História farnosti Michal nad Žitavou je bohatá a siaha až do stredoveku. Vznik názvu dnešnej obce môžeme podľa historických prameňov datovať do obdobia 1158-1161, keď tieto miesta boli kráľovským majetkom. Uhorský kráľ Gejza II. ich daroval nitrianskej kapitule, ktorá dala v osade postaviť kaplnku sv. Michala archanjela. V roku 1332 tu zriadili farnosť.
Obce na strednom Požitaví často menili majiteľov, pomery sa skonsolidovali až okolo roku 1330, kedy tu Nitrianska kapitula zriadila farnosť. Podľa prvého nemeckého názvu obce súdime, že tu žilo veľa nemeckých kolonistov. 500 rokov sú dejiny obce spojené s rodinou Dióssyovcov. V historických i obecných listinách objavovať ako Zent Mihal, neskôr v maďarčine Szent Mihály a Szent Mihályúr, po rozpade Rakúsko - Uhorska Svätý Michal nad Žitavou.
Tunajšie okolie bolo osídlené už 1500 rokov pred naším letopočtom. V 1. a 4. storočí n. l. tu bojovali rímske légie, v 5. storočí Huni. Prvé slovanské osídlenie sa objavilo v 6. storočí n. l., z 9. storočia pochádzajú presnejšie dôkazy, že obec aj okolie obýval jeden rodovo spríbuznený slovanský kmeň.
Po tureckom vpáde sem prizvali kolonistov najmä z obcí Stráže nad Myjavou a Skalica. V osade sa objavili nové priezviská: Raček, Supek, Švec, Zrubec, Zábranský, Mrkvica, Špleha. Prisťahovalci boli katolíci. Keďže starý kostolík priestorovo nevyhovoval, postavili nový, murovaný s pomocou veriacich. Do kostola preniesli dva zvony a vzácnu umeleckú monštranciu, ktorá doteraz slúži pri náboženských príležitostiach.
Z iniciatívy miestneho duchovného Jána Antalíka z Bánova dali základ novému kostolu predĺženému o 8 metrov. a Závodských, ktorých rodové erby sú umiestnené na priečelí kostola. Bol to jeden z najkrajších kostolov s pomerne vysokou vežou, podľa ktorej vznikla i ľudová pieseň Tá michalská veža pekná vysoká.... Vysvätili ho v roku 1772.
Od nového koryta rieky Žitava je len kúsoček k Žitavskému luhu, 75-hektárovému územiu obcí Maňa, Kmeťovo a Michal nad Žitavou. Napriek silným zásahom človeka do prírody toto chránené územie predstavuje ekologicko-stabilizačný prvok v modernej poľnohospodárskej krajine. V roku 1996 tu zaregistrovali 262 druhov vyšších rastlín a 181 druhov vtáctva. Ako kultúrni ľudia sme preto povinní toto územie uchrániť aj pre budúce generácie. v Strednom Požitaví na nive Žitavy. Za riekou z východnej strany sú lúky a Štátna prírodná rezervácia Žitavský luh. Za západnej strany je Žitavská pahorkatina, na ktorej sú vysadené vinohrady.
Cirkevná Správa a Zmeny
Zmeny v 20. storočí výrazne ovplyvnili cirkevnú správu na území Slovenska. V tom čase cirkevnú správu na území dnešného Slovenska vykonávali Ostrihomská arcidiecéza (západná a stredná časť), starobylé Nitrianske biskupstvo a Jágerská diecéza (východná časť). Za zmienku stojí, že od dôb tureckého ohrozenia bolo viac ako 220 rokov sídlom ostrihomského arcibiskupa mesto Trnava.
Po vzniku Československa (1918) vzala Svätá Stolica v roku 1922 slovenskú časť diecéz do vlastnej správy. Na zmluvu „Modus vivendi“ nadviazala v roku 1937 apoštolská konštitúcia, ktorou bola časť slovenského územia natrvalo vyňatá z pôsobnosti Ostrihomskej arcidiecézy. Bola vyhlásená nová cirkevná provincia, priamo podriadená Svätej stolici, s názvom Trnavská apoštolská administratúra. Spravoval ju apoštolský administrátor a do nej patrila aj naša farnosť.
Situácia sa výrazne zmenila až 30. decembra 1977, kedy pápež Pavol VI. Apoštolskými konštitúciami "Qui divino a Praescriptionum sacrosancti" ustanovil po prvýkrát v histórii samostatnú Slovenskú cirkevnú provinciu. Zároveň povýšil Trnavskú apoštolskú administratúru na arcibiskupstvo a podriadil mu všetky rímskokatolícke slovenské diecézy (Nitriansku, Banskobystrickú, Spišskú, Rožňavskú a Košickú). Košické biskupstvo sa oddelilo od jágerskej provincie a bolo pričlenené k trnavskej provincii.
V roku 1995 pápež Ján Pavol II. zriadil pre rímskokatolícku cirkev na Slovensku dve provincie: Západnú a Východnú. Košická diecéza bola povýšená na arcidiecézu a patria pod ňu biskupstvá Spiš a Rožňava.
Posledná veľká zmena v reorganizácii diecéz na Slovensku sa uskutočnila relatívne nedávno, keď Svätý Otec Benedikt XVI. dekrétom zo 14. februára 2008 zmenil hranice diecéz. Vznikli dve nové diecézy (bratislavská a žilinská) a menili sa aj hranice existujúcich. Do Západnej provincie odvtedy patria arcidiecézy Bratislava a Trnava (sufragánna), ako aj diecézy Nitra, Žilina a Banská Bystrica. Farnosť Žitavany, predtým patriaca do Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy, sa stala súčasťou Nitrianskej diecézy. Okrem týchto veľkých zmien dochádzalo aj k zmenám v začlenení našej farnosti do dekanátov (districtus).
Do pôsobnosti farského úradu spadá aj filiálka v susednej obci Machulince, kde sa nachádza kostol Najsvätejšieho Srdca Ježišovho.
Správcovia Farnosti v Opatovciach Nad Žitavou
Zoznam správcov farnosti v Opatovciach nad Žitavou:
- od r. 1842 - 1886 Lajos (Ľudovít) Loziczky (1808 - 17. 4. 1886
- 1886 - 1922 Sándor (Alexander) Karácsonyi (1843 - 5. 3. 1927
- 1927 - 1928 Jozef Csanaky (17. 1. 1880 - 7. 5. 1928
- 1928 - 1940 Jozef Palovčík (20. 11. 1892 - 19. 12. 1940
- 1940 - 1941 Štefan Vrabec (nar. 1941
- 1941 - 1952 Martin Pernecký (nar. 7. 11. 1910 v Gajaroch, zom. 29. 6. 1952
- 1952 - 1977 Ján Baráth (nar. 28. 12. 1907 v Komjaticiach, zomrel 8. 12. 1977
- 1977 - 1993 Mgr. Marek Božik (nar. 14. 4. 1993
- 1993 - 2004 Mgr. Marek Kosorín (nar. 11. 8. 2004
- 2004 - 2010 Mgr.
- 2010 - 2023 Mgr. Stanislav Caránek (nar. 4. 7. 2023
- 2023 - Mgr. Peter Bajzík (nar. 4. 6.
Kapláni, ktorí pôsobili vo farnosti (neúplný zoznam): Valentinus (Bálint) Pollák, zomrel 27 ročný 21. 4.
Významní Rodáci - Kňazi
Z obce pochádzajú títo kňazi (do 19. storočia):
- Ján Vojtech Šimko, 15. 1. 1759 Kňažice - 2. 9.
- Jozef Dlhovský, 1. 3. 1785 Opatovce - 12. 3.
- Štefan Herda (niekde sa uvádza Herday), 7. 8. 1796 - 16. 1. 1822, redemptorista, ordinovaný 1. 5.
Ďalší kňazi pochádzajúci z obce:
- Raymond Herda, 13. 9. 1891 - 1956, ordinovaný 15.5.
- Benedikt Mravík, 13. 3. 1900 - 20. 3. 1989, ordinovaný 5. 7.
- Michal Ondriaš, 10. 10. 1903 - 11. 5. 1979, ordinovaný 7. 7.
- Jozef Mášik, Supreior rádu tešiteľov Božského srdca, 14. 3. 1906 - 4. 5.
- Jakub Gajdoš, SJ, 25. 9. 1907 - 18. 3. 1977, ordinovaný 29. 3.
- Pavel Pánik, 26. 10. 1908 - 14. 2. 1980, ordinovaný 19. 3.
- Rudolf Mauréry, ThDr., 18. 7. 1909 - 14. 2. 1970, ordinovaný 18. 6.
- Pavel Gajdoš, 29. 9. 1910 - 1988, ordinovaný 17. 5.
- Ernest Ondriaš, 8. 9. 1912 - 8. 5. 1981, ordinovaný 29. 6.
- Štefan Kováč, ThDr., PaedDr., 5. 8. 1957, vysvätený 13. 6.
- Ján Kováč, Mgr., OSChP, 26. 8. 1960, vysvätený 13. 10.
- Jozef Gajdoš, Mgr., 22. 3. 1969, vysvätený 10. 6.
- Peter Cibira, Mgr., 26. 8. 1971, vysvätený 31. 8.
- Igor Gajdoš, Mgr., nar.
- Marián Ondriaš, Mgr., SDB, nar.
- Peter Šabo, nar. 1981, vysvätený 8. 12.
- Andrej Šabo, nar. 1985, vysvätený 13. 4.
- Ľuboš Mihálka, Mgr., nar. 28. 9. 1988, vysvätený 13. 6.
Pamiatky v Obci
V obci sa okrem kostola Nanebovzatia Panny Márie z r. 1772 nachádzajú aj ďalšie pamiatky:
- Socha sv. Jána Nepomuckého na Kňažickej ulici, pôvodne osadená v roku 1811 a zrekonštruovaná v r.
- Kríž z roku 1905
- Trojičný stĺp z roku 1929 na počesť bohoslovca Jána Mravíka, ktorý počas štúdií zomrel
- Pieta so Sedembolestnou Pannou Máriou z r.
- Kaplnka je na kňažických Dolných lúkach, na konci chotára na ulici Hlboká, na ulici Príčina a na Opatoveckej ulici (1887).
- Na oboch cintorínoch sú postavené kríže ako spomienka na padlých v prvej a druhej svetovej vojne.
- Kríž (K. Škula, 1952) sa nachádza aj v poliach neďaleko lokality zvanej Pažiť
- Na Chrenovej chate je súkromná kaplnka, vysvätená v r. 1948.
- Vo viniciach v Suličíne sa nachádzajú dve malé kaplnky na počesť sv.
Od septembra 1978 pôsobí pri kostole spevácky zbor Jána Pavla I. Počas celých desaťročí svojím spevom oživujú nedeľné a sviatočné bohoslužby.
tags: #rimskokatolicka #farnost #michal #nad #zitavou