Rímskokatolícka farnosť Kvačany: História a pamiatky

Obec Kvačany sa nachádza v Liptovskej kotline, pod východným okrajom Chočských vrchov. Obec sa vyvinula v chotári obce Sielnica na území predstavujúcom les a polia, ktoré v roku 1256 kráľ Belo IV. daroval banskobystrickému richtárovi Andrejovi. Až keď kráľ Ľudovít I. roku 1379 daroval ten istý majetok zemanovi Dávidovi, vtedy sa už uvádza pod názvom Kvačany. Obec Dlhá Lúka sa spomína v roku 1456, roku 1514 patrila zemianskym rodinám Jóbovcov z Prosieka a Kheberitsovcov, ktorí tu mali kúrie.

Historický pôdorys obce Kvačany s charakterom potočnej radovej dediny má zachovanú charakteristickú zástavbu z obdobia 19. a 20. storočia s lokálne zachovanou zástavbou roľníckych dvorov. Súčasťou historickej urbanistickej štruktúry je kostol, ktorého najstaršie gotické časti pochádzajú zo začiatku 14. storočia, zasvätený bol sv. Kataríne Alexandrijskej.

Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej v Kvačanoch

Dominantou obce je Kostol svätej Kataríny Alexandrijskej, ranogotický kostolík s obdĺžnikovou loďou, kvadratickým presbytériom, severnou sakristiou, južnou vežou a západnou murovanou predsieňou. Kostol pochádza zo začiatku 14. storočia. Ako staviteľ sa uvádza komes Heinczmann zo Sásovej, pričom k výstavbe malo dôjsť medzi rokmi 1319 a 1326. Prvá zmienka o stavbe je k roku 1397. Najstaršie písomné správy o miestnom farárovi a kostole pochádzajú až z roku 1531, keď sa v jednej z listín spomína farár Peter z Kvačian (plebanus de Quachan).

Svätá Katarína Alexandrijská žila niekedy v 4. storočí n.l. Jej kult sa začal rozširovať v 9. storočí, keď jej telo údajne preniesli mnísi na vrch Sinaj. Podľa legendy to bolo dievča zo vznešeného rodu, ktoré prenasledovali pre jej kresťanskú vieru, a aj preto, že odmietla manželstvo s cisárom, považujúc sa za nevestu Kristovu. Úspešne diskutovala s päťdesiatimi filozofmi, ktorých povolali, aby ju presvedčili, že kresťanské učenie je blud.

Protestovala proti prenasledovaniu kresťanov u Maxentia, za čo ju lámali v kolese. Koleso sa však počas mučenia zlomilo a poranilo okolostojacich zvedavcov. Napokon Katarínu sťali. Z jej rany potom netiekla krv, ale mlieko. Kult svätej Kataríny Alexandrijskej prekvital najmä v stredoveku, v Európe pod vplyvom križiackych výprav. Pretože sa považovala za nevestu Kristovu, bola patrónkou mladých dievčat, študentov (najmä klerikov), umierajúcich, filozofov, obhajcov, remeselníkov, ktorých nástrojom bolo koleso, a iných. Jej sviatkom je 25. november.

V 16. storočí bola zaklenutá loď a z južnej strany, typicky pre región Liptova, pristavali k lodi nižšiu vežu. V okolí kostola sa od počiatku pochovávalo za ohradným múrom. Zrejme počas nepokojov bol poškodený aj samotný kostol, pretože v polovici 16. storočia bol prestavaný a renesančne upravený. Ďalšia prestavba prebehla v roku 1716. Kvačiansky kostol je jednoloďovou stavbou s rovným uzáverom presbytéria, predstavanou vežou, sakristiou a predsieňou. Z pôvodnej stavby sa zachovalo gotické obvodové murivo, časť gotických klenieb, okien a portálov.

Klenba v lodi, v južnej predsieni a v priestore pod vežou pochádza zo 16.storočia. Na východnej stene presbytéria sú zachované dve gotické okná, na južnej stene gotické pastofórium s trojpásovým motívom v kružbe. Vchod do sakristie s gotickou krížovou klenbou je ozdobený gotickým kamenným portálom s pôvodnými dverami z 15.storočia. Pred južným vstupným portálom je renesančná predsieň s hrebienkovou krížovou klenbou. Interiér je barokovo upravený s nástennými maľbami z roku 1716. Nástenné maľby boli opätovne odkryté pri oprave v roku 1951. Nástenné maľby boli vytvorené technikou fresco secco a v súčasnosti je viditeľný len triptych na severnej stene presbytéria s obrazmi archanjela Michala vážiaceho duše, martýria sv. Bartolomeja a postavou ďalšieho svätca.

Na východnej stene presbytéria boli odkryté maľby Panny Márie s Ježiškom a sv. Dorotou, ako aj skupina troch svätíc (svätcov). Významná časť vnútorného vybavenia pochádza z čias baroka. Väčší zvon zrejme odliali ešte v 16. storočí. Kostolík je v pomerne dobrom stave, slúži ako farský chrám miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi.

V rámci opráv, vykonaných v interiéri kostola v roku 1951, reštaurátori odhalili rustikálne gotické nástenné maľby z obdobia okolo polovice 15. storočia, ktoré boli maľované technikou zvanou fresco secco. V približnom strede severnej steny je maľovaný triptych v ráme s motívom zalamovanej pásky. V strede je zobrazené utrpenie svätého Bartolomeja, západne od neho je archanjel Michal, vážiaci duše (tzv. Psychostáza), vo východnom poli stojaci svätec má nejasný atribút v ruke. Prostredný výjav je zdôraznený zdvojením rámu a pozostáva z tmavého monochrómneho a svetlookrového pásu s bielymi bodkami, známymi z rámov gotických oltárov.

Na východnej stene v severnej časti kostola je zobrazená Madona a svätá Dorota, podávajúca Ježiškovi kvet. Hlavný oltár je barokový s ústredným obrazom Korunovania Panny Márie z roku 1716, opravený v roku 1797. Pravý bočný oltár je ranobarokový oltár Michala archanjela z roku 1670. Ostatné oltáre, kazateľnica a obrazy Krížovej cesty pochádzajú z druhej polovice 19. storočia. Kamenná krstiteľnica bola zhotovená v roku 1697.

Do mobiliára kostola patria v súčasnosti dva zvony. Menší z nich v roku 1661 získali Kvačany vo Svätom Kríži, potom čo na tamojšiu vežu premiestnili zvon z roku 1520 z rímsko-katolíckeho kostola v Paludzi. Väčší zvon, takzvaný Starý zvon nie je datovaný ani signovaný, ale podľa odhadov pochádza zo 16. storočia, zrejme z čias prestavby. Zvon z roku 1755, tak ako ho uvádza Súpis pamiatok na Slovensku sa vo veži kostola nenachádza, bol odobratý pre vojenské účely v období prvej svetovej vojny. V súčasnosti sa v kostole nachádzajú dva zvony.

V roku 1560 vykonal nitriansky archidiakon Michal Szegedinus kanonickú vizitáciu fár v Liptove. Úlohou tejto prehliadky bolo vlastne zistiť stav katolíckej cirkvi, odhaliť samozvaných reformátorov - heretikov a exkomunikovať, vylúčiť ich z radov cirkvi. V dvadsiatich ôsmich liptovských farnostiach pôsobilo 29 kňazov. Šestnástich z nich vyhlásil vizitátor za heretikov a kacírov. Iba trinásť kňazov sa pridržiavalo katolíckej náuky. V zápisnici z tejto vizitácie sa v Kvačanoch (Quachan) vo farnosti svätej Kataríny uvádza kňaz Peter, pravdepodobne ten istý, ako v prameni z roku 1531, a patrón kostola Leonard Liptaj. Farár Peter vykonával všetky predpísané obrady podľa potreby, vizitátor pri ňom neuviedol žiadnu odchýlku od vtedajšieho učenia. Zrejme počas nepokojov bol poškodený aj samotný kostol, pretože v polovici 16. storočia bol prestavaný a renesančne upravený.

Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej (parc. č. 150) je významnou súčasťou kultúrneho dedičstva obce Kvačany. S ohľadom na to, že na katastrálnych územiach obce Kvačany sa doteraz nerobil systematický archeologický prieskum, je oprávnený predpoklad, že sa tu nachádzajú nateraz neznáme archeologické náleziská. S najväčšou pravdepodobnosťou pod hrádkom sa nachádza otvorené sídlisko.

Kostol sv. Kataríny predstavuje typ ambitového oltára s typickým členením oltára na sokel s predelou, retabulom a štítovým nadstavcom. V soklovej zóne je na menze postavené tabernákulum vo forme skrinkového nadstavca. Tri osi vertikálneho členenia hlavného podlažia retabula sú oddelené štvoricou predsunutých stĺpov s hladkými driekmi a kompozitnými hlavicami. Hlavné podlažie oltára kumuluje sochársku výzdobu s dominantnými štyrmi plastikami: po stranách oltárneho obrazu sú sochy sv. Petra a sv. Pavla, ktorí stoja v poliach medzi stĺpmi. Nad ambitovými dvierkami stoja sv. Ladislav naľavo a sv. Štefan napravo. Zatiaľ čo figúry sv. Petra a Pavla sa vyznačujú bohatými riaseniami a stvárnením drapérií, figúry kráľov po stranách sú v stvárnení drapérie jednoduchšie.

Ústredný obraz zobrazuje Mystické zasnúbenie sv. Kataríny Alexandrijskej s Kristom. Sv. Katarína v kráľovskom hermelínovom plášti kľačí na oblaku, vedľa nej je položený meč (narážka na jej mučenícku smrť). Pod oblakmi je vpravo dole drobný výjav s trojicou anjelov nesúcich jej ostatky. Katarína nastavuje pravú ruku, aby prijala prsteň podávaný malým Ježišom. Výjav zobrazuje vidinu sv. Kataríny, ktorú mala vo väzení o mystickom zasnúbení s Kristom. Úroveň maliarskeho spracovania obrazu nie je vysoká, jedná sa o zjednodušené podanie, ktoré zdôrazňuje atribúty Kataríninho mučeníctva a obetovania sa za kresťanskú vieru. Tento moment je prítomný aj pri ďalších sochách. Sú tu zobrazení mučeníci a bojovníci za vieru proti pohanom - na jednej strane pri šírení kresťanstva v jeho počiatkoch (sv. Peter a Pavol), a potom konkretizovaní aj pre domáce územie v postavách šíriteľov viery proti pohanstvu v Uhorsku (sv. Štefan, sv. Ladislav) v začiatkoch šírenia kresťanskej viery.

Hlavný oltár popisuje kanonická vizitácia kostola v Kvačanoch z roku 1825 takto:

„Oltáre má tri, z ktorých hlavný je ku cti sv. Kataríny - panny a mučenice. Na tomto oltári vidno v strede obraz sv. Kataríny, vo vrchnej časti obrazy sv. Trojice a blahoslavenej Panny Márie Nanebovzatej; na pravej strane tohto oltára sú vyrezávané sochy sv. Petra, sv. Štefana - kráľa Uhorského, na ľavej strane obraz sv. Pavla a sv. Ladislava.“

Popis tabernákula: „Tabernákulum na uchovávanie Najsvätejšej Sviatosti má na hlavnom oltári, k čomu zámka s kľúčom v sakristii obvyklá sa uchováva. Svietnikov je 15, z ktorých 2 sú kovové, ostatné drevené. Bielou a žltou farbou maľovaný je okrem toho svietnik drevený pre sviečku paschálnu (veľkonočnú) a „trojuholník“ (?). Lampu na večné svetlo pre nedostatok spodnej časti - základu (?) nemá, no predsa v dňoch Pána a vo sviatky svetlo sa zvykne zapaľovať.

Ďalším dokladom sú nápisy na zadnej strane oltára, najviac výpovedný je nápis: „Hec Ara Renovata et de aurata sub Rev(erendo) D(omino): Joanne Dropa Paro(c)h(o) Adornata Eclesia 1797 D(ie) Juni 27“ „Tento oltár (bol) renovovaný/obnovený a znovu pozlátený za ctihodného/dôstojného pána Jána Dropu farára. Vyzdobený kostol 1797. Dňa 27. Ostatné nápisy na zadnej strane oltára sú z rokov 1883, 1885, 1899 a označujú ďalšie renovácie resp. obnovy kostola. Prvá renovácia oltára teda ohraničuje dátumom vznik oltára do 18. storočia.

Kontakt na farský úrad: 044/55 97 309

Obec Kvačany leží 14 kilometrov severozápadne od Liptovského Mikuláša. Kostolík stojí hneď pri hlavnej ceste. Areál kostolíka je ohradený ale prístupný.

Kaplnka Božského Srdca na Dlhej Lúke

V obci Dlhá Lúka, ktorá je súčasťou Kvačian, sa nachádza Kaplnka Božského Srdca. Objekt pôvodne slúžil k uskladňovaniu obilia (sýpka). Neskôr bola kaplnka stavebne upravená a doplnená presbytárom a vežou. V roku 1900 bol osadený oltár s výjavom Božského Srdca Ježišovho. Spočiatku sa slúžili sväté omše len na odpust, t.j. na Božské Srdce a neskôr v prvé piatky v mesiaci. V roku 1989 sa pristavila sakristia a následne roku 1990 rozsiahla rekonštrukcia interiéru (obetný stôl, ambon, bohostánok, socha Božského Srdca a lavice.) V roku 2003 po rozsiahlej rekonštrukcii sa vymenila dlažba, postavil sa nový chór, náter strechy, omietka a maľovka vnútorných priestorov. Od roku 2003 sa slúžia v kaplnke dve omše v týždni a v nedeľu.

Okolité kostoly a farnosti

V okolí Kvačian sa nachádza niekoľko ďalších zaujímavých sakrálnych pamiatok:

• Kostol sv. Alžbety Prosiek: Ranogotický kostolík s obdĺžnikovou loďou, kvadratickým presbytériom, severnou sakristiou a západnou vežou postavili v obci na miernej vyvýšenine niekedy na prelome 13. a 14. storočia.
• Kostol sv. Anny Liptovská Anna: Do začiatku 19. storočia stál v dedinke Liptovská Anna gotický kostolík nezvyčajného pôdorysu, ktorého patrónka dala obci aj meno. Postavili ho na svahu v podhradí hradu Liptov niekedy v období 13. - 14. storočia ako neveľkú stavbu s obdĺžnikovou loďou a kvadratickým presbytériom.
• Kostol Narodenia Panny Márie Liptovská Sielnica: Torzo kostola Narodenia Panny Márie je zďaleka viditeľným a vyhľadávaným miestom na brehu Liptovskej Mary. Ide o jeden z najstarších kostolov na Liptove. Po vzniku Liptovskej župy sa práve tu konali župné zasadnutia.
• Evanjelický kostol Liptovská Sielnica: História evanjelického kostola v Sielnici siaha do druhej polovici 16. storočia. V roku 1975 vodné dielo Liptovská Mara zatopilo 13 obcí, medzi nimi aj Liptovskú Sielnicu.
• Kostol sv. Cyrila a Metoda Liptovská Sielnica: V rokoch 1991 až 1997 sa postavil v Liptovskej Sielnici nový kostol. Posvätil ho biskup František Tondra a patrónmi sa stali svätí Cyril a Metod. Sielničania dnes majú jeden z najnovších kostolov v Liptove.
• Kostol sv. Ladislava Liptovské Matiašovce: Jednou z najkrajších a najznámejších kultúrno-historických pamiatok Liptova je rímskokatolícky kostol sv. Ladislava v Liptovských Matiašovciach. Pôvabný kamenný kostolík označovaný ako ,,klenot Liptova,, je jednoloďová pôvodne gotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou zo začiatku 16. storočia.

Hľadanie predkov a cirkevné matriky

Pre tých, ktorí sa zaujímajú o históriu svojich predkov, je dôležité vedieť, kam patrili jednotlivé obce pred vznikom samostatných farností. Napríklad, pred založením farnosti v Hermanovciach v roku 1772, boli miestni rímskokatolíci duchovne spravovaní kňazom z inej obce. Až kanonická vizitácia šarišských farností z roku 1749 odhalila, že Hermanovce boli filiálkou farnosti v Jarovniciach.

V Štátnom archíve v Prešove sú zachované kompletné matriky pokrstených, sobášených a zomrelých z farnosti Jarovnice z rokov 1750 - 1896. Najstarší zachovaný zväzok matriky pokrstených, sobášených a pochovaných z Rímskokatolíckeho farského úradu v Jarovniciach začína rokom 1750.

Tabuľka zachytáva zoznam všetkých rímskokatolíckych farností z územia Šariša, ktoré boli odovzdané do Štátneho archívu v Prešove. Vedľa každej farnosti figuruje údaj o tom, v ktorom okrese sa nachádza. Zoznam ďalej uvádza porovnanie rok, odkedy sa podľa schematizmu viedli vo farnosti matriky, a taktiež rok, od ktorého sú najstaršie matriky v Štátnom archíve uložené. Ďalej nasleduje zoznam „chýbajúcich matrík,“ ako aj údaj o tom, či existuje šanca, že sa chýbajúca matrika môže nachádzať na farskom úrade.

tags: #rimskokatolicka #farnost #kvacany