Mestečko Hurbanovo, do roku 1948 Ógyalla (Stará Ďala), sa rozprestiera v najteplejšej časti Podunajskej nížiny v povodí rieky Žitavy, len 20 km od hraníc s Maďarskou republikou. V minulosti bolo okresným mestom, dnes však patrí pod komárňanský okres. Dnes územie mesta tvorí 7 mestských častí: Hurbanovo, Bohatá, Zelený Háj, Nová Trstená, Konkoľ, Holanovo a Vék.
Prvá písomná zmienka o obci Gyalla je datovaná rokom 1312 a jej pôvodný názov súvisel s rodom Gyallaiovcov, ktorým ich majetok potvrdil v roku 1457 kráľ Ladislav V. ako dedičstvo po nebohom Ladislavovi Gyallaim.
Obdobie tureckých nepokojov
Vzhľadom na svoju polohu, v období tureckých nepokojov bola Gyalla ľahkou korisťou pre útočníkov a stala sa súčasťou ostrihomského sandžaku. Spoločne s Hurbanovom boli vtedy spustošené aj obce Aba a Konkoly, patriace pôvodne zemanským rodinám Abovcov, Konkolyovcov a Possárovcov. Len Hurbanovo však bolo neskôr, najmä vďaka ceste, ktorá cezeň viedla, opäť osídlené.
V roku 1570 sa obec uvádza ako úplne vyľudnená, čo bol dôsledok tureckých násilností. To preto, lebo svojou polohou tvorila určitú nárazovú zónu, ktorá odolávala tureckému náporu, medzi obsadenými Novými Zámkami a Komárnom. Ďalším dôvodom vyľudnenia bolo platenie daní do dvoch táborov - kráľovi i Turkom. Obec bola postupne osídlená až po 150 rokoch, keď Turci nadobro opustili krajinu, obyvateľstvom z Nitrianskej a Trenčianskej stolice. Potom bola obnovená aj činnosť rímskokatolíckej farnosti.
Život v obci počas 19. storočia
V tomto období obec používala názov Ó Gyalla, Stará Ďala a obec má 1583 obyvateľov, z toho prevažujú rímskokatolíci, potom obyvatelia židovského vierovyznania, reformovanej cirkvi a evanjelici boli len traja. Národnostné zloženie obce bolo už v tomto období maďarsko - slovenské.
Na území dnešného Hurbanova v tomto období stála pošta, lekáreň, tlačiareň, telegraf, veterný mlyn, manufaktúra na výrobu cigár a vydávali sa aj miestne noviny.
Zaujímavosti mesta
Ak sa rozhodnete navštíviť mestečko, nezabudnite navštíviť hurbanovskú hvezdáreň. Na vlastné náklady ju postavil a založil známy hurbanovský rodák, fyzik, hvezdár, fotograf a polyhistor Mikuláš Konkoly Thege. Bola to prvá ustanovizeň tohto typu v Uhorsku, hvezdáreň, observatórium a geomagnetický ústav. Od roku 1867 sa tu konali meteorologické pozorovania aj pre ústredný meteorologický ústav vo Viedni.
Činnosť hvezdárne sa zameriavala hlavne na pozorovanie slnečných škvŕn a meteoritov, pred jej budovou bol presný chronometer, podľa ktorého hlásili presný čas v budapeštianskom rozhlase.
Zaujímavou pamiatkou je secesný rímskokatolícky kostol sv. Ladislava, postavený v rokoch 1912-1913. Pri jeho výstavbe boli použité prvky ľudovej architektúry, hlavne na drevených častiach stavby. Postavený bol na mieste pôvodného barokového kostola z roku 1718, ktorý ľahol popolom.
Na území mesta bolo veľké množstvo šľachtických kúrií, z ktorých, žiaľ väčšia časť bola zničená v období socializmu. Na pripojenom území obce Bohatá, sa zachovali ešte dve kúrie Őrdődyovcov, z ktorých staršia bola postavená v roku 1735. Kúrie rodiny Fesztyovcov a Baloghovcov sa zachovali len čiastočne.
V tejto obci stojí za zmienku barokové súsošie sv. Jána Nepomuckého a kostol sv. Anny, postavený v roku 1739.
tags: #rimskokatolicka #farnost #hurbanovo