História Rímskokatolíckej farnosti Čerhov

Rímskokatolícka farnosť Čerhov bola založená výnosom biskupského úradu v Košiciach dňa 29. februára 1936, na žiadosť tunajších veriacich. Do roku 1924 patrila do farnosti Lastovce, od roku 1924 do farnosti Veľký Kazimír.

Prvým dočasným administrátorom bol od 1. marca 1936 vymenovaný Jozef Repovský. Do farnosti Čerhov boli priradené aj filiálne obce Luhyňa, Malá Tŕňa, Veľká Tŕňa, Slovenské Nové Mesto.

Podľa posledného sčítania bolo v obci Čerhov 530 ľudí hlásiacich sa k rímskokatolíckemu vyznaniu. Do roku 1999 farnosť Čerhov spravoval sám farár, ale na žiadosť slovenských veriacich bývajúcich v maďarskej farnosti Streda nad Bodrogom bol jej pridelený kaplán s poslaním byť k dispozícii slovenským veriacim v Borši a v Strede nad Bodrogom.

Pôvodne poddanská poľnohospodársko - vinohradnícka obec v slovenskej časti vinohradníckej oblasti Tokaj. Etnicky bola prevažne slovenská, nábožensky zmiešaná, s prevahou katolíckych cirkví.

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1076. Čerhov sa spomína v listine z roku 1398 ako staršia zemianska osada. V roku 1441 platili Čerhovčania daň kráľovi 35 zlatých /40 domácností/. Roku 1459 bola obec príslušenstvom Tokajského hradu. Roku 1557 patrila k majetkom grófa Šerediho, mala osem port /celých sedliackych usadlostí/ a troch želiarov.

Roku 1567 dedinu spustošili Tatári a niekoľko rokov bola opustená. Ešte roku 1600 ju tvorilo iba desať obývaných sedliackych domov, kostol, fara a škola.

Pravdepodobne až v 16. storočí postavili v Čerhove kostol. Od roku 1598 a ešte v roku 1646 v ňom vysluhovali bohoslužby evanjelický reformovaní kazatelia. Neskôr kostol nemal farára, okolo roku 1700 bol spustnutý. (in: Uličný Ferdinand: Dejiny osídlenia Zemplínskej župy,s. 104)

Pôvodne katolícku obec ovládli počas reformácie v rokoch 1598 - 1646 evanjelickí reformovaní kazatelia. Po nástupe protireformácie bol kostol ešte roku 1700 stále opustený.

Súčasný neskoroklasicistický kostol Narodenia Panny Márie postavili roku 1858. Nachádza sa v ňom obraz Vzkriesenia Lazára od V. Klimkoviča a krypta bývalého zemepána J. Hercza. V roku 1858 bol prestavaný do podoby, ktorú má dodnes a je zasvätený k úcte Panne Márii.

Po protihabsburgských stavovských povstaniach bola dedina spustnutá a zanikla. Roku 1720 ju tvorili len tri domácnosti.

Počas ruthénskej kolonizácie sa v roku 1828 zvýšil počet domácností na šesťdesiat a obyvateľov na 469. Popri poľnohospodárstve a vinohradníctve sa obyvateľstvo venovalo aj remeslám- debnárstvu, kováčstvu, kolesárstvu, rákosníctvu a roľnícke ženy aj tkáčstvu.

Pravdepodobne už v druhej polovici 18. storočia existovali dve časti obce- Dolný a Horný Čergov. Po roku 1945 boli pozemky, ktoré oddeľovali obe časti obce, rozpredané a priestor zastavaný. Széchényiovcom patrila horná časť obce s majerom, Szenneyovcom dolná časť obce s majerom. Hlavným zdrojom príjmov majera Széchenyiovcov bol odpredaj dreva a vína z vinohradov na Čiernej hore.

Vysťahovalectvo, ako sociálny jav, neobišlo ani Čerhov. V roku 1910 zo 460 obyvateľov obce bolo 56 v Amerike. Vysťahovalecké vlny trvali od 80-tych rokov 19. storočia do začiatku 30-tych rokov 20. storočia.

Prevažnú časť negramotného obyvateľstva začali vyučovať od roku 1878/1879 v starej škole. Od roku 1878 bola obec sídlom Obvodného notárskeho úradu.

Do života obce tragicky zasiahla prvá svetová vojna. Obcou prechádzala a prechádza dôležitá železničná trať. Existovalo tam aj niekoľko menších prevádzok- mlyn na obilie, veľkosklad- fľašovanie a rozvoj piva, výroba betónových skruží do studní a podobne. Bol tam aj pekný ovocný sad Jozefa Gáthyho. Čerhov zostal sídlom Obvodného notárskeho úradu až do roku 1950.

V roku 1930 mala obec 105 domácností a 596 obyvateľov. V novembri 1938 bol Čerhov pričlenený k horthyovskému Maďarsku. Tento stav trval až do oslobodenia obce Červenou armádou 2. 12. 1944. Počas druhej svetovej vojny bolo 42 mužov povolaných do maďarskej armády, jedenásť z nich padlo na jej frontoch. Štrnásť Židov odvliekli z obce do koncentračných táborov. Ďalších 21Čerhovčanov vstúpilo po prechode frontov do Prvého československého armádneho zboru. Z nich dvaja padli v bojoch za oslobodenie od fašizmu.

Po druhej svetovej vojne prešiel Čerhov zložitým obdobím povojnovej obnovy, parcelácie veľkostatkov, kolektivizácie poľnohospodárstva a výstavby obce. V prvej tretine 20. storočia bola ešte tretina domov v obci prikrytá slamou a bez elektriny. Do roku 1936 nebol v obci občan so stredoškolským vzdelaním a maturitou. Prvé žiarovky sa rozsvietili v obci v roku 1949.

Už v roku 1946 zrekonštruovali prízemie kaštieľa na kultúrnu miestnosť pre divadelných ochotníkov, filmy, tanečné zábavy a podobne. V roku 1955 bol už v obci otvorený kultúrny dom. Po rekonštrukcii kaštieľa v roku 1950 - 1953 bola v ňom umiestnená ZDŠ pre celé spádové územie. V 60-tych rokoch boli spevnené cesty a zavedená elektrina na Dolný majer.

Veľkou investičnou akciou bola výstavba závodu Prefa /1975 - 1986/ na výrobu betónových výrobkov a konštrukcií pre poľnohospodárske stavby. Prvá materská škola v obci bola postavená v rokoch 1976 - 1978. Novostavba novej ZDŠ v akcii „Z“ bola realizovaná v rokoch 1986 - 1990. Verejný vodovod zaviedli do obce v rokoch 1995 - 2000. Plynofikácia obce bola veľkou investičnou akciou v prospech všetkých občanov. Výstavbou domu smútku v roku 2001 bola zabezpečená oveľa dôstojnejšia rozlúčka so zosnulými. Rozhodujúci podiel na realizácii týchto stavebných akcií mali obecné zastupiteľstvá na čele so starostami obce Ladislavom Kubínym /do roku 1990/, Štefanom Sakáčom /do roku 1995/ a Pavlom Baloghom od roku 1995 doteraz.

Počas 20. storočia prešiel kostol viacerými úpravami. Posledná úprava bola v roku 2006, kedy bol vymaľovaný z vonku, 2007 z vnútra. Nasledujúci rok bol vo svätyni umiestnený mramorový oltár a dlažba. V nedeľu na sviatok Krista Kráľa 23. 11. 2008 bol kostol konsekrovaný pomocným košickým biskupom Mons.

V roku 1936, keď bola zriadená Farnosť Čerhov farská budova ešte nebola, dočasné ubytovanie duchovného bolo v dome č.15 u pani Márie Bajzathovej. Vo farskej kronike z roku 1940 môžeme čítať - „1.novembra 1940 na zlopovestnú slovenskú faru prichádza Jozef Szöcs ako dočasný administrátor. Fary - farskej budovy nieto, kostolík sa podobá betlehemskej maštali. Farár za celý rok býva v prenajme v bývalej budove pohraničnej stráže. Budova je bez okien a dverí, zavládli misijné pomery.“ Koncom roku 1941 farár odchádza bývať do novo zakúpenej farskej budovy.

V roku 1968 bola postavená nová farská budova, ktorá stojí dodnes. Ako každá budova aj ona prešla rokmi rozličnými úpravami.

V súčasnosti majú v obci tradičné slávnosti vinobrania, stavania májov a iné sviatky.

Zoznam farárov, ktorí pôsobili vo farnosti Čerhov:

1. Jozef Repovský (1936 - 1940)
2. Anderj Pavlík (1940 - 1940)
3. Jozef Szöcs (1940 - 1944)
4. Ján Nagy (1945 - 1948)
5. Július Zgabur (1949 - 1959)
6. Pavol Greško (1960 - 1962)
7. Štefan Tkáč (1963 - 1964)
8. Ladislav Pasztor (1965 - 1972)
9. Ján Demeter (1972 - 1990)
10. Imrich Boľanovský (1990 - 1994)
11. Jozef Hermanovský (1994 - 1999)
12. Patrik Vojtek (1999 - 2004)
13. Slavko Sivák (2004 -2019)
14. Mgr. (súčasný farár)

Rímskokatolícke farnosti v okolí:

• Rímskokatolícka cirkev, farnosť Cejkov
• Rímskokatolícka cirkev farnosť Jablonov nad Turňou
• Rímskokatolícka cirkev, farnosť Spišská Nová Ves
• Rímskokatolícka cirkev, farnosť Krásna nad Hornádom, Košice
• Rímskokatolícka cirkev, farnosť Kecerovce, filiálka Čižatice
• Rímskokatolícka cirkev, farnosť Kavečany, Košice
• Rímskokatolícka cirkev, farnosť Nižná Myšľa
• Rímskokatolícka cirkev, farnosť Rudňany
• Rímskokatolícka cirkev, farnosť Jenkovce
• Rímskokatolícka cirkev, farnosť Svinica
• Rímskokatolícka cirkev, farnosť Zemplínsky Branč
• Rímskokatolícka cirkev, farnosť Boľ
• Rímskokatolícka farnosť Svätej Rodiny, Košice
• Rímskokatolícka cirkev, farnosť Budkovce
• Diecézny katechetický úrad Spišskej diecézy, Špišská Nová Ves
• Rímskokatolícka cirkev, farnosť Košickí mučeníci, Košice

Mapa rímskokatolíckych diecéz na Slovensku

Tabuľka: Prehľad farárov pôsobiacich v Čerhove

tags: #rimskokatolicka #cirkev #farnost #cerhov