Rímskokatolícka cirkev v Púchove: História a architektúra

Púchov, mesto s bohatou históriou, sa pýši niekoľkými významnými sakrálnymi stavbami. Medzi ne patrí aj kostol rímsko-katolíckej cirkvi, ktorý prešiel zložitým vývojom a dodnes je dominantou mesta.

Kostol Všetkých svätých v Púchove

História púchovského kostola

O založení farnosti a pôvode kostola v Púchove nemáme presné správy. Prvá historická správa o farnosti je v účtoch vyberačov pápežských desiatkov z prvej polovice 14. storočia. V roku 1332 - 1337 dvaja pápežskí vyslanci z Avignonu vyberali na ciele Svätej zeme z cirkevného majetku desiatu čiastku. Podľa týchto spomínaných účtov púchovský farár Ucta zaplatil 6 grošov, takže je zrejmé, že v tom čase bola v Púchove fara i kostol.

Pre nepokoje v Uhorsku v prvých desaťročiach 14. storočia nebola priaznivá situácia pre zakladanie nových cirkevnoprávnych celkov, preto môžeme predpokladať, že kresťanská cirkevná obec v Púchove vznikla v posledných desaťročiach 13. storočia a vtedy sa tu zriadila i fara. Kostol bol pristavený k veži, ktorá tu už stála. Bola pôvodne postavená nad skalnatým brodom Váhu. Mala ho strážiť a súčasne mohla byť aj jeho ukazovateľom.

Dôkazom toho sú štyri strieľne nad klenbou veže pod pravým oknom. Sú zamurované a vidieť ich len zvnútra. Pôvodnú vežu potom nadstavili a prispôsobili na kostolnú. K veži bola pristavená chrámová loď, ktorá mala charakter renesančnej lode s dvoma klenbovými poľami. Kostol zo 17. storočia bol postavený na starších základoch, čo znamená, že predtým tam už kostol stál. Treba poznamenať, že v čase reformácie bol kostol viac ako 70 rokov v rukách protestantov a to až do roku 1671. Po rekatolizácii bol renesančný hlavný oltár z kostola odstránený a keď si evanjelici postavili nový kostol požiadali o jeho darovanie.

V roku 1807 vypukol veľký požiar, ktorý zničil budovu fary a v nej farský archív, kde zhoreli vzácne historické dokumenty. Vtedy zhorela aj strecha kostola, veža a zničili sa aj zvony.

Pôvodne renesančný farský rímskokatolícky Kostol všetkých svätých zo 17.storočia, bol postavený na základoch staršieho kostola z 13.storočia. Od konca 16. storočia do roku 1671 mali kostol vo svojich rukách evanjelici. Do rúk rímskokatolíckej cirkvi sa vrátil iba na krátku dobu pretože na prelome 17. a 18.storočia ho opäť získali evanjelici. Rímskokatolícka cirkev ho opäť získala v roku 1710 a má ho vo svojich rukách až do súčasnosti. Počas veľkého požiaru v roku 1807 bola zničená strecha, veža kostola a zvony. Z pôvodnej stavby obnovenej po požiari ostala len veža a presbytérium vo funkcii bočnej kaplnky.

V 1.tretine 18.storočia bol kostol barokovo upravený. Dnes je pôvodná renesančná loď spojená s novou loďou. Kostol stojí v Púchove na Námestí slobody.

Architektúra a prestavby

Keďže púchovský kostol priestorovo nevyhovoval, v roku 1939 - 1940 bol starý kostol prestavaný a zväčšený. Dlhoročné sny veriacich sa stali skutočnosťou. Dňa 15. augusta 1940 konsekráciu kostola, ktorému bol ponechaný titul Kostol Všetkých svätých, vykonal nitriansky biskup ThDr. Karol Kmeťko. Bol to prvý kostol vybudovaný nielen v Nitrianskej diecéze, ale aj v novom samostanom štáte Slovenskej republike.

Prestavbu kostola navrhol uznávaný slovenský architekt Milan Harminc, ktorý prebúral priečne starý kostol, z ktorého ostalo zachované sanktuárium a veža. Vonkajšia architektúra je moderná, veža má barokovo-klasicistický charakter s názornými pilastrami a barokovo-laternovú baňu.

Vnútorná architektúra hlavnej lode je veľmi reprezentatívna. Kostol je postavený v modernom bazilikálnom štýle, je trojloďový s dvomi bočnými kaplnkami v zadnej časti chrámu, ktoré vytváraju s novým kostolom pôdorys kríža. V hlavnej lodi je dominantou mohutný oltár z mramoru - zlatého ónyxu, ktorý sa ťaží pri Leviciach.

Nad oltárom sa vypína kríž v nadživotnej veľkosti so sochou ukrižovaného Krista od akademického sochára Tibora Bártfaya. Z jeho rúk pochádzajú aj sochy Božského Srdca a Nepoškvrneného Srdca Panny Márie zo vzácneho kararského mramoru, ktoré boli na bočných oltároch, teraz sú nahradené inými sochami. Tieto sochy sú teraz umiestnené na farskom úrade.

Z pôvodného zariadenia sa v kostole zachoval barokový obraz všetkých svätých a obraz sv. Margity, patrónky mesta - tiež barokový z 18. storočia. Z tohto storočia pochádzajú aj plastiky 2 rokokových anjelov a večné svetlo.

Veľmi cenná je plastika Sedembolestnej Panny Márie v kaplnke vytvorenej pod vežou kostola umiestnenou na oltári pod dreveným krížom. Jej hodnotu vysoko vyzdvihli reštaurátori levočského oltára, bratia Kotrbovci, ktorí ju reštaurovali a určili aj jej datovanie do 17. storočia. Ich jedinečné restaurátorske dielo odkrylo krásu Piety v jej pôvodnom zhotovení, bola to polychrómová socha. Žiaľ, neodborným premaľovaním koncom dvadsiateho storočia utrpela škodu. Bude nutné vrátiť jej nádheru, ktorú jedinečne odhalili bratia Kotrbovci.

Vo veži sú tri zvony: veľký, stredný a malý. Na veľkom zvone je nápis: „Ku cti a chvále najsvätejšej trojici obetovali Púchovskí farníci.“ Na strednom zvone je nápis: „Buď tichou pamiatkou preukrutnej války a hlasitým svedkom katolíckej lásky.“ Oba tieto zvony boli uliate v roku 1922 v Brne. Na malom zvone je stručný nápis: „Láska, jednota, pokoj“.

Kostol bol upravovaný v rokoch 2005 a 2006, kedy boli vymenené okná a dvere. V roku 2009 bola realizovaná generálna oprava veže.

Ďalšie sakrálne pamiatky v Púchove

Okrem farského kostola sa v Púchove a jeho okolí nachádzajú aj ďalšie zaujímavé sakrálne pamiatky:

• Kostol evanjelickej cirkvi: Novogotický kostol z roku 1880 s renesančným oltárom z roku 1643.
• Kostol rímsko-katolíckej cirkvi v Horných Kočkovciach: Kostol z roku 1771 v barokovo-klasicistickom slohu.
• Baroková kaplnka Panny Márie: Kaplnka z roku 1746 so sochou Panny Márie s Jezuliatkom.
• Kaplnka na Trenčianskej ulici: Dvojvežová kaplnka z 19. storočia.
• Socha svätého Jána Nepomuckého: Baroková socha z roku 1733 na Námestí slobody.
• Socha svätého Jozefa: Kamenná plastika svätého Jozefa s dieťaťom v náručí.
• Kostol Fatimskej Panny Márie a kňazský dom v Nimnici
• Kostol Sedembolestnej Panny Márie v Streženiciach

Dvojvežovú kaplnku na Trenčianskej ceste v Horných Kočkovciach neprehliadol asi nikto z domácich obyvateľov. Táto historizujúca architektúra svojim dvojvežovým priečelím upúta každého okoloidúceho. Kaplnka je orientovaná v osi východ-západ, vchod má otočený smerom k ceste a k železničnej stanici, aby si ju všimli prechádzajúci ľudia. No zdá sa, že jej zanedbaný vzhľad a zanedbané okolie ako keby svedčilo, že nikoho neupútala.

Kaplnka „Magdalénka“ leží na úpätí svahu zaniknutej „Kočkovskej skaly“, ktorým vedie stará cesta na cintorín. Nachádza sa v peknom lesoparkovom prostredí, ktorý sa tam vytvoril desaťročiami z náletových drevín. Podľa zaužívaného názvu to je pohrebná kaplnka Nanebovzatia Panny Márie. Postavená bola v druhej polovici 19. stor. Prebiehajúci reštaurátorský prieskum ukázal, že kaplnka bola zväčšovaná, čo dokazuje jej staršiu históriu.

Jej vznik je spojený s pôsobením kanonika Augustína Floriána Balogha, farára v Horných Kočkovciach. Kanonik A. Balogh predstavil svoju ideu kaplnky v júni 1874 v liste nitrianskemu biskupovi Augustínovi Roškoványmu, kde píše: „S ohnivou túžbou chcel som kaplnku vystaviť, kde by som mohol po skončení svojho života seba, i mojich príbuzných uložiť. Ale materiálne nedostatky tento zámer zmarili a teraz, zdá sa, že i tieto boli vyriešené…“

V liste nitrianskemu biskupovi opísal víziu budúceho dvojvežového objektu s kupolou, situovaný pri cintoríne v Horných Kočkovciach, na dĺžku merajúci tri, na šírku dve siahy (1 siaha = 1,89m). Na jej výstavbu mal byť využitý materiál zo zničeného kostola, ktorý sa nachádzal na dnešnom cintoríne. Biskup Roškovány jeho túžbe vyhovel, nakoľko bola Baloghom zabezpečená istina na udržiavanie objektu a stavba ešte v ten rok začala na zelenej lúke.

Augustín Balogh v sprievodnom liste k žiadosti o povolenie stavby kaplnky uvádza, že chce kaplnku zasvätiť Panne Márii Nanebovzatej, svätej Márii Magdaléne a svätému Augustínovi z Kartága, ktorý bol jeho menovitým patrónom.

Podľa reštaurátorského prieskumu mala kaplnka dve hlavné stavebné fázy. V rámci prvej, od roku 1874 do roku 1878, vznikla hlavná loď s dvojvežovým priečelím a hrobkou pod podlahou kaplnky, merajúca 3×2 siahy (1 siaha = 1.9 m). Stavba bola z kameňa bývalého kostola a 7.500 tehál, ktoré darovali Karol Mottesiczky a gróf Gustáv Königsegg. Hrubá stavba kaplnky bola hotová už na prelome júla a augusta 1874.

Kniha A. F. Balogh vo svojej knihe „Beatissima Virgo Maria Mater Dei, qua regina et patrona Hungarorum II.“ opisuje aj interiér kaplnky: „Svätyňa je solídne postavená, opatrená dvoma vežičkami, nad nimi vyniká kupola, z ktorej vo výške čnie pozlátený kríž. Na oltári dominuje obraz Nanebovzatia Panny Márie a vo vnútri sú drevené sochy svätej Márie Magdalény, svätého Štefana - kráľa a svätého Ladislava - kráľa. Mobiliár kaplnky pozostáva z murovaného oltára a je opatrený kostolnými predmetmi.“ Neskôr bolo zaobstarané harmónium z Viedne (malý organ), luster z Budapešti, dve drevené lavice a zopár svietnikov. Kaplnka mala i tri zvony, ktoré boli 22. júla 1878 slávnostne posvätené.

Krypta bola A. Baloghom dňa 22. júla 1875 požehnaná a v čase ukončenia murárskych prác boli v hrobke pod kaplnkou umiestnené pozostatky Baloghových rodičov. Samotný Balogh osobitne dbal o rozvíjanie mariánskej úcty a zasvätil jej aj svoju najdôležitejšiu knižnú prácu, vydanú dva roky pred stavbou kaplnky.

Kaplnka Nanebovzatia Panny Márie sa na jeho podnet počas významnejších sviatkov stávala dejiskom liturgickým slávení. Podľa knihy zbierok to bol napr. každoročne opakovaný sviatok 29. júna, kedy sa kaplnka stala cieľom mariánskych procesií z celého púchovského regiónu. Kaplnka teda slúžila druhotne ako Mariánska pútnická kaplnka pre celé okolie Púchova a mala podnietiť a posilniť úctu k Panne Márii v regióne, ktorú horlivo podporoval vtedajší nitriansky biskup Augustín Roškovány.

Ako uvádza historický prieskum, o dve dekády neskôr (1897-1898), na sklonku Baloghovho života, sa uskutočnila II. stavebná fáza - predĺženie a zvýšenie kaplnky do dnešnej veľkosti. Kaplnka dostala novú farbu v interiéri, tentoraz okrovo-zelenú vo vstupe a v priestore oltára. Oltár bol upravený modrým náterom. Augustín Florián Balogh zomrel dňa 3. septembra 1898 v Horných Kočkovciach. Je pochovaný v krypte kaplnky, ktorej výstavbu inicioval.

Po smrti Augustína Balogha však kaplnka začala upadať. Aj keď bola kaplnka vyhľadávaným cieľom veriacich a navyše stála v exponovanej lokalite pri hlavnej ceste vedúcej cez brod do Púchova, kvôli nedostatočnej údržbe chátrala.

Jednotliví veriaci sa zberali po jednej - dvoch korunách, pridávali sa zbierky procesií z okolia a nemalú sumu 270,- korún venovali Slováci žijúci v Amerike. Koncom júla roku 1910 farár Martin Némedy požiadal nitrianskeho biskupa Imricha Bendeho o finančnú pomoc pre jej generálnu opravu, ktorý prispel sumou 200,- korún. Vďaka zbierke sa uskutočnila generálna oprava. Renováciu kaplnky dokončili v septembri roku 1910.

Martin Némedy v nasledujúcom roku musel riešiť majetkovo-právne nezrovnalosti spojené so stavbou, ktorá údajne nebola zapísaná ani v zoznamoch katastra. Pozemok pod kaplnkou bol v roku 1908 vytvorený oddelením z pôvodného pozemku č. 703/1, ktorý bol vo vlastníctve rímskokatolíckej cirkvi a ktorý kúpili od cirkvi veľkopodnikatelia Emil Brichta a Šandor Löwy. V kúpnopredajnej zmluve z roku 1911, keď im Farský úrad v Horných Kočkovciach predal pozemky pod dnešnú Mikonu, je kaplnka už zakreslená.

V povojnovom období bola kaplnka „Magdalénka“ v roku 1963 zavedená do štátneho zoznamu nehnuteľných kultúrnych pamiatok. Za kultúrnu pamiatku bola kaplnka Nanebovzatia Panny Márie vyhlásená 7. novembra 1963 na základe rozhodnutia evidovaného Pamiatkovým úradom Slovenskej republiky s označením SKK ONV P. BYSTRICA 70/63.

K väčšej obnove stavby prišlo až v 80. rokoch 20. storočia, kedy ju prikázalo MNV v Púchove opraviť miestnej rímsko-katolíckej cirkvi na náklady farnosti, hoci kaplnku farnosť nepoužívala. Pri oprave sa pristúpilo k oprave strechy, ktorá po úprave strešného plášťa máličko zmenila svoj tvar. Fasáda kaplnky bola omietnutá brizolitom a natretá žlto - bielo. Náter okien a dverí hnedou farbou obnovili pri týchto opravách. A táto informácia je nateraz posledným dodatkom k osudom pamiatky pred druhým miléniom. Kaplnka „Magdalénka“ ostala stáť počas turbulentného 20.

V roku 2003 prebehla Reorganizácia pozemkov v Horných Kočkovciach. Pozemky okolo a pod kaplnkou ostali nevysporiadané a kaplnka nemala na liste vlastníctva uvedeného vlastníka, ani pridelené súpisné číslo.

O vlastníctvo kaplnky a priľahlého pozemku sa v roku 2016 začala uchádzať Rímskokatolícka cirkev, Farnosť Horné Kočkovce, ktorá spravuje hnuteľný a nehnuteľný cirkevný majetok v katastri Horné Kočkovce. Farnosť Horné Kočkovce kaplnku spravovala od jej vzniku, preto jej nárok bol oprávnený.

Pri výstavbe kaplnky boli vedľa nej vysadené dve lipy, ktoré sú tam doteraz. Časť kaplnky a jedna z týchto líp však ostala po nevhodne urobenej ROP z roku 2003 na susednom pozemku Slovenského pozemkového fondu a dokonca bola aj časť kaplnky vo výmere 2 m² vo výlučnom vlastníctve Okresného úradu v Trenčíne. K historickému objektu, akým kaplnka bezpochyby je, by mal patriť aj primeraný pozemok potrebný pre opravy a pre úpravu okolia.

Púchov a jeho sakrálne pamiatky sú svedectvom bohatej histórie a kultúry tohto regiónu. Kostol je architektonickým i archeologickým skvostom.

V posledných rokoch sa na farskom kostole realizovali veľké opravné práce. Boli to najmä výmena všetkých okien (r. 2005) a výmena všetkých dvier (r. 2006). No, najväčšie práce sa konali v roku 2009, kedy sa previedla generálna oprava veže, nakoľko bola silno narušená jej statika.

tags: #rimskokatolicka #cirkev #puchov