História Rímskokatolíckej cirkvi v Prievidzi je bohatá a úzko spätá s osobnosťami, ktoré sa zaslúžili o jej rozvoj. Jednou z nich je aj Juraj Fándly, významný slovenský spisovateľ a kňaz.
Farnosť na území Prievidze bola založená začiatkom 13. storočia, v čase, keď bol už s veľkou pravdepodobnosťou postavený prievidzský hrad. Prvý krát sa síce písomne spomína až v r. 1276, ale založenie prvej fary, ktorá bola jeho súčasťou, si bezpochyby vyžiadali samotní farníci, ktorí v r. 1213 zriadili v Prievidzi svoju cirkevnú obec. Približne v tom čase sa mohlo započať aj zo stavbou mariánskeho kostola, ktorý- podobne ako fara- bol jednou z častí hradu. Takáto situácia pretrvala asi jedno storočie, kým po r. 1321 hradná fara zanikla, a čoskoro sa započalo so stavbou novej - mestskej fary a farského kostola.
Najvýznamnejšími odvetviami starých Prievidžanov boli kožušníctvo a garbiarstvo. Asi preto si majstri práve týchto remesiel presadili zasvätiť kostol svojmu patrónovi - svätému Bartolomejovi. Ten sa okrem toho stal aj patrónom fary i celého mesta. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že bol vyobrazený aj na pôvodnom pečatidle mesta. Dodnes sa zachovala listina z 9.7.1577 a z r. 1616 s vyobrazením sv. Bartolomeja držiaceho v ruke vlastnú kožu. Nevedno z akej príčiny bol v 18. storočí sv. Bartolomej v mestskom znaku zamenený za anjela, ktorý je v ňom dodnes.
Po roku 1321 kráľ Karol Róbert dal Prievidzi výsady mesta na základe tešínskeho mestského práva, podľa ktorého si slobodne mohla voliť svojho farára. Farský kostol si zachoval pôvodný tvar iba v ranogotickej svätyni. Sieťová klenba, ktorou je presbytérium zaklenuté, pochádza z obdobia neskorej gotiky. Okrem toho i obvodové múry kostola, jadro veže a obe kaplnky sú dielom 14. alebo 15. storočia. Loď kostola prešla mnohými zmenami, lebo jej pôvodný gotický strop, ktorý bol z dreva, podliehal prirodzenému poškodeniu i živelným pohromám.
Farský kostol sv. Bartolomeja
Farský kostol sv. Bartolomeja (14. storočie) bol postavený niekedy v priebehu 14. storočia ako jednoloďovú stavbu s mohutnou predstavanou vežou na západnej strane a polygonálnym presbytériom. V roku 1383 bola Prievidza povýšená na kráľovské mesto s právom slobodnej voľby farára. Ten sa ale mal prezentovať ostrihomskému arcibiskupovi. Už na začiatku 15. storočia farský kostol nestačil rastúcemu počtu farníkov, preto padlo rozhodnutie o prestavbe, ktorú mali podporiť aj odpustky udelené pápežom Jánom XXIII.
Interiér sa nezachoval v pôvodnom stave, ale zachovali sa niektoré gotické kostolné predmety, ktoré sa i po 4 či 5 storočiach dajú používať. Ide najmä o 3 tepané kalichy pochádzajúce z prelomu 15. a 16. storočia s vyrytými nápismi (na jednom z kalichov je čitateľný rok 1500), neskorogotické cibórium z prvej polovice 16. stor., pacifikál zo začiatku 16. stor., umelecky náročne zhotovená kadidelnica so striebornou naviculou ( loďkou ) a vzácna mriežka na pastofóriu, neskorogotická z 15. storočia. Hodno sa zmieniť i o dverách vedúcich zo svätyne do sakristie. Pochádzajú zo začiatku 16. stor. a sú pozoruhodné pre svoju umeleckú výzdobu: samotné dvere sú pobité železnými plátmi a pásovým železom do kosoštvorcov doplnených o ažúrové štvorlístky a kruhy.
V 2. polovici 15. storočia boli postavené bočné kaplnky, ktoré tak dali pôdorysu chrámu tvar kríža. Súčasne sú dôkazom prosperity mesta v tom čase, dôkazom, že si mešťania mohli dovoliť pustiť sa i do takej nákladnej investície, ako bola stavba kaplniek. Neskorogotická monštrancia z roku 1510 je azda najvzácnejšia pamiatka farského kostola a celej farnosti. Podľa tradície je to dar Jána Korvína mestu Prievidza. Vysoká gotická stavba (116,5 cm) je zhotovená zo striebra a celá je pozlátená. Jej nádherná výzdoba je dôkazom veľkej umeleckej hodnoty. Postavy Ježiša korunovaného tŕním, sv.
Veža kostola, postupne, ako časom a veľkosťou naberala na svojom význame, dostávala zvony, ktoré zvolávali ľud na bohoslužby a boli zároveň akýmsi signalizačným zariadením v čase pohrôm. V kanonických vizitáciach sa uvádza, že najstarším a prvým na veži vôbec bol zvon z roku 1111 s nápisom: “ Ave Maria gratia plena Dominus tecum ora pro nobis Filium tuum S.Math. S .Lucas. S. Marcus . S. Joan.“ K tomuto zvonu pribudol v r. 1451 ďalší, s jednoduchým nápisom : “ Ave Maria „. Zvon z roku 1111 bol z neznámych príčin v r. 1504 zamenený za nový, s takmer tým istým, gotickou minuskulou písaným nápisom : “Ave Maria … tuum. Sanctus Johannes , sanctus Marcus, sanctus Lucas, sanctus Mateus „. Pod nápisom bol rok 1504 a pod ním obraz Panny Márie. 5.
V roku 1523, keď sa mešťania rozhodli vymaľovať farský kostol z vonka, bola vytvorená na severnej strane freska Snímanie z kríža. Bola objavená pri reštaurovaní v r. 1957 a našiel sa na nej aj letopočet 1523 - ide bezpečne o rok jej vytvorenia. Okrem toho na južnej strane (od námestia) sa našla iná freska, ale táto nemohla byť reštaurovaná, pretože bola prekrytá inou - renesančnou freskou - Freskou sv. Krištofa. No nepodarila sa reštaurácia ani fresky s.
Výsady slobodného kráľovského mesta Prievidze, vydané kráľovnou Máriou 28. 1. 1383, povoľovali “ … našim verným mešťanom, aby si slobodne mohli voliť farára, ktorého sú povinní prezentovať ostrihomskému arcibiskupovi na potvrdenie.“ Počet známych mien farárov z toho obdobia je veľmi malý, preto sa (vynímajúc prvého farára - Emothelmusa) až v roku 1406 spomína kňaz Juraj v súvislosti s akýmsi obchodom medzi Prievidzou a nitrianskym arcidiakonom vo veci desiatkov. Iný prievidzský farár Juraj vo funkcii dekana potvrdil v októbri 1446 dobročinnú fundáciu založeným istým bojnickým mešťanom pre dobro tamojšieho farského kostola. Možno predpokladať, že bol nástupcom vyššie spomínaného farára Juraja, nakoľko v minulosti zmeny farárov neboli veľmi časté. Treba však vylúčiť možnosť, že ide o toho istého kňaza. V roku 1464 je známe meno prievidzského farára a dekana Vavrinca urovnávajúceho spor medzi bojnickou hradskou farou a osamostatnenými niekdajšími filiálkami (Pravno, Brezany, Cach a Gajdel) odmietajúcimi platiť bojnickému farárovi poplatky, ku ktorým sa zaviazali pri osamostatnení. Dekanovi Vavrincovi sa podarilo tento spor pomerne ľahko urovnať. Napokon sa v 15. storočí spomína ešte meno prievidzského farára Petra, taktiež vo funkcii dekana.
Negatívnou stránkou tejto doby bolo, že mnoho kňazov pod vplyvom rozmáhajúcej sa reformácie bolo ženatých (v bojnickom dekanáte, do ktorého patrila i Prievidza, len štyria z 11 kňazov neboli ženatí), i to, že sa v Prievidzi podávalo prijímanie pod oboma spôsobmi. Na synodu konanú v Trnave v r. 1561 bol prizvaný i prievidzský farár Mikuláš. Priznal, že je ženatý a že dáva prijímať pod oboma spôsobmi, ako to žiadal ľud. Situáciu sa zaviazal napraviť prepustením manželky. Vizitátor v tom čase napriek mravným nedostatkom dekana - farára Mikuláša poznamenáva o ňom, že je človek pravoverný, nábožný a ľudský, že vyznáva pravú katolícku vieru a sľubuje vo všetkom nápravu. Avšak po jeho smrti (1564 ?) bol tlak mešťanov na nového farára Melichara Šupku taký veľký, že ten sa sám, sčasti z vlastného presvedčenia, hlásil k reformácii.
Doba reformácie v Prievidzi sa začína r. 1527, keď Ferdidnand I. (1526-1564) daroval Bojnice rodu Thurzovcov (mali ich až do vymretia r. 1636), ktorí sa stali šíriteľmi reformácie. Za krátky čas sa tu reformácia tak rozšírila, že vládla na celom okolí. Stalo sa tak obzvlášť vtedy, keď po Bočkayovom povstaní Viedenským mierom r. 1606 a prešporským snemom r. 1608 boli práva evanjelikov potvrdené a rozšírené, a hlavne, keď uhorským palatínom stal sa bojnický Juraj Thurzo. Vtedy (1609/10) Žilinská synoda zvolila za nitrianskeho superintendenta bojnického seniora Izáka Abrahamidesa. Tomuto podliehala i Prievidza, ktorá sa časom i sídlom superintendentúry a tak strediskom evanjelického kultúrno-náboženského života. Toho dôkazom je i to, že 25.mája 1620 sa v prievidzskom farskom kostole koná evanjelická synoda, ktorá má vypracovať spoločné náboženské požiadavky piatich nitrianskych seniorátov a predložiť ich snemu v Banskej Bystrici na uzákonenie.
V 20.-tych rokoch 17.storočia Prievidza prežíva najväčší rozmach reformácie. Svedčia o tom opätovne konané evanjelické synody 3.5.1625 a 8.5.1628. Na prvej zvolený bol za prievidzského superintedenta hlohovecký senior Ondrej Dyosi a po jeho smrti (6.4.1627) bol na druhej synode menovaný do tejto funkcie prievidzský farár Bazil Fábry a zastával ju až do svojej smrti 6.8.1630. Po tomto roku nastával už úpadok reformácie v Prievidzi, až konečne v marci 1655 je zvolený posledný evanjelický superintendent, prievidzský farár Martin Tarnóczy. Po smrti posledného Thurzu - Michala - v r. 1636 nastáva postupná ale istá rekatolizácia kraja. Bratislavský snem v r.
Interiér kostola prešiel počas účinkovania evanjelikov niekoľkými stavebnými úpravami. Boli to jednak stavba chóru a bočných mramorových empor, ktorá prebiehala okolo polovice 17. storočia.
Kostol sv. Bartolomeja v Prievidzi
Keď sa v roku 1660 grófka Františka Khuenin Palffyová usadila v Bojniciach, šiel nástup katolicizmu vpred nevídaným tempom. Jezuitská misia, ktorá sa tu ešte v tom istom roku zriadila a rozšírila po celom okolí, zožala svoje úspechy aj v Prievidzi, kde začal účinkovať P. Martin Sitarovič. Krátko nato, ako bol evanjelikom zhabaný farský kostol, 30.augusta 1660 grófka vypovedala z mesta superintedenta Tarnóczyho, zrušila evanjelickú faru v Prievidzi a richtár Eliáš Fabrícius jej slávnostne do vlastných rúk odovzdal kľúče od farského kostola. Martin Sitarovič bol zároveň menovaný prvým prievidzským katolíckym farárom. Na pamiatku vypovedania evanjelikov z mesta a prevzatia kostolov pod správu katolíkov bola na 15.augusta založená tradícia mariánskej púte v Prievidzi, ktorá sa každoročne od r. 1661 koná až do dnes.
Vzácne gotické krídlové oltáre s tabuľovými obrazmi, pôvodnú krstiteľnicu a kazateľnicu, gotické kalichy, cibória, pacifikály, kadidelnicu s loďkou a “korvínsku“ monštranciu opatrovali evanjelici však bez porušenia. Farský kostol po vrátení katolíkom bol v interiéri doplnený o organ;na vežu sa dostali nové hodiny a na južnej strane kostola, v mieste, kde sa teraz nachádza tzv. misijný kríž, bola namaľovaná freska sv. Krištofa.
Začiatkom roku 1955 bola v celom štáte propagovaná „okrášľovacia akcia miest a dedín“. Farský kostol bol vo veľmi ošarpanom stave, preto bola potrebná obnova, predovšetkým fasády. Organizované boli zbierky. S obnovou sa začalo v júni 1956. Vystavalo sa lešenie okolo veže celého kostola. Súčasne začali odtĺkať starú kožovku. Pri tejto práci sa zistilo, že pod vrchnou omietkou sa nachádzajú staré maľby zo 16. a 17. storočia. Previedla sa aj oprava strechy, natreli sa všetky okná a dvere. Po ukončení týchto prác bol kostol sv. Už počas opravy exteriéru kostola sa veriaci zaoberali myšlienkou obnoviť aj vnútro. Stalo sa tak r. 1957. Začalo sa s opravou maľovky, ale len v lodi, pretože takéto úpravy vo svätyni by boli finančne náročné. Pri zoškrabovaní a čistení okien objavili nápis o plienení Uhorska Tatármi a Kozákmi.
V roku 1957 bola „korvínska“ monštrancia odvezená na výstavu do Paríža. V noci na 31.augusta 1969 neznámi páchatelia vykradli farský kostol a ukradli z neho kalichy, cibórium s konsekrovanými hostiami, pacifikál a relikviáre. I keď sa po nich započalo pátranie, do dnešného dňa neboli odhalení a väčšina predmetov nebola vrátená. Škoda bola vyčíslená na 30 200,- korún, no podarilo sa zachrániť predmety v hodnote 3 600,- korún.
V minulosti bolo zvykom oddeliť mriežkami hlavný oltár od ostatnej časti svätyne. Výnimkou nebol ani tento kostol. Tieto mreže boli odstránené v r. 1975. V 80-tych rokoch bola prevedená dlažba z kubánskeho mramoru a tiež sa vybudovalo nové schodište na chór. Staré lavice boli vymenené za nové. Taktiež boli urobené nové spovednice z každej strany hlavného vchodu. Vymenené boli aj všetky dvere kostola, na spôsob starých.
Ďalšie a zároveň posledné opravy farského kostola sa konali, keď do Prievidze prišiel za farára dp. Martin Čabák. Najprv bolo treba opraviť bočnú loď, v ktorej už dlhší čas bol poškodený strop. Po menších úpravách chóru sa robili vitráže (farebné okná). Keďže v minulosti bolo málo finančných prostriedkov na opravu omietky vo svätyni, teraz to už bolo nevyhnutné. Taktiež bola prevedená generálna oprava elektrického zariadenia a elektrifikácie zvonov. V r. 1991 prebiehalo už samotné maľovanie kostola. Prevedená bola o.i. maľba stropných obrazov Nanebovzatia Panny Márie, Ježišovho ohlasovania evanjelia a bočného obrazu sv. Cyrila a Metoda. Keďže bočné oltáre štýlovo neladili s hlavným, vymenili sa za nové, zakúpené ešte začiatkom storočia (1912). Menšie úpravy prebiehali aj vo výmene sôch. Výsledkom bolo umiestnenie sochy Sedembolestnej P. Márie pod víťazný oblúk zo severnej strany Božského Srdca Ježišovho s Nepoškvrnenou P.
13. októbra 1991 po generálnej oprave Mons. Rudolf Baláž, banskobystrický diecézny biskup, prievidzský kostol sv. apoštola Bartolomeja slávnostne konsekroval.
V 30. rokoch 15. storočia možno predpokladať poškodenie stavby počas útokov husitov, kedy mala byť Prievidza vypálená. Následne, po roku 1450, sa realizovala veľká oprava a prestavba poškodeného farského chrámu. Počas reformácie prešiel kostol do rúk evanjelikom, ktorí zväčšili jeho kapacitu prístavbou murovaných tribún pri južnej a severnej stene lode. V roku 1678 bol objekt podpálený vojskami Imricha Tököliho (Thököly). Ďalšie práce sa uskutočnili aj v priebehu 20. storočia, v roku 1956 boli objavené a reštaurované nástenné maľby v exteriéri. Banskobystrický biskup Rudolf Baláž 22. novembra 2009 posvätil kostol po cca dvojročnej obnove exteriéru. Išlo o opravu fasád a strechy, ako aj o reštaurovanie kamenných prvkov a zvonov.
PO STOPÁCH PRIEVIDZE #1 - ČO VIDIEŤ V PRIEVIDZI?🤔
- Odborníci sa nevedia úplne zhodnúť na dobe vzniku stavby, uvádza sa prvá polovica 14. storočia, ako aj druhá polovica 14. storočia, resp.
- Vzorom pre staviteľov mal byť podľa časti odborníkov farský kostol v neďalekých Bojniciach, vtedy sídle vicearchidiakonátu.
- Zasvätenie farského kostola sv. Bartolomejovi našlo odraz aj v prvom erbe mesta, na ktorom sa nachádzala postava tohto svätca, patróna garbiarov. Pečatidlo so sv.
- Nezvyčajná je dvojpodlažná sakristia na severnej strane. Obe podlažia sú zaklenuté rebrovou krížovou klenbou so svorníkom. Na poschodie vedie točité kamenné schodisko vo valcovej prístavbe s dvoma malými okienkami s lomeným oblúkom.
- Gotické portály nájdeme na západnej strane v podveží, ako aj na južnej strane presbytéria (zaslepený).
- Z freskovej výzdoby sa dochovali len zvyšky. Na severnej strane ide o scénu “Snímanie z kríža” s uvedeným letopočtom 1523, v západnej časti južnej steny lode staršiu maľbu prekryl mladší, dnes len fragmentárne zachovaný obraz sv.
Kostol slúži ako farský chrám miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi. Prievidza je okresné mesto a centrum regiónu Horná Nitra. Kostol stojí v centre mesta na Pribinovom námestí v otvorenom areáli.
Kostol Nanebovzatia Panny Márie
Pôvodný kostol v priestore pravekého hradiska bol postavený okolo roku 1260 v neskororománskom slohu. Bol súčasťou hradného opevnenia. Za počiatok pútnickej tradície môžeme považovať rok 1430, kedy provinciál karmelitánskeho rádu priniesol do Prievidze pápežskú odpustkovú listinu pre návštevníkov kostola pri kláštore Svätého kríža.
V roku 1383 prichádza do Mariánskeho kostola rehoľa karmelitánov, ktorej konvent bol zasvätený Svätému krížu. Hlavný význam karmelitánov pre Prievidzu bol v ich školskom pôsobení. Vyučovanie bolo na úrovni stredných škôl. Karmelitáni kostol úplne prestavali v gotickom slohu. Budova kláštora (spomínaná r. 1496) nadväzovala na kostol od severnej strany. Svedčia o tom dodnes zvnútra viditeľné zamurované dvere na severnej strane veže. Ďalšou doteraz existujúcou pamiatkou na stavebné úsilie karmelitánov z konca 15. storočia je murovaná ohrada zosilnená pôvodne piatimi baštami, tvoriacimi opevnenie. Bašty boli neskoršie prestavané na kaplnky. Kláštor zanikol v r. 1565.
Presbytérium kostola je zaklenuté krížovou rebrovou klenbou zo začiatku 15. storočia. Klenba lode je renesančná, hrebienková. Vedľa veže sa nachádzajú dve kaplnky. Na juhozápadnej strane neskorogotická, kaplnka sv. Jána Nepomuckého, zaklenutá gotickou krížovou klenbou. Na severozápadnej strane je novšia kaplnka sv. Michala, postavená v roku 1767. Na južnej strane sa zachovali dve románske okná. Vo veži sa nachádzajú 2 zvony. Väčší váži 143,5 kg a je naladený na D1. Je na ňom obraz Nanebovzatia Panny Márie a nápis: „Nanebovzatie P. Márie oroduj za nás. 1932“. Menší zvon váži 100 kg a je naladený na Fis1. Na ňom je vyobrazený sv.
Hlavný oltár kostola je barokový, ambitový z 1. štvrtiny 18. storočia. V strede je gotická Madona z druhej polovice 15. storočia. Bočné oltáre sú barokové z konca 17. a začiatku 18. storočia. Lavice z roku 1988 sú kópiu pôvodných klasicistických lavíc z roku 1840. kovová mriežka na pastofóriu je neskorogotická z 15.
Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Prievidzi
Je to jednoloďový pozdĺžny kostol s polygonálnym presbytériom, zaklenutý kupolou, s bočnými kaplnkami na spôsob kostola II Gesú v Ríme. Loď má valenú klenbu s lunetami, ktorá dosadá na silne vystupujúcu rímsu vtiahnutých pilierov. V celom interiéri je štuková rokajová ornamentika. V presbytériu iluzívna nástenná maľba od J.A. Schmidta (1750-1765), v lodi od viedenského maliara J.Š. Bopovského (1783).
Kaplnka Panny Márie Sedembolestnej
Cirkevná obec Necpaly nad Nitrou vždy patrila k farnosti v susednej Prievidzi. Tam veriaci navštevovali kostoly a bohoslužby. V túžbe miestnych obyvateľov po ochrane Božej rodičky nechal prievidzský farár Jozef Sartoris pri verejnej ceste do Necpál v kúte záhrady dal vymurovať Kaplnku Panny Márie Sedembolestnej, ktorú 2. júla 1815, na sviatok Navštívenia Panny Márie, za účasti veriaceho ľudu posvätil. Vybudovali ju staviteľ Juraj Siráni a tehliar Ján Surový. Jej rekonštrukciu zvládli necpalskí ochotní dobrovoľníci /Pavol Bátora, Jozef Chudý, Kamil Petráš, Peter Važan a ešte niekoľko ďalších nadšencov/. za 10 dní. Požehnanie obnovenej kaplnky sa uskutočnilo dva dni po dni jej 200-stého výročia postavenia - 4. júla 2015 (p.
V roku 1901 si Necpalania v strede obce postavili kaplnku zasvätenú Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. Kaplnka bola niekoľkokrát obnovovaná Práve rodina Petrášová spomína, že niekedy v 80. rokoch, v čase, keď v Prievidzi pôsobil pán dekan Hromada, sa hovorilo, že kaplnka sa musí zbúrať, lebo zavadzia v ceste. Bol to rozkaz z „okresu“ a údajne bolo aj navrhnuté miesto na postavenie novej kaplnky niekde v „hôrke“. Ľudia však už vtedy pochybovali, že sa tak stane. O zbúranie kaplnky bol požiadaný Peter Petráš, ktorý sa ale vyjadril, že on kaplnku nestaval, a tak ju ani búrať nebude. Obnova v roku 2014 si vyžiadala širší rozsah prác - výmenu krytiny na streche, nový náter na streche vežičky, novú fasádu.
Zaujímavosťou kaplnky je zvon zavesený v predstavanej veži kaplnky. Zhotovili ho z oceľovej špičky leteckej bomby, ktorá v roku 1945 zostala nevybuchnutá v chotári obce. Po jej zneškodnení (obložení drevom, slamou a „odpálení“) zostala hlavica nepoškodená, a tak ju Lukáš Petráš (Lukačke) odviezol na fúriku domov. Hlavica najskôr slúžila na napájanie hydiny, potom sa úderom na ňu zvolávali deti k hrám. Keďže zvuk mala čistý, zvonivý, rozhodli sa ju prerobiť na zvon. Previezli ju k Štefanovi Humajovi a tam ju na zvon upravili Ján Hianik, Štefan Humaj a Ernest Gregor. Nový zvon tak nahradil ten predchádzajúci, ktorý sa časom a neustálym udieraním na jedno miesto poškodil a bol odoslaný na opravu do Čiech, kde sa údajne stratil.
tags: #rimskokatolicka #farnost #prievidza