Rímskokatolícka Cirkev v Sobranciach: História a Kultúrne Dedičstvo

Mesto Sobrance, ležiace na východnom Slovensku, ukrýva bohatú históriu, ktorej súčasťou je aj rímskokatolícky kostol svätého Vavrinca. Tento kostol zohráva dôležitú úlohu v živote miestnej komunity a jeho história je úzko spätá s vývojom mesta a regiónu.

Kostol sv. Vavrinca v Sobranciach

História Farnosti Sobrance

V centre mesta stojí aj rímskokatolícky Kostol sv. Vavrinca s otvorenou vežou. Farnosť Sobrance bola znovuzriadená satmárskym biskupom blahoslaveným Jánom Schefflerom 15. novembra 1943. Blahorečený bol 3. júla 2011. Farnosť vznikla vyčlenením z farnosti Tibava.

Sobrance boli už v minulosti farnosťou, ktorá sa spomína ešte v 18. storočí, ale pre ťažkosť časov, keď ani utečenci neboli ochotní usadiť sa v meste, chrám sv. Juraja pustol a chátral, čím úplne zanikol. Jágerskí biskupi dlho hľadali spôsob, ako zachrániť farnosť, to sa však nepodarilo. Pohnutá doba spôsobila, že mesto Sobrance viac ako sto rokov nemalo chrám, kde by sa schádzali veriaci.

Založenie Nového Chrámu

V roku 1870 bol v Sobranciach postavený nový chrám, ktorý bol zasvätený sv. Vavrincovi. Miestna komunita sa dlhodobo snažila o zriadenie farnosti, svoje žiadosti adresovali satmárskym biskupom, avšak dlho sa tak nestalo.

Po prvej svetovej vojne, keď vznikol Užhorodský vikariát, lebo územie Satmárskej diecézy bolo rozdelené medzi územia troch štátov, disponovala farnosť Tibava aj kaplánskou stanicou, ktorá bola predzvesťou vznikajúcej farnosti. Sobrančania museli čakať ešte 20 rokov, aby nastala zmena.

Po tom, ako v marci roku 1939 vypukla malá vojna, vojenský konflikt medzi Maďarským kráľovstvom a Slovenským štátom, sa Sobrance stali prihraničným mestečkom, ktoré bolo súčasťou Karpatskej expozitúry. Po spomínanej malej vojne bol región vikariátu včlenený do správy spojenej diecézy v Nagyvaráde a Satmári. Na základe rozhodnutia Svätého Otca pápeža Pia XII. bola 28. júna 1941 zrušená spoločná správa týchto dvoch diecéz a obnovená diecéza v Satmári.

Za biskupa tejto diecézy bol 26. marca 1942 menovaný Ján Scheffler, ktorý prijal biskupské svätenie 17. mája 1942. Biskup bol znalý situácie na území Užskej župy, kde vrcholili prípravy na kánonickú vizitáciu, ktorú mal viesť nový satmársky biskup. V danom čase sa otvorila otázka žiadostí veriacich zo Sobraniec. Preto sa nový biskup rozhodol, že v Sobranciach utvorí farnosť.

Oficiálne Utvorenie Farnosti

Oficiálna správa o utvorení farnosti bola oznámená v obežníku (Litterae circulares Szathmarini 1943 -VII). Farnosť Sobrance vznikla 15. novembra 1943 a jej prvým správcom sa stal Zoltán Kravianszký, správca farnosti Jenkovce. Samotný biskup Ján Scheffler navštívil farnosť Sobrance v roku 1944. Bolo to poslednýkrát, keď nás navštívil satmársky biskup.

Pri rímskokatolíckom Kostole sv. Vavrinca sa nachádza Súsošie Sedembolestnej Panny Márie.

Súsošie Sedembolestnej Panny Márie

Košický Kraj a Jeho Náboženská Štruktúra

Košický kraj, v ktorom sa Sobrance nachádzajú, má pestré národnostné zloženie, čo ovplyvňuje aj konfesionálnu príslušnosť jeho obyvateľov. Dominujú v ňom rímskokatolíci (48,39 percenta - 378 520), nasledujú gréckokatolíci (9,49 percenta - 74 240), po nich kalvíni (4,82 percenta - 37 731), luteráni (3,76 percenta - 29 409) a pravoslávni (1,91 percenta - 14 954). Viac než pätina (161 922) obyvateľov je bez náboženského vyznania.

V 440 mestách a obciach kraja stojí 796 kostolov a chrámov patriacich piatim denomináciám, z toho v krajskom meste je 43 kostolov a chrámov, ktorým sme venovali samostatný článok. Vyše dve tretiny kostolov a chrámov kraja patria katolíkom latinského a byzantsko-slovanského obradu, ale v období reformácie bola situácia v regióne výrazne odlišná v prospech Evanjelickej cirkvi helvétskeho vyznania (kalvínov).

Počet i podiel kostolov podľa denominácie:

• Rímskokatolícke kostoly: 381 (47,86 percenta)
• Gréckokatolícke chrámy: 157 (19,72 percenta)
• Kostoly Reformovanej kresťanskej cirkvi: 150 (18,84 percenta)
• Evanjelické kostoly: 71 (8,92 percenta)
• Pravoslávne chrámy: 37 (4,65 percenta)

Pôvodné datovanie kostolov a chrámov:

• 12. storočie: 4
• 13. storočie: 61
• 14. storočie: 43
• 15. storočie: 21
• 16. storočie: 10
• 17. storočie: 18
• 18. storočie: 139
• 19. storočie: 182
• 20. storočie: 251 (z toho po Nežnej revolúcii 96)
• 21. storočie: 67

Kultúrne Pamiatky v Okolí Sobraniec

Priamo v meste Sobrance sa nenachádzajú žiadne kultúrne pamiatky. Rímskokatolícky kostol svätého Vavrinca v Sobranciach je dôležitou súčasťou kultúrneho a náboženského dedičstva mesta. Jeho história odráža zložité obdobia a udalosti, ktoré formovali región.

V jeho okolí však sú:

• Varádyho vila v Sobraneckých kúpeľoch, ktorá je ale momentálne neprístupná, pretože kúpele nefungujú, sú zatvorené. Vo vile boli priestory na rehabilitáciu, elektroliečbu atď.
• Z kultúrno-historického hľadiska sú vzácne národné kultúrne pamiatky - drevené kostolíky v Inovciach a v Ruskej Bystrej.

Charakteristickým znakom týchto kostolíkov je ich trojdielnosť - vstupná časť (babinec), chrámová (hlavná) loď a oltárna časť, čo zároveň symbolizuje Svätú Trojicu. Trojitosť priestoru je aj navonok v mnohých prípadoch zdôraznená trojicou smerom na západ sa zvyšujúcich veží. Najcennejšou časťou interiérov drevených kostolov sú vzácne ikony zdobené maľbami východného obradu a osadené do ikonostasov, ktoré oddeľujú chrámovú loď od oltárnej časti.

Grécko-katolícky Drevený Kostol Sv. Mikuláša v Ruskej Bystrej

Grécko-katolícky drevený kostol Sv. Mikuláša v Ruskej Bystrej pochádza z roku 1730. Trojpriestorová drevená budova má šindľovú strechu. Kostol má dve veže, jedna z nich je situovaná na západ, druhá omnoho menšia na východ. Obidve veže sú zakončené krížmi. Na západnej strane je strecha predĺžená, podopretá zvislými drevenými stĺpmi a tvorí tak zastrešený priestor pred dverami.

V interiéri je loď oddelená od babinca (priestor pod veľkou vežou, prvá miestnosť za vstupnými dverami) drevenou stenou zdobenou drevorezbami. Bohato zdobený barokový ikonostas a oltár pochádzajú z prvej polovice 18. storočia. Z dôvodu nedostatku miesta sú krajné ikony umiestnené na stenách. Cárska brána (v strede ikonostasu) je zo 17. storočia. Sú na nej ikony štyroch evanjelistov a ikona Zvestovania.

V roku 2008 bol zapísaný s ďalšími 7 drevenými kostolmi Karpatského oblúka do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Drevený kostol v Ruskej Bystrej

Drevený Kostolík Svätého Michala Archanjela v Inovciach

V obci Inovce sa nachádza drevený kostolík svätého Michala Archanjela z roku 1836, ktorý je vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Vlastníkom je Gréckokatolícka cirkev, farnosť Podhoroď. Chrám svätého Michala Archanjela v Inovciach je drevený gréckokatolícky chrám v obci v najvýchodnejšej časti Slovenska v okrese Sobrance. Je to jeden z najmenších drevených cerkví na Slovensku.

Bol postavený v prvej tretine 19. storočia (niekedy sa uvádza rok 1836) a svojimi rozmermi postačoval potrebám málo ľudnatej obce. Súčasťou areálu je drevená zvonica s jednoduchou, v hornej časti otvorenou stĺpikovou konštrukciou, na svahu za cerkvou leží cintorín a celý areál dotvárajú mohutné lipy.

Z hľadiska pôdorysu je to trojpriestorový zrubový objekt na nízkej podmurovke s hrotito ukončenou svätyňou. Loď je postavená na štvorcovom pôdoryse, podobne aj babinec, nad ktorým sa vypína západná veža situovaná do prečnievajúcej strechy a podchytená drevenými krakorcami. Zrub je prekrytý veľkou valbovou strechou, ktorá zostupuje tak nízko, že okienka na južnej strane museli byť vsadené do hlbokej niky. Na kovovej konštrukcii nad svätyňou bola osadená menšia strešná vežička. Obe veže sú zakončené cibuľovitými baňami s trojramennými kovanými krížmi.

Hlavný vstup vedie cez babinec do chrámovej lode, ktorú presvetľuje dvojica okienok. Interiér svätyne presvetľujú tiež dve okienka (na južnej a severovýchodnej stene).

Z dôvodu malej výšky i šírky východnej steny lode, nebolo možné osadiť ikonostas s plným ikonografickým programom, ktorý je vďaka tomu neúplný a asymetrický. Vyrezávaná konštrukcia ikonostasu s bielo-zlatými cárskymi dverami s medailónmi Zvestovania a štyroch evanjelistov pochádza z obdobia vzniku celého chrámu a vyznačuje sa netradičným riešením rezbárskej dekorácie jeho stĺpikov, ako aj rámov hlavných ikon. Všetky ikony sú poznačené vplyvom západnej maľby, podobný charakter má aj prestol vo svätyni s ikonou Piety a výjav Ukrižovania na stole žertveníka.

Ďalšie Sakrálne Pamiatky v Okolí

Medzi ďalšie sakrálne pamiatky v okolí Sobraniec patria:

• Gréckokatolícky Chrám svätých sedmopočetníkov (sv. Cyril, sv. Metod, sv. Gorazd, sv. Kliment, sv. Angelár, sv. Naum a sv. Sáva) v Sobranciach.
• Gréckokatolícky Chrám Zoslania sv. Ducha v Michalovciach, postavený v rokoch 1934 - 1935 v neobyzantskom slohu.
• Chrám Sv. Michala v Topoľanoch, náhradou za pôvodný drevený gréckokatolícky chrám z roku 1718.
• Kaplnka sv. Antona Paduánskeho na Hrádku v Michalovciach, postavená v roku 1898 ako rodinná hrobka rodiny Sztárayovcov.
• Rímskokatolícky goticko-renesančný kostol v Ruskej, s druhou loďou pristavanou v r. 1912 - 1920, v ktorom bol v r. 1572 pochovaný István Dobó.
• Gréckokatolícky kostol v Klokočove, ktorý má charakter pútnického miesta kvôli zázračnej plačúcej ikone Bohorodičky.

Tieto kostoly a chrámy sú dôležitou súčasťou kultúrneho a náboženského života v regióne Sobraniec a Michaloviec. Sú nielen miestami modlitieb, ale aj svedectvom bohatej histórie a kultúry tohto územia.

Prehľad Rímskokatolíckych Kostolov v Sobranciach a Okolí

tags: #rimskokatolicka #cirkev #sobrance