Život, učenie a obetavosť Ježiša Krista z Nazaretu zanechali nezmazateľnú stopu v dejinách ľudstva. Jeho posolstvo lásky, súcitu a odpustenia inšpirovalo miliardy ľudí po celom svete a formovalo základy kresťanskej viery. Tento článok sa ponára do života Ježiša, jeho vzťahu k rodine a nadčasových princípov, ktoré učil.
Ježiš a jeho pozemská rodina
Pôvod a detstvo
Podľa Nového zákona sa Ježiš narodil v Betleheme Márii a jej manželovi Jozefovi. Jeho narodenie sa odhaduje medzi 6 a 4 pred Kristom. Márii, panne z Nazareta, sa zjavil anjel Gabriel a zvestoval jej, že počne a porodí syna, ktorý bude nazvaný Synom Najvyššieho. Jozef, spravodlivý muž, sa rozhodol Máriu tajne prepustiť, keď zistil, že je tehotná, ale anjel mu vo sne zjavil, že Máriino dieťa je z Ducha Svätého, a povzbudil ho, aby si ju vzal za manželku.
Počas Ježišových čias bola oblasť Judea pod rímskou nadvládou, čo výrazne ovplyvnilo spoločenskú, politickú a náboženskú scénu. Ježiš žil v rodine vyznačujúcej sa židovskou spiritualitou a vernosťou zákonu: „Jeho rodičia chodievali každý rok do Jeruzalema na veľkonočné sviatky. Keď mal dvanásť rokov, tiež išli, ako bývalo na sviatky zvykom“.
Po narodení Ježiša navštívili Máriu a Jozefa pastieri a mudrci, ktorí priniesli dary a poklonili sa novonarodenému kráľovi. Jozef a Mária museli narýchlo utiecť do Egypta, aby uchránili Ježiša pred Herodesom, ktorý nariadil vraždu všetkých betlehemských chlapcov do dvoch rokov. Po Herodesovej smrti sa Ježišova rodina vrátila do Izraela a usadila sa v Nazarete.
Tajomstvo Nazareta
V tejto galilejskej dedine prežil Ježiš najdlhšie obdobie svojho života. Verš, ktorým začína úryvok, načrtáva niekoľkými rysmi „tajomstvo Nazareta“. Je to miesto pre vzrast v múdrosti a milosti Božej v kontexte konkrétnej rodiny, ktorá prijíma a dáva život. „Chlapec rástol a mocnel, plný múdrosti, a Božia milosť bola na ňom.“
Tajomstvo Nazareta nám jednoduchým spôsobom hovorí, že Ježiš, Slovo, ktoré prichádza z výsosti, Syn Otca, sa stal dieťaťom, prijíma našu ľudskosť, vyrastá ako chlapec vo svojej rodine, prežíva skúsenosť náboženstva a zákona, každodenný život, v ktorom sa striedajú dni práce a sobotný odpočinok, kalendár sviatkov. Aj my vyrastáme v konkrétnej ľudskej rodine, uprostred vzťahov prijatia, ktorými rastieme a odpovedáme na život a na Božie volanie. Aj my sa staneme tým, čo sme dostali. Dobrodružstvo ľudského života vychádza z toho, čo sme dostali - život, domov, city, jazyk, viera.
Ježiš a jeho bratia a sestry
Evanjelista Matúš v nasledujúcej kapitole píše však aj nasledovnú správu: Keď Ježiš prišiel do svojej otčiny a učil svojich rodákov v synagóge, „veľmi sa divili a hovorili: Odkiaľ je u neho taká múdrosť a divy? Či nie je synom toho tesára? Či sa mu matka nevolá Mária a bratia Jakub, Jozef, Šimon a Júda? Ježiš teda žil v riadnej, početnej a usporiadanej rodine. Mal aj zemských rodičov i súrodencov.
Podľa Mar 6:3 mal Ježiš "bratov", Jakuba, Jozesa, Judu a Šimona. Doprevádzali jeho matku do Káni Galilejskej a odtiaľ do Kafarnaum Jan 2:12. Ďalej sa hovorí, že ani "Jeho bratia" mu neverili Jan 7:5. Po zmŕtvychvstaní sa s nimi stretávame medzi učeníkmi. Písmo jasne rozlišuje "bratov", píše sa o "všetkých so ženami a Máriou" a o "Jeho bratoch". Sk 1:14. V Gal 1:19 sa píše o Jakobovi ako o "bratovi Pána". Písmo hovorí skutočne o Ježišových pokrvných bratoch.
Vzťah k rodine
Napokon, nie Jozef, ani jeho deti, ba ani Jeho žena a teda matka Ježišova nie sú v Písme svätom tí najdôležitejší. Tým je samotný Ježiš Kristus a vzťah človeku práve k Nemu. Ježišova matka a bratia si žiadali hovoriť s Ním vtedy, keď Ho obklopovali zástupy. Ako by sme mali správne chápať tieto slová evanjelistu? Myslím, že ak niekto chce s niekým hovoriť a rozprávať sa, teda ak chce byť matka so synom, bratia so svojím bratom - je to prejav záujmu a zrejme aj lásky z ich strany.
Pán Ježiš nepodceňoval dar zemskej rodiny. Bol rád so svojimi blízkymi. Už ako dvanásťročný je označený ako ten, ktorý bol poslušný svojím rodičom. Chodil s nimi na služby Božie do synagógy a evanjelista Lukáš zaznamenáva, že bol „milý Bohu i ľudom“.
Ježišovo učenie
Ježišovo učenie, ako je zaznamenané v evanjeliách, zdôrazňuje lásku, súcit, odpustenie a pokoru. Jeho podobenstvá, ako napríklad o milosrdnom Samaritánovi alebo o márnotratnom synovi, slúžia ako morálne ponaučenie pre spravodlivý život. Počas svojho krátkeho života získal mnohých nasledovníkov, ktorí verili jeho posolstvu o odpustení a spravodlivosti.
Ježiš putoval po celom okolí. Ľudia boli ohromení jeho vedomosťami, pretože vedeli, že nemá žiadne formálne vzdelanie. Okrem Izraela navštívil aj Samáriu a niektoré pohanské územia. Vyučoval a robil zázraky, vyháňal zlých duchov a uzdravoval chorých. Hovoril a vystupoval ako ten, kto je rovný Bohu. Obracal hore nohami životy mnohých ľudí. Po celý čas ho sprevádzali jeho najbližší 12 učeníci.
Evanjelium nám predstavuje začiatok Ježišovej činnosti; sme v prvej kapitole Markovho evanjelia od 21 verša. Ježiš povolal prvých štyroch učeníkov a pozval ich, aby boli rybármi ľudí. Vysvetlili sme si, že loviť ľudí znamená vyťahovať ich z vody, ktorá im môže spôsobiť smrť a dať im život. Ježiš teda s týmito štyrmi učeníkmi začína s rybolovom ľudí, ale kam ich ide loviť, vytiahnuť z prostredia smrti, aby im dal život? Čítajme čo píše evanjelista: „Prišli do Kafarnauma. V sobotu vošiel do synagógy“, sobota je dňom kultu v synagóge, „a hneď učil“.
Akonáhle Ježiš začne učiť a len čo dôjde k návalu nadšenia, hneď je problém. Evanjelista píše: „A práve bol v ich synagóge človek posadnutý nečistým duchom“. Čiže evanjelista nám v synagóge predstavuje človeka s nečistým duchom, prečo? Teda tento človek s nečistým duchom začne kričať, neznesie ani Ježišovo učenie, ani nadšenie ostatných prítomných, začne kričať a hovorí: „Čo chceš“, a je zvláštne, že hovorí v množnom čísle: „s nami“.
Desať Božích prikázaní
Desať Božích prikázaní sú súborom etických a náboženských princípov, ktoré Boh dal izraelskému národu prostredníctvom Mojžiša na vrchu Sinaj. Tieto prikázania sú základom židovského a kresťanského náboženstva a poskytujú morálny kompas pre jednotlivcov a spoločnosti. Zhrnutie desiatich prikázaní:
- Nebudeš mať iných bohov okrem mňa.
- Neurobíš si modlu.
- Nebudeš brať meno Božie nadarmo.
- Pamätaj na deň sviatočný, aby si ho zasvätil.
- Cti svojho otca a svoju matku.
- Nezabiješ.
- Nescudzoložíš.
- Nepokradneš.
- Nebudeš krivo svedčiť proti svojmu blížnemu.
- Nebudeš žiadostivo túžiť po dome svojho blížneho. Nebudeš žiadostivo túžiť po žene svojho blížneho, ani po jeho sluhovi, ani po jeho slúžke, ani po jeho volovi, ani po jeho oslovi, ani po ničom, čo patrí tvojmu blížnemu.
Láska k blížnemu
„Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom a celou svojou dušou a celou svojou mysľou. To je veľké a prvé prikázanie. Druhé je mu podobné: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého. Nové prikázanie zdvihlo úroveň vzťahu z „milovať blížneho ako seba samého“ na „milovať tak, ako Kristus miloval nás“.
Ak má rodina plniť svoju službu človeku naozaj evanjeliovým spôsobom, musí dôsledne uskutočňovať to, čo zdôrazňuje Druhý vatikánsky koncil: „Aby táto charitatívna činnosť bola a prejavovala sa naozaj bez akýchkoľvek výhrad, treba vidieť v blížnom obraz Boží, na ktorý je stvorený, a Krista Pána, ktorému sa podľa pravdy venuje to, čo sa dáva núdznemu“.
32 pôsobivých Ježišových lekcií, ktoré vás povedú každý deň
Ježišova smrť a vzkriesenie
Ježišove posledné dni na zemi sa začali Poslednou večerou, stolovaním so svojimi učeníkmi predtým, ako ho zradil Judáš Iškariotský. Ježiš bol potom zatknutý, odsúdený a nakoniec ukrižovaný rímskymi úradmi na čele s Pontským Pilátom na príkaz židovských náboženských vodcov. Ježiš mal v čase svojej smrti približne 33 rokov.
Ježiš tesne pred smrťou volá k Bohu: „Otče, prečo si ma opustil?“ Zároveň ho prosí: „Otče, odpusť im. Nevedia, čo robia.“ Ježišove posledné slová sú: „Je dokonané.“ Jeho priatelia ho potom pochovajú do skalnej hrobky Jozefa z Arimatie.
Mária Magdaléna ide skoro ráno k hrobu, aby sa postarala o Ježišovo telo, ale vidí, že hrob je otvorený a prázdny! Stráže aj kamenný balvan spred vchodu sú preč. Mária sa stretáva so živým Ježišom. Potom beží späť k ostatným. Väčšina jej neverí, no Peter a Ján utekajú k hrobu, aby sa o tom presvedčili sami. Nájdu ho prázdny a uveria, že Ježiš žije.
Tento príbeh sa nekončí Ježišovou smrťou na kríži ani jeho vzkriesením. Ježiš sa ešte 40 dní stretáva s rôznymi ľuďmi a hovorí s nimi o tom, čo má prísť. Podľa Biblie ho pri rôznych príležitostiach videlo živého vyše 500 ľudí. Nešlo len o akýsi prelud či videnie. Po štyridsiatich dňoch sa Ježiš lúči so svojimi priateľmi na vrchole Olivovej hory. Povzbudzuje ich a vraví, že nezostanú dlho sami: pošle im Pomocníka, Ducha Svätého. Ježiš sa vznesie sa do neba a zmizne v oblakoch. Vracia sa k svojmu Otcovi. Túto udalosť nazývame aj Nanebovstúpenie Pána.
Záver
Život a učenie Ježiša Krista mali nesmierny vplyv na svet, ovplyvnili nespočetné množstvo životov a formovali beh dejín. Ježiš ako ústredná postava kresťanstva stelesňuje posolstvo lásky, odpustenia a vykúpenia a ponúka nádej a spásu všetkým, ktorí v neho veria.