História Rímskokatolíckej Cirkvi v Nových Zámkoch a Okolí

Meno kňaza a jazykovedca Antona Bernoláka sa úzko viaže s mestom Nové Zámky, kde prežil posledné roky svojho života. Novozámčania si každoročne pripomínajú výročie jeho narodenia i úmrtia a jeho socha je ozdobou Hlavného námestia. Na počesť 261. výročia narodenia kodifikátora spisovnej slovenčiny Antona Bernoláka sa konalo v nedeľu 1. októbra spomienkové zhromaždenie, ktoré organizovali Miestny odbor Matice slovenskej, Mesto Nové Zámky, Rímskokatolícka cirkev Farnosť Nové Zámky a Cirkevná základná škola Antona Bernoláka. Po svätej omši v Kostole Povýšenia sv. Kríža boli k pomníku položené vence vďaky. Za Mesto Nové Zámky vence položili poslankyne Mária Malperová, Iveta Kališová a Monika Kolejáková.

Aj mesto Šurany má bohatú náboženskú históriu, ktorá siaha až do stredoveku. Sú prastarým ľudským sídlom a svojou priaznivou polohou pri dolnom toku rieky Nitry lákali k obývaniu kmene rôznych kultúr a plemien. Bronzová kultúra, rímska, avarská zápolili o mestečko pri dolnom toku rieky Nitry. Popolnice, kosti, tehly s nápismi, sponky, náušnice, príbytkové jamy a iné archeologické nálezy poukazujú na dočasný pobyt niektorých privandrovaných skupín, ktoré sa tu nevedeli nikdy natrvalo uchytiť.

Existencia farnosti v Šuranoch je datovaná k roku 1226. Podľa posledného sčítania obyvateľstva má farnosť 10 491 obyvateľov, z ktorých je 8 395 rímskokatolíkov a 10 gréckokatolíkov. Farnosť Šurany je od 14. februára 2008 dekrétom Kongregácie pre biskupov Prot. N. 621/2003 súčasťou Nitrianskej diecézy a Šurianskeho dekanátu. Farský kostol je zasvätený sv. Štefanovi prvomučeníkovi. K farnosti patria aj filiálne kostoly v mestkých častiach Nitriansky Hrádok - kostol sv. Martina z roku 1888 a Kostolný Sek - kostol Panny Márie Ružencovej z roku 1887. V roku 2000 bol v mestkej časti Kostolný Sek konsekrovaný kostol Božieho Milosrdenstva. Z roku 1937 je kaplnka Panny Márie Lurdskej. Vo farnosti pôsobí Cirkevná Základná škola Žofie Bosniakovej, Kolpingova rodina či Spolok sv. Vojtecha na Slovensku. Vo farnosti vychádza periodikum Nádej - Listy farnosti sv. Štefana.

Rušné dejiny Šurian sa priam ponúkali ku spracovaniu, ale všetkým záujemcom sa stavali do cesty veľké prekážky. Napriek týmto ťažkostiam sa šuriansky rodák Michal Matunák v r.1889 jako mladý bohoslovec podujal na ťažkú a krásnu prácu, načrtnúť úryvky z dejín Šurian a zároveň ich školstva. Stal sa miestnym priekopníkom na neľahkej pôde miestnej histórie. Počas 2. svetovej vojny sa opäť pokúša zozbierať dejiny Šurian do roku 1868 ThDr. Karol Markovič, šuriansky dekan. Vydáva v roku 1943 knihu Dejiny Šurian do roku 1868. Ďaľšími dvomi veľkými záujemcami a ohrancami historických pamiatok Šurian sa stali Ladislav Zrubec - publicista, rodák zo Šurian a Viliam Nemček, bývalý riaditeľ Strednej všeobecnovzdelávacej školy v Šuranoch, rodák z Chrováckeho Grobu. V roku 1968 vydávajú knihu Šurany, v ktorej spracovali svoje nazbierané materiály zo staršej i novšej regionálnej histórie. V ďaľších rokoch sa vydávajú už iba pamätné dokumenty při rôznych významných príležitostiach života mesta.

Významné Osobnosti a Rodiny

Roku 1613 sa majiteľom Šurian stal horlivý katolík Tomáš Bosniak. Bol veľkým bojovníkom proti Turkom, otec nitrianskeho biskupa Štefana a Žofie, manželky palatína Františka Vešeléniho. Žofia sa narodila 2. júna 1609 a zomrela v chýre svätosti na Strečne 28. apríla 1644. Jej zachovalé telo sa teraz nachádza v Tepličke pri Žiline.

Tomáš Bosniak postavil budovu fary a jeho syn Štefan, odchovanec Pazmánya, neskôr biskup nitriansky, asi v rokoch 1630-1640 postavil kostol, ktorý bol tureckými vojskami zničený v roku 1663. Tomáš Bosniak daroval kostolu strieborný kalich, cibórium a kríž. Okrem farských pozemkov mal šuriansky farár určite 100 meríc pšenice od majiteľa hradu. Za Bosniakovcov bol kostol bohato dotovaný a náležali mu majetky v Malej Kesy a v Kostolnom Seku. V búrkach a svároch tureckých vojen stratil kostol cenné pozemky.

Po porážke Rákoczyho povstania bol znovu postavený kostol v Šuranoch Bosniakovými dedičmi, z rumov šurianskeho a novozámockého hradu. Znovu postavený kostol z úcty k Štefanovi Bosniakovi niesol tento nápis (v roku 1719): Stephan V s Bosnyak Ine aeDIfIeaVIt posterI refeCer Vnt.

Kostol sv. Štefana v Šuranoch

Kánonické Vizitácie

Ďalšie údaje o šurianskom kostole a náboženskom živote nám podávajú kánonické vizitácie. Niektoré sú spracované ohľadom minulosti ozaj svedomite, iné podávajú len mienky farára. Uvádzame ich v poradí, ako nasledujú, bez toho, aby sme menili nepresnosti niektorých údajov, aby sa neporušila patina starobylosti. Niektoré kánonické vizitácie si v historickej časti protirečia, iné sa dopĺňajú.

Prvý doklad pochádza z roku 1713. Podáva správu o úradnej návšteve fary, ktorú vykonal 28. septembra 1713 prepošt Pavel Zicky. O kostole sa píše, že bol postavený nitrianskym biskupom Štefanom Bosniakom. Neskôr znesvätili kostol Turci a povstalci počas revolúcií. Fara potrebovala v tej dobe súrnu opravu. Počet veriacich v Šuranoch schopných svätej spovedi bol 338. Z tohto počtu vidieť pokles obyvateľstva zapríčinený vojnami. Na zásah bolo napočítané 130 duší schopných svätej spovedi. Patrónom fary bol gróf A. Kaunitz. K Šuranom patrila v tejto dobe cirkevne Bánovská Kesa ako filiálka. 28. marca 1723 vykonal gróf František Zichy, arcidekan, druhú kánonickú vizitáciu Šurian.

Podrobnejšie údaje o Šuranoch obsahuje kánonická vizitácia vykonaná 10. augusta 1755 nitrianskym biskupom, veľprepoštom a ostrihomským kanonikom Antonom Révayom de Réva. O šurianskom kostole je zaznamenané, že biskup Štefan Bosniak zanechal pre kostol majetok na Malej Kesy a v Kostolnom Seku, aby z jeho príjmov bol opravovaný a udržovaný. Šurianskym farárom bol v dobe kánonickej vizitácie Jozef Jelenčič, svedomitý kňaz. Patrónom fary bol nitriansky biskup Imrich Esterházy, ďalej gróf Károlyi a Štefan Holešický. Farár Jozef Bada (21. 4. 1740-24. 5. 1745) založil v Šuranoch chudobinec (hospitall surancnse). Z kánonickej vizitácie, ktorá bola spísaná 21. októbra 1779, vynikajú ďalšie detaily o Šuranoch. Kostol sa nachádzal skoro uprostred obce a obklopený bol cintorínom a pevným múrom. Nový cintorín sa nachádzal ďalej od obce (pri železničnej stanici). Farárom bol Juraj Stočko, farár z Haličky, šľachtickým pôvodom. V tej dobe pribudlo pastoračnej práce natoľko, že do farnosti bol pridelený kaplán Ján Vince. O materinskej reči ľudu poznamenáva kanonická vizitácia z roku 1779: „pralvalet slavonica tam in matre guam in filiabus adeo, ut admodum pauci numerentur hungari (Ovláda reč slovenská v Šuranoch, ako aj na filiálkach natoľko, že sotva niekoľko Maďarov možno napočítať.)“. Veriacich chváli kanonická vizitácia ako zbožných a hostinných, ktorí si riadne vykonávajú veľkonočnú svätú spoveď. Na základe povolenia zemepánov mali židia v Šuranoch už v roku 1779 synagógu a vlastného rabína. Počet židov odhaduje kánonická vizitácia na 220.

3. mája 1847 bola vykonaná kánonická vizitácia ostrihomským kanovníkom Vincentom Jarošom. Pripomína sa dar biskupského otca Tomáša Bosniaka, ktorý venoval bohatý majetok Malej Kesy šurianskemu kostolu. Úrad kostolného otca zastával Martin Skokan. Vo veži boli štyri zvony, za zvonenie sa platila jedna zlatovka. Patrónmi kostola boli: gróf Ludovít Károlyi, grófka Mária Berchtoldová, rodená Husárová, Pavel Motešický a grófka Terézia Pongrácová. Farárom bol v tej dobe Anton Kardhordó, ktorý vedel dobre slovensky, nemecky a maďarsky. Kaplánom bol Jozef Bartovič, živej povahy. Farská budova bola postavená v roku 1830. Okrem už spomínaných sôch v predošlých kanonických vizitáciách bola v Šuranoch postavená socha svätého Floriána a na Várade socha svätého Vendelína. Mnohí zemepáni pohoršujú ľud, lebo ho nútia do práce aj v nedeľu. Obyvateľstvo je čistých mravov, ale prichádzajúci remeselníci, zvlášť murári, tesári, stolári a pokrývači, zasadzujú svojím chovaním ťažkú ranu mravnosti.

23. mája 1852 vykonal kanonickú vizitáciu arcibiskup Ján Satovský. O starom kostole hovorí táto listina, že bol vystavený Štefanom Bosniakom, nitrianskym biskupom, ktorý žil za panovania cisára Ferdinanda II. Za tureckých vojen bol kostol zneuctený a vraj úplne zhorel. Obnovený bol rodinou Bosniakovou v roku 1719. V krypte kostola odpočívala mŕtvola už spomínanej grófky Berchtoldovej, jej manžela grófa Antona Berchtolda, syna Jozefa a ešte dvoch dietok. Dejiny fary je ťažko zachytiť, priznáva kanonická vizitácia, pre nedostatok písomných dokladov. Matriky pochádzajú z roku 1730. Kanonická vizitácia vypočítava ďalej dlhý zoznam autorov (147), ktorí zapĺňali farskú knižnicu v Šuranoch. I táto listina prízvukuje, že materinská reč ľudu je slovenská, iba niektorí vznešenejší ovládajú nemčinu a maďarčinu.

Nový Kostol v Šuranoch

Za účinkovania kňaza Františka Gratzera v roku 1935 začali stavať terajší šuriansky kostol. Je to krásna a jedinečná stavba. Úplne ho dokončili až po vojne. Nový farský kostol sv. Štefana, prvomučeníka bol konsekrovaný dňa 25. októbra 1942. Za maďarskej okupácie v r. 1938-1945 Šuranci veľa trpeli. V roku 1938 na vianočné sviatky žandári do ľudí i strieľali. Vtedy bola usmrtená 19-ročná Mária Kokošová. Dnes stojí na počesť Márie Kokošovej pamätná busta pred kostolom. V roku 1945 začína v Šuranoch účinkovať Dr. Karol Markovič, ktorý veľmi napomohol duchovnému životu v Šuranoch a aj inak. Bol profesorom náboženstva.

Katolícky Kostol v Zemnom

Ak sledujeme históriu obce Zemné, zistíme, že obyvateľstvo sa vždy hlásilo ku katolíckemu vierovyznaniu. Katolícky kostol bol v obci postavený v roku 1397. Počas povstania Františka II. Rákóciho bolo Nové Zámky centrom Kurucov, takže sa okolie mesta stalo bojiskom a okolité obce generál Heister vyplienil a spálil a v tom čase prvý kostol v dedine vyhorel. Katolícky farský kostol bol prestavaný v roku 1728 na pozemku grófa Imricha Esterháziho ostrihomského arcibiskupa a uhorského prímasa, ktorý bol veľkým pomocníkom pri stavbe kostola a rovnako aj pri budovaní oltára. Svedčí o tom aj drevená tabuľa pripevnená na stenu kostola a výpis z knihy, v ktorej kostol venuje Panne Márie a sv. Anne. Výstavbu kostola viedol farár Martin Hajdinovics. K farskému úradu v tomto období patrili ešte dve fary, Kamočský evanjelický kostol a kaplnka sv. Vendelína na Hornom Gúgu. V roku 1693 podľa darovacej listiny arcibiskupa Széchenyiho Horný Gúg už patril k obci Szemő.

Kostol postavený v neskorom barokovom štýle v roku 1797 takmer úplne vyhorel a vo veľkom požiari sa roztavil aj zvon. Počas rekonštrukcie v roku 1878 boli pristavané k hlavnej lodi kostola dva postranné lode a tak získal dnešný vzhľad. Rekonštrukciu a rozšírenie podporoval ostrihomský arcibiskup Ján Šimor, avšak oltár vybudovali rodiny Jedlik a Sauer. Požiare v rokoch 1882 a 1887 tiež značne poškodili kostol a tak v roku 1898 zásluhou ostrihomského arcibiskupa Klaudiusa Vasaryho sa kostol opäť zrekonštruoval. V roku 1927 bol postavený oltár lemovaný so sviečkami, v strede s obrázkom Sv. Martina - patrónom obce. Na pravej strane oltára bola socha Panny Márie a na ľavej strane socha svätého Jozefa. 1933 bola rekonštrukcia veže kostola a neskôr v štyridsiatych rokoch umiestnili na vežu hodiny. Počas druhej svetovej vojny sa kostolné zvony odstránili a roztavil sa na vojenské účely, a iba v roku 1950 dostal kostol nové zvony. V roku 1953 na počesť Panny Lourdes, z iniciatívy farára Pavla Czuczora vyrobil Herman Nagy kamennú jaskyňu, ktorá dodnes zdobí prednú časť kostola. V roku 1970 postavili nový oltár, podobný ako bol prvý, v strede s maľovaným obrazom svätého Martina. V tomto roku sa uskutočnila aj maľba celého kostola. Strop a steny zdobia maľby Juraja Pšenčíka zo Žiliny. Nad oltárom sa nachádzajú maľby- jednorodeného Syna Božieho Ježiša, anjela Gabriela s Máriou, narodenie Ježiša a Nanebovstúpenie Pána. Na stenách bočných lodí je zobrazené utrpenie Ježiša na Kalvárii. V kostole sa nachádzajú aj sochy z ktorých by sa dali vyzdvihnúť - socha Panny Márie s Ježiškom, svätého Jozefa, Panny Márie v náručí s mŕtvym Ježišom, Svätej Terézie z Avily, sv. Antonína Paduánskeho, biskupa sv. Martina ako žobrákovi ponúka polovicu svojho plášťa, socha sv. Floriána. V roku 1971 kostol dostal nový zvon, ktorý už vtedy vysvätili. Posledná rekonštrukcia a opravy boli vykonané v rokoch 1990-1993, keď zrekonštruovali kostolnú vežu a na oboch stranách lode opravili strechu. V roku 2000 sa začala výstavba nového oltára, ktorý bol dokončený v roku 2006. Oltár dňa 03.12.2006 vysvätil Mons.Ján Orosch trnavský pomocný biskup. V roku 2010 vedľa kostola bola postavená nová fara za efektívnej finančnej podpory obce Zemné.

Táto tabuľka sumarizuje kánonické vizitácie v Šuranoch:

tags: #rimskokatolicka #cirkev #nove #zamky