeri, keď premenil chlieb a víno slovami: Toto je moje telo… toto je moja krv… toto robte na moju pamiatku! Ježiš Kristus prikazuje apoštolom robiť to isté, čo robil on: premieňať chlieb a víno na Telo a Krv Ježiša Krista, čo patrí aj k samotnej podstate kňazskej moci. Celú svoju náuku, ktorú prijal od Otca a časť svojej božskej moci odovzdal Ježiš Kristus svojím apoštolom. Petrovi dal poverenie hlásať túto náuku a vysluhovať sviatosti až do konca sveta a po celom svete. Apoštoli to neboli schopní robiť sami a preto ustanovili biskupov, ktorým odovzdali plnosť kňazskej moci, ale aj plnú účasť na Kristovom trojakom poslaní. Aby biskupi mohli plniť tieto služby, potrebujú pomocníkov, ktorým v rôznej miere odovzdávajú účasť na Kristovom i svojom kňazstve a tak ich uspôsobujú na príslušné služby. Takýmito pomocníkmi biskupov sú kňazi a diakoni. Okrem týchto služieb (svätení) vznikli v neskorších obdobiach v Cirkvi aj iné, tzv. nižšie svätenia. Okrem biskupskej, kňazskej a diakonskej služby, sú aj iní služobníci pripustení alebo ustanovení na službu Božiemu ľudu alebo na vykonávanie funkcií pri posvätnej bohoslužbe. Títo sú ustanovení do nižších rádov a nazývajú sa akolyti a lektori.
Stupne posvätných rádov v katolíckej cirkvi
Stupne posvätných rádov v katolíckej cirkvi:
- Episkopát
- Presbyterát
- Diakonát
Pozrime sa bližšie na jednotlivé stupne:
Episkopát
Biskupský stupeň je prvým a najvyšším stupňom cirkevnej hierarchie. Tento stupeň dáva osobe posvätenej za biskupa plnosť apoštolskej moci. Obsahuje teda nielen kňazskú moc, ale aj možnosť odovzdať ju inej osobe. Pri biskupskom svätení majú byť traja biskupi ako spolusvätitelia.
Úlohou a povinnosťou biskupa je chrániť čistotu evanjelia, starať sa o jeho šírenie a hlásanie medzi ľuďom.
Katolícki biskupi počas bohoslužby
Presbyterát
Kňazstvo je sviatosť, v ktorej cirkvou vybraní kandidáti po splnení všetkých predpísaných podmienok dostávajú vkladaním rúk biskupa svätenie, duchovnú moc a potrebné milosti plniť svoje kňazské povinnosti.
Kňaz pri vkladaní rúk biskupa získava plnú kňazskú moc a medzi jeho duchovné povinnosti patrí:
- udeľovať sviatosti veriacim,
- hlásať Božie slovo,
- viesť veriacich k bohumilému životu na zemi a k spáse vo večnosti.
Vznik kňazskej služby spadá do obdobia, kedy sa začali utvárať miestne cirkvi. A to znamenalo, že ich slúženie bolo nevyhnutné pre jestvovanie samostatnej miestnej Cirkvi. Vo vzťahu k biskupskému stupňu je tento stupeň podriadený, lebo bez vôle biskupa kňaz nemohol prijímať a vykonávať nič podstatne dôležité v cirkevnej činnosti. Vo vzťahu k bohoslužbe mal kňaz práva na úrovni biskupa, okrem práva vysväcovania kňazov, ktoré bolo ponechané výlučne biskupovi.
Kňazská vysviacka
Diakonská a kňazská vysviacka - Žilinská diecéza 2018
Diakonát
Diakonát je prvým stupňom z vyšších svätení, kedy sa diakon zúčastňuje na verejnej a súkromnej bohoslužbe. Diakonát bol však ustanovený nie na kňazstvo, ale na službu biskupom a presbyterom. Diakoni sa totiž pokladali za ich pomocníkov. Podľa vyjadrenia sv. Ignáca Antiochijského, diakoni v súlade s biskupmi a presbytermi jasne učia veriaci ľud.
Liturgickou službou diakona je: čítanie a vysvetľovanie evanjelia v homílii, prednášanie spoločných modlitieb veriacich a ostatné úkony pri príprave a rozdávaní Eucharistie. Diakon môže vysluhovať sviatosť krstu, asistovať pri vysluhovaní sviatosti manželstva a pochovávať zosnulých.
Vystúpenie diakonov ako osobitej kategórie služby v Cirkvi je zaznamenané v Skutkoch apoštolov, kde sa opisuje voľba a ustanovenie siedmich mužov na službu starostlivosti o stolovanie a obsluhovanie pri stoloch. O týchto mužoch sa hovorí ako o mužoch „plných Ducha Svätého a múdrosti“ (Sk 6,3). Obsluhovanie pri stoloch a pomáhanie počas agapé bolo spájané v apoštolskej dobe so slávením Eucharistie.
Ďalšie funkcie kňazov
V Rímskokatolíckej cirkvi existuje viacero funkcií, ktoré kňazi zastávajú. Medzi najčastejšie patria:
- Farár: Vlastný pastier farnosti, ktorá je zverená do jeho starostlivosti. Vykonáva v nej pastoračnú starostlivosť o zverené spoločenstvo pod autoritou diecézneho biskupa. V spojení s biskupom vykonáva učiacu, posväcujúcu a riadiacu úlohu v spolupráci s ostatnými kňazmi a diakonmi a pomocou kresťanských laikov.
- Farský administrátor: Kňaz, ktorému sa z nejakého dôvodu zveruje vakantná farnosť.
- Správca farnosti: Iný kňaz prechodne určený biskupom pre farnosť v prípade uprázdnenia.
- Kaplán: Pri pôsobisku kňaza v úrade kaplána je jeho prípadné nasledujúce označené príslušnou funkciou kňaza a tou-ktorou farnosťou, v ktorej pôsobí/pôsobil. Pri prípadnom prejdení z úradu farára, správcu kláštorného kostola, či farského administrátora do úradu kaplána, je táto zmena taktiež zaznačená.
- Rektor kostola: Kňaz, ktorému je zverená starostlivosť o nejaký kostol, ktorý nie je ani farský ani kapitulný, a ani nie je pripojený k domu rehoľného spoločenstva alebo spoločnosti apoštolského života, ktoré v ňom slávia bohoslužby.
- Rektor kňazského seminára: Kňaz, ktorý je vykonávateľom a koordinátorom výchovy seminaristov.
- Vicerektor kňazského seminára: Kňaz, ktorý rektorovi seminára pomáha v úlohe vykonávateľa a koordinátora výchovy seminaristov.
- Špirituál: Kňaz, ktorý má na starosti duchovné vedenie seminaristov; vykonáva úlohu spovedníka a zodpovedá za duchovné aktivity v seminári.
- Prefekt, al. predstavený: Kňaz, ktorý stojí na čele kňazského seminára / kláštora
- Študijný prefekt: Pomáha rektorovi pri organizovaní a vedení vyučovacieho procesu v seminári.
- Penitenciár: Spovedník
- Prebendát: Člen rímskokatolíckeho kléru na poste kanonika, ktorého úlohou je spravovať katedrálu alebo kolegiálny kostol.
- Sucentor: Kňaz, ktorý pomáha s prípravou a vedením liturgie vrátane žalmov, precíz a odpovedí.
- Kapitulný vikár: Kňaz volený kanonikmi katedrálnej kapituly, ktorý po dobu sedisvakanacie riadil diecézu menom katedrálnej kapituly; pojem zodpovedajúci dnešnému úradu diecézneho administrátora používaný do roku 1983 pokým nebol promulgovaný nový Kódex kánonického práva
Povinnosti farára
Funkcie, ktoré sú zverené zvlášť farárovi, sú tieto:
- vysluhovanie krstu
- vysluhovanie sviatosti birmovania tým, ktorí sa nachádzajú v nebezpečenstve smrti
- vysluhovanie viatika, ako aj pomazania chorých a udeľovanie apoštolského požehnania
- vysluhovanie uzatvárania manželstiev a požehnanie sobáša
- pochovávanie
- vedenie procesií mimo kostola, ako aj slávnostné požehnanie mimo kostola
- požehnanie krstného prameňa vo veľkonočnom čase
- slávenie Eucharistie v nedeľu a v prikázané sviatky.
Farár vo funkcii pastiera má poznať zverených veriacich, navštevovať ich, sociálne s nimi cítiť, posilňovať ich, najmä sviatosťami.
Zoznam kňazov diecézy
V diecéze pôsobí množstvo kňazov. Tu je zoznam niektorých z nich:
- Mgr. Andrej Adamčák
- Mgr. Radoslav Adámik (CSsR)
- prof. PhDr. ThDr. Amantius Akimjak PhD. (OFS)
- Mgr. Jozef Anderák
- ThLic. Ladislav Árvai (SJ)
- PaedDr. Marcel Bača
- Mgr. Vladimír Bača
- Mgr. Martin Bakoš
- Stanislav Baldovský ICLic.
- ... a ďalší
Je pravidlom, že zborový farár cirkevného zboru, ktorého si cirkevný zbor zvolil na zborovom konvente, je vždy inštanovaný (uvedený do úradu). § 23 Zborníka cirkevnoprávnych predpisov ECAV na Slovensku novelizovaného dňa 10. januára 2019 hovorí o inštalácii zborového farára nasledovné: „Do troch mesiacov od nastúpenia do funkcie zborového farára musí byť zvolený farár uvedený do nej v rámci služieb Božích seniorom.
tags: #rimskokatolicka #cirkev #mala #knazov