Rímskokatolícka farnosť Levoča: História a klenoty Baziliky sv. Jakuba

Slovensko je krajina bohatá na prírodné krásy a historické pamiatky. Zvláštne postavenie v rámci Slovenska má v tomto ohľade región Spiš. Historickou metropolou Spiša, jeho niekdajším administratívnym, hospodárskym a kultúrnym centrom, je Levoča.

Založenie a prvé kostoly v Levoči

Mesto Levoča je postavené na temer 600 m vysokom pahorku. Na mieste dnešnej Levoče bolo už na prelome 11. - 12. storočia viac osád. Dokazuje to kostol sv. Mikuláša juhovýchodne od mesta, ktorý bol postavený v románskom slohu. Tento kostol sa však nezachoval. V 13. storočí sa tu usadzujú nemeckí kolonisti a Levoča sa stáva roku 1271 hlavným mestom provincie spišských Sasov.Levoču spomína listina kráľa Bela IV. z roku 1263. Už v 13. storočí existujú zmienky o troch kostoloch, o prosperujúcom obchodnom meste s právom skladu. Ani jeden z troch kostolov sa nezachoval, no existujú poznatky o tom, že niektoré diely z nich boli presunuté do novšieho kostola Sv. Jakuba.

Chrám svätého Jakuba: Gotický skvost Levoče

Chrám svätého Jakuba v Levoči, od roku 2015 vyhlásený za baziliku minor samotným pápežom Františkom, je jednou z najznámejších stavieb mesta Levoča a najväčších gotických chrámov na Slovensku.Výber tohto svätca vychádzal zo svätojakubského kultu a uctievania tohto svätca už pred výstavbou kostola. Kostol postavili na základoch neznámej staršej sakrálnej stavby z roku 1280. Zrejme staviteľom vyhovovala poloha a zástavba okolo staršej stavby, keď tieto predpoklady využili pre stavbu novú. Stavba prebiehala počas celého 14. storočia. Približne do roku 1390 bola k hlavnej stavbe dobudovaná kaplnka Sv. Juraja bohatého mešťana z Košíc, Juraja Ulenbacha. Pôvodne mal chrám 5 vstupov. Dnes poznáme len tri, keďže došlo k zamurovaniu dvoch menších z nich v priebehu storočí. Na chráme totiž dodnes vidieť viacero prístavieb a snáh o zdokonaľovanie.

Architektúra a interiér chrámu

Chrám sv. Jakuba je trojloďová stavba, pre stredovek typicky orientovaná na východ-západ. Hlavná loď je vyvýšená. Lode sú navzájom priestorom oddelené dvoma radmi po šesť pilierov. Neogotická osemuholníková veža s ihlanovou strechou pochádza z výraznej prestavby v 19. storočí. Nebyť košického Dómu svätej Alžbety, chrám v Levoči by sa pýšil najvyššou vnútornou loďou v krajine. Jedno prvenstvo však určite má.Dôležitou ale tiež kultúrne významnou stavbou bola chrámová knižnica Bibliotheca Leutschoviensis, vybudovaná na podnet a za podpory významného farára Jána Henckela (1481-1544). Bočné oltári rôznych autorov reprezentujú rôzne umelecké slohy. Najmä gotický, renesančný a barokový.

Majster Pavol z Levoče a jeho dielo

Keď sa po roku 1500 v Levoči usadil Majster Pavol, rezbár s výnimočným talentom, zrejme sa tak stalo na podnet objednávateľov z radov cirkvi, alebo pre dostatok príležitostí na uplatnenie svojej zručnosti. Levočská radnica si u neho objednala výrobu hlavného oltára chrámu, ktorý vyhotovil medzi rokmi 1508 až 1517. Je vysoký 18,62 metrov, vyhotovený je z lipového dreva a svojimi rozmermi sa radí medzi najväčšie na svete. V priebehu nasledujúcich rokov postupne vytvoril aj ďalšie sochy z dreva. Tie najznámejšie, na ktoré vás upozornia sprievodcovia v chráme sú najmä socha svätého Jána Almužníka, sv. Leonarda na oltári Sv. Mikuláša, alebo niekoľko súsoší. Pre mnohých Slovákov, ktorí nepoznajú dielo Majstra Pavla však bude najznámejším dielom socha Madony, ktorú sme mali celé roky na bankovke 100 SKK.Významných diel, ktoré sa pripisujú Majstrovi Pavlovi, však bolo viac priamo v kostole, alebo aj v rámci diel vystavených v blízkom múzeu Majstra Pavla.

Reformácia a obdobie po nej

V 16. storočí sa prejavuje reformácia. Reformovaná cirkev získavala na popularite aj vplyvom nemeckého obyvateľstva. Už v roku 1544 môžeme hovoriť o prevahe podporovateľov reformovanej cirkvi, najmä pre vedenie mesta a šľachtu, čo diktovalo vieru aj ostatným. Na 130 rokov sa stal kostol sv. Jakuba centrom miestnej luteránskej viery. Bolo zvykom, že reformovaná cirkev neprijímala prezdobenosť a aj ich kostoly boli známe skôr skromným, alebo dokonca žiadnym zdobením. Počas ich éry však nezanikli nástenné maľby, ani súsošia, bohaté oltáre, či nič z interiérovej výzdoby. Azda z úcty k predošlým majstrom a chrámu ako takému.V roku 1674 sa vrátil späť katolíkom, no už v roku 1706 ho na štyri roky využívali striedavo aj evanjelici. Od roku 1710 už však bol opäť len katolíckym kostolom. Od 18. až 19. Storočia na chráme prebiehalo niekoľko prestavieb a opráv zásadne zubom času nahlodaných častí, najvýraznejšie v časti chrámovej veže.

Súčasnosť a význam chrámu

Dnes je chrám využívaný ako kostol aj naďalej. Mimo pravidelné omše a svadby, či sviatosť krstu, ktoré nemali dôvod ustať, je kostol mimoriadne lákavým cieľom turistov aj z poza hraníc Slovenska. Záujem o návštevu kostola je veľký. Prehliadka kostola upozorňuje návštevníkov na významné pamiatky sochárskeho, rezbárskeho, maliarskeho umenia aj umenia architektúry. Za povšimnutie stoja senátorské lavice, kalichy, miestna krstiteľnica aj vitráže, hoci pochádzajú len z 19. storočia.

Poriadok stálych bohoslužieb v Bazilike sv. Jakuba

Deň	Čas
Pondelok - Nedeľa	10:00, 10:30, 11:00, 11:30, 12:00, 13:00, 13:30, 14:00, 14:30, 15:00, 15:30, 16:00, 16:30, 17:00
Utorok - Nedeľa	10:00, 10:30, 11:00, 11:30, 12:00, 13:00, 13:30, 14:00, 14:30, 15:00, 15:30

Poznámka: Počas liturgických slávení v chráme nie je možná návšteva katedrály na účely turizmu.

tags: #rimskokatolicka #farnost #levoca