Rímskokatolícka Farnosť Šahy: História, Kláštor a Význam

Šahy, mesto rozprestierajúce sa na oboch stranách rieky Ipeľ, leží na najjužnejšom cípe vulkanickej vrásy. Kedysi v treťohorách sa oddelili pohoria Börzsöny a Štiavnické hory a na mieste depresie Ipeľ vytvoril svoje koryto. Mesto vzniklo na poslednom výbežku Krupinskej planiny.

Šahy vznikli na dôležitej stredovekej obchodnej ceste, ktorá viedla z kráľovského sídla Ostrihom, cez rieku Ipeľ do Banskej Štiavnice, ale aj smerom na Zvolen až do Poľska. Rozvoj prvej usadlosti na tomto mieste bol podmienený založením premonštrátskeho kláštora, ktorého pozostatky stoja dodnes.

Fuschofferova Monasteriológia podľa Bombardiho tvrdí, že príslušníci rodu Hunt založili benediktínsky kláštor už r. 1075. V roku 1265 potvrdil zakladajúcu listinu kláštora pre zakladateľa bána Mártona kráľ Béla IV. Listina sa počas tatárskeho vpádu stratila.

V roku 1268 Béla IV. osvedčuje, že bán Márton v deň vysviacky eklézie daroval celú obec Šahy konventu. V tom istom roku dal kráľ nevoľníkov starého prepošstva pod nadriadenú vrchnosť kráľovnej. Kráľ Ladislav V. platnosť výsadných listín, daných svojím otcom kláštoru v rokoch 1258, 1259, 1264, 1265, 1266 a 1268, znovu potvrdzuje.

Roku 1275 Ladislav IV. oslobodzuje obyvateľov usadlosti Ság od platenia daní a ubytovania vojakov, lebo v predchádzajúcich rokoch boli vojnami značne zničené. Kráľ sem rád chodil na poľovačky a podľa Monasterológie prepošt Laurinec prosil kráľovnú o pomoc, aby prílišným ubytovávaním sokoliarov a psovodov nezaťažovali obyvateľstvo. Aj ostatní z rodu Arpádovcov radi chodili do našich lesov na poľovačky, o čom svedčia „kráľovské studne” v Olvárskom údolí.

Premonštrátsky kláštor v Šahách sa po tatárskom pustošení zásluhou našich kráľov a kráľovien rýchle obnovuje. V roku 1266 konvent dostáva právo mýta na moste, r. 1405 trhové právo a r. 1407 dostáva od kráľa Zigmunda hrdelné právo. Ale veľmoži, ktorí závideli prosperitu šahanskému konventu, tento niekoľkokrát vyrabovali. Proti ich sile boli bezmocní aj na kráľovskom dvore.

V čase, keď sa Turci chystali na boj s Uhorskom, resp. po páde Budína, Vacova a Ostrihomu, dvor nariadil podľa zákona 44 z r. 1546 opevniť kláštor na hradisko zo štátnych peňazí. Prvým kapitánom hradu bol György Thuri /1519-1571/, ktorý sa narodil v susedných Túrovciach. Už jeho starý otec bojoval v Matiášovom Čiernom pluku. Juraj tu bol v r. 1539-52 najprv veliteľom husárov, potom sa stal hradným kapitánom. Svojimi hrdinskými činmi sa preslávil aj na okolí, pomohol napríklad Balázsovi Menyhárovi zachrániť Levický hrad a vyznamenal sa aj na bojisku v Salke a pri Plášťovciach r. 1552. Vtedy vlastne, od r. 1550, bol už veliteľom šahanského hradu František Jakusich, ktorý menšie turecké skupiny z Vacova a Szécsényu rozbil, avšak po dobytí Drégelyského hradu 4. júla 1552 padlo aj opevnenie v Šahách.

Mnísi sa uchýlili do svätobeňadického kláštora, kam zobrali aj dôležitejšie spisy konventu. Šahy a okolie boli ovládané Turkami dvakrát: najprv od 1552 do 1595, potom od r. 1626 až do opätovného znovudobytia Budínskeho hradu v r. 1686. Kláštor bol najznámejší v 16. storočí, keď na jeho čele stál prepošt európskeho formátu, osvietenec Ferenc Fegyverneki, ktorý založil v Šahách aj kňazský seminár.

Za kurucko-labanských bojov, 24. septembra 1704, sa František Rákóczi II. postupujúc so svojou päťtisícovou armádou cez Gyöngyös popri Ipli, zastavil v Šahách. Ubytoval sa v kláštore a tu prijal delegáciu zo Sedmohradska, ktorá mu oznámila jeho zvolenie za panovníka.

Cisár a kráľ Leopold I. v r. 1688 majetky, ktoré boli Turkami vrátené, spolu s kláštorom daroval jezuitom. Odvtedy titul prepošta dostáva od kráľa niektorý z kňazov ostrihomskej diecézy. Jezuiti na ruinách šahanského kláštora a kostola postavili svoje ubytovacie a hospodárske budovy, potom v r. 1734 kostol. Tento však v r. 1832 spolu s mestom vyhorel. Obnovili ho na starých základoch, takže rok výstavby v oblúku kostola je rok 1734.

Kamenný most, ktorý bol zničený iba počas druhej svetovej vojny, bol tiež postavený jezuitmi r. 1769. Až po zrušení tohoto rádu darovala Mária Terézia kláštor a majetky v r. 1776 rožňavskej kapitule, ktorá tieto majetky spravuje dodnes.

V sídle župy sa už začiatkom dvadsiatych rokov začalo politické a hospodárske vrenie. R. 1836 na popud Mikuláša Fehérváryho a Medarda Gyürkyho bola založená Hontianska archeologická spoločnosť, ktorá mala za úlohu zachraňovať historické pamiatky na území župy. Spoločnosť zanikla r. 1844 a zbierky boli odovzdané Národnému múzeu v Budapešti. R. 1838 bola založená Hontianska hospodárska jednota, ktorá mala povzniesť najmä poľnohospodárstvo župy. Fungovala až do r. 1846.

Marcový vánok ľudového povstania sa čoskoro rozrástol do celonárodných rozmerov. Zákony, ktoré deklarovali rovnosť pred zákonom, zrušili bariéry medzi triedami. Prvé župné zhromaždenie v Šahách bolo v máji 1848. Honťania sa aktívne zapojili aj do povstania. Samotné boje okolo mesta sa odohrali dvakrát. Po zložení zbraní pri Világosi sa aj Šahy dostali pod vojenskú diktatúru, ktorá trvala až do čias rakúsko-uhorského vyrovnania.

Hontianske kasíno, jedno z najstarších v Uhorsku vyvíjalo svoju činnosť aj pred revolúciou. Z tohoto miesta vychádzali aj nové myšlienky, zástancami ktorých boli revolučný básnik Janko Kráľ a jeho priateľ Ján Rotarides.

Župné sídlo sa začalo rozvíjať od päťdesiatych rokov. Kým do roku 1848-49 bolo obyvateľstvo zložené z dvoch vrstiev (zo sedliakov a drobných remeselníkov), v tejto dobe sa vytvára „pánska trieda” zo zástupcov župných úradníkov, advokátov, lekárov a z niekoľkých podnikateľov. V meste sa usadili aj židovské rodiny, ktoré mali zásluhu na rozvoji obchodnej činnosti. Ešte pestrejší bol spoločenský život od sedemdesiatych rokov, keď sa tu zriadil župný súd, sedria a daňový úrad.

Po rakúsko-uhorskom vyrovnaní r. 1867 sa založila Jednota na zveľaďovanie a estetický vzhľad mesta Šahy. Predsedom sa stal Ľudovít Pongrácz, hlavný slúžny okresu, tajomníkom Benő Sághy, mestský advokát. Prácu začali zrušením tržnice, ktorá bola na dnešnom Hlavnom námestí. Prestavba námestia z bývalých sedliackych domov na viac-podlažné obchody prebiehala tak rýchlo, že v rokoch 1850-60 už stáli po oboch stranách námestia honosnejšie budovy.

Anton Gyürky, vedúci školský pracovník, má zásluhu na postavení prvej poschodovej školskej budovy pri kostole, kde teraz sídli odborné učilište. V roku 1876 mal klavírny virtuóz a skladateľ Anton Siposs v meste niekoľko benefičných koncertov v prospech rozvoja škôl. V tom istom roku vzniká dobročinný ženský spolok, ako aj ochotnícky divadelný súbor. Začali vydávať časopis Honti Gazda /Hontiansky gazda/. V r. 1876 vznikol dobrovoľný hasičský zbor. Jeho predsedom sa stal nájomník kapitulského majetku, Alexander Nagy.

Výstavba centra mesta pokračovala honosnými budovami. Po sporiteľni /1867/ je to meštianska dievčenská škola /1872/, finančný palác /1886/, ďalšia sporiteľňa /1899/, nová radnica s Hontianskym kasínom na poschodí /1888/, hotel Pannónia /1906/. Na prelome storočí sú v meste tri tlačiarne: Neumannova, Ignáca Polgára a tlačiareň Tóth a Brza. Začiatkom 20. storočia bol postavený na námestí ďalší hotel /Lengyel/, Tekovská ľudová banka a rodinné poschodové domy rodiny Salkovských, Wollnerovcov a r. 1936 Adlerov dom.

Pýchou námestia je už od r. 1859 barokový morový stĺp a na ňom stojaca socha Pan-ny Márie. Po dlhých prípravných prácach bolo r. 1898 založené Hontianske múzeum, jeho prvým riaditeľom sa stal Elemér Pongrácz. V druhej polovici 19. storočia sa konečne naše mesto zapojilo do celoštátnej železničnej siete. Nová budova pošty a telegrafnej stanice, spolu so železnicou, zabezpečovali trvalé spojenie Šiah so svetom.

Rozvoj mesta pokračoval aj začiatkom 20. storočia. V roku 1902 bola založená prvá športová jednotka IFC - Futbalový klub Šahy. Na rozvoj verejného osvetlenia mesta vznikla Aerogénna spoločnosť, ktorá potom postupne vymenila staré petrolejové lampy na plynové. Na posledné bohaté roky v rozvoji mesta pripadlo založenie gymnázia v r. 1913. Žiaľ, ďalší rozvoj mesta zastavila prvá svetová vojna.

Niekedy v období rokov 1223 - 1235 vznikol v Šahách kláštor premonštrátov, ktorý založil bán Martin z rodu Hont-Poznanovcov. Postavili ho na vyvýšenine nad riekou Ipeľ len pár kilometrov od komitátneho hradu Hont. Kláštorný chrám mal zrejme podobu trojloďovej baziliky s dvojvežovým západným priečelí. Jeho vysviacky koncom 30. rokov 13. V pôvodnej podobe (nie je známe v akom rozsahu a či vôbec už stáli aj kláštorné budovy) kláštor zrejme existoval len niekoľko rokov.

Podľa všetkého bol poškodený počas tatárskeho vpádu v roku 1241. V období tureckých vojen bol kostol opäť vážne poškodený a zostali z neho len ruiny. Obnovili, či skôr znova postavili ho až jezuiti v 30. rokoch 18. storočia v barokovom slohu. Z kláštorného kostola sa zachoval predovšetkým vzácny neskororománsky ústupkový portál s gotickými prvkami na západnom priečelí. Jeho členenie je ešte románske na každej strane s 2 typickými ústupkami, do ktorých boli vsadené stĺpiky (novo doplnené asi počas barokovej prestavby, pôvodné sa nezachovali). Niektorí odborníci datujú jeho vznik do polovice 13. O vplyve gotiky svedčia lomené oblúky archivolt, ako aj ich ornamentálna výzdoba. Tú tvoria bohaté rastlinné motívy, využívajúce okrem románskych prvkov (palmetové listy, akant či rozety) aj v gotickom duchu realisticky znázornené listy a strapce viniča a javorové listy. Portál je na území Slovenska ojedinelým príkladom vyspelej kameňosochárskej produkcie. Je blízky južnému vstupu Kostola sv.

Výsledky výskumu v roku 2008 dokazujú, že zo stredovekej stavby kostola sa zachovalo v hmote dnešného objektu viac, než sa doteraz myslelo. Sondy napríklad odkryli takmer 22 metrov dlhý úsek muriva z opracovaných kamenných kvádrov tvoriacich severnú stenu lode, ktoré siaha do výšky necelých dvoch metrov. To však má pochádzať až z gotického obdobia. Ešte stredoveký pôvod môže mať aj polygonálny tvar presbytéria, ktorý sa u nás objavuje už v prvej tretine 13.

Výskum však priniesol aj zásadné zistenie týkajúce sa neskororománskeho portálu. Ten bol podľa archeológie spolu s celým západným priečelím postavený na barokových základoch. Jediným zvyškom kláštorných budov, ktoré sa nachádzali južne od kostola, je západné krídlo krížovej chodby okolo rajského dvora.

K kláštornému kostolu boli ešte v stredoveku pristavaná dve kaplnky zasvätené sv. Petrovi, resp. sv. Margite. Spomínajú sa už v listine z roku 1299, ich poloha a podoba sú dnes neznáme. Okrem toho, neďaleko stál už zaniknutý Kostol/Kaplnka sv. Heleny, ktorý zrejme mal tiež stredoveký pôvod a slúžil na liturgické účely počas výstavby súčasného barokového kostola. Následne nevyužitý chátral a koncom 18. storočia bol zbúraný.

Na jar 1991 sa vykonal záchranný archeologický výskum, ktorý doložil a rozšíril poznanie o zaniknutom kostole sv. Archeologický výskum odkryl sakrálnu stavbu, ktorej jednotlivé časti boli datované do 12., 14., 15. a 17. Najstaršia stavebná etapa je charakterizovaná ako typ jednoduchého kostola s pozdĺžnym priestorovým usporiadaním, s klasickou orientáciou, t. j. Celková dĺžka kostola bola 11,4 m, šírka 7,0 m, hĺbka apsidy 3,1 m.

Druhú stavebnú etapu - stavbu veže kostola a zväčšenie svätyne na pravouhlé presbytérium je rámcovo datovaná do obdobia vrcholnej gotiky na koniec 13. až do 1. polovice 14. Vonkajšie rozmery presbytéria sú 5 x 6 m, JV nárožie bolo zabezpečené oporným pilierom. Súčasťou druhej stavby je i západná prístavba, najpravdepodobnejšie s vežou.

Tretiu stavebnú etapu, pravdepodobne z 15. storočia, tvorí sakristia, pristavaná zo severnej strany ku gotickému presbytériu a SV nárožiu románskej lode kostola. Vonkajšie rozmery základov sakristie sú 4,5 x 6 m. Štvrtú, najmladšiu stavebnú etapu dostavby kostola predstavuje pristavaná pozdĺžna sieň kameru (kostnice) popri celej severnej dĺžke lode a veže kostola. Vonkajšie rozmery kostnice sú 4,4 x 12,7 m. Obdobím výstavby je pravdepodobne 17. storočie. K tejto najmladšej stavebnej etape inklinuje i stavba barokovej hrobky v interiéri najstaršej časti kostola, v jeho JV časti. Bola vybudovaná 155 cm pod úrovňou základovej škáry, na obdĺžnikovom základe s rozmermi 5,8 x 2 m.

V SZ nároží interiéru neskorogotickej sakristie kostola bol nájdený ojedinelý nález. Ide o klasickú bronzovú sakrálnu plastiku - Ukrižovaného (Corpus Christi). Plastika bola odliata do formy, jej maximálna hrúbka je 1,6 cm, výška 15,9 cm a maximálna šírka 6,6 cm. Nález predstavuje už iba torzo, dolná časť rúk bola odlomená. Plastika je datovaná do 1. polovice 13. Situovanie mnohých románskych sakrálnych stavieb na európsky dôležitej komunikácii Via magna, na jej neveľkom úseku Šahy - Zvolen nie je náhodná. Kostol sv. Michala na Patkôši zanikol pravdepodobne na konci 17. storočia. Ďalej potom spolu s najbližším exteriérom plnil funkciu radového cintorína až do 2. polovice 19. z ďaľeka vidno dvojvežový barokový kostol.

V lodi pochádzajú z 20. oltáre sv. Jozefa a sv. V blízkosti oltára Najsv. Srdca stojí socha sv. a socha sv. Antona. socha sv. Alojza a socha sv. ozdobujú fresky. Krista: narodenie, ukrižovanie a nanebovstúpenie. Petra a Pavla. premonštrátov, ktorí sú pochovaní v krypte. patril prepoštovi Fegyverneki Ferenc. Nagyboldogasszonyt, a mennybe fölvett Szűzanyát ábrázolja. dva bočné oltáre pochádzajú z 18. storočia a sú barokové. bočné dva bočné oltáre pochádzajú z 20. a so sochou Panny Márie Lurdskej. mennyezetét különálló freskók díszítik. zobrazujú nanebovstúpenie. ábrázolják. A freskókat 19556-ban estették (C. Staudt, F. Buday és J. a kriptájában a premontrei rend elöljárói vannak eltemetve. egyik sírkő az egykori prépost, Fegyverneki Ferenc sírköve. oltára sv. Jozefa. v roku 1937. organa rozšírený chór. Počas 2. chrám utrpel obrovské materiálne škody. templom belső falában, közel a Szent József mellékoltárhoz. 1937-ben. II. leégtek a tornyok kupolái és a padlás is.

kalvárii v Európe sa datujú do 15. väčšom počte sa rozšírili až v 17. storočí. Jeruzalemom. návrh tamojších jezuitov. storočia, 19. z ostrihomského biskupského úradu Aladár Schreiber. významným a osvieteným kňazom. kalvárie v Šahách predniesol 8. po nedeľnej svätej omši. mora spred miliónov rokov. építése Európában a 15. elterjedésükről azonban csak a 17. dombra Jeruzsálem felett. az esztergomi érsekségtől 1902. kinevezését. volt. Kálváriánk felepítése is főleg az ő érdeme. építésének tervét 1906. szentmise után. nagyobb részére a munkák elvégzése hárult. megkezdődtek a nehéz földmunkák. éves tengerfenék maradványai. a tehál. od samotných serpentín oddeľovala 5 m vysoká kamenná stena. boli menšie: 142 cm vysoké, s váhou 153 kg. 15. znamenal pre Šahy a okolie veľmi veľa. veriacich . slúžila na upevnenie viery obyvateľov Poiplia. ciklopsz kőből és téglából, betoncement burkolattal fedve. oszlpofőket angyalfejek díszítették. ablakokat vasrács és üveg védte. adakozók nevei. feldíszített stációk és a Golgota 1907. a városnak és környékének. pamiatkou námestia je barokový morový stĺp. štvorcovom podstavci stojí socha Panny Márie.

Kostolík v Balogu nad Ipľom Obec Balog nad Ipľom (maďarsky Ipolybalog) sa nachádza cca 20 kilometrov východne od mesta Šahy. Kostolík stojí v opevnenom areáli pri hlavnej ceste hneď na začiatku obce (v smere od Šiah). Je však horšie viditeľný kvôli smrekom, ktoré nasadili okolo v posledných desaťročiach. Brána do areálu býva zamknutá.

Kostolík postavili niekedy v druhej polovici 13. storočia ako jednoloďovú stavbu s kvadratickým presbytériom (niektoré zdroje hovoria o svätyni kruhového tvaru, mysliac zrejme polkruhovú apsidu). V neskoršom období prešiel gotickými úpravami a k severnej stene presbytéria pristavali sakristiu. V 18. storočí prešiel kostolík barokovou prestavbou, kedy bola okrem iného pred južný vstup postavená murovaná predsieň. Tú odstránili pri oprave v 1926 a súčasne zamurovali aj pôvodný románsky portál. Patrocínium kostola je sv. Kríža. Kostolík patrí miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi. Stavba je v pomerne dobrom stave.

Kostolík je známy najmä kvôli modelu uhorskej kráľovskej koruny, ktorý je umiestnený na vrchole vežičky namiesto tradičného kríža. Na Slovensku túto korunu nájdeme ešte na veži Dómu sv. Martina v Bratislave. Model koruny na veži sa viaže k legende o jej uložení v kostolíku na jednu noc na jeseň roku 1305 počas bojov o uhorský trón, keď ju mali prevážať z Budína do Brna. Spolu s ňou mali byť v tajnom otvore v stene pod kazateľnicou aj ďalšie korunovačné klenoty. Stavba je v pomerne dobrom stave. Samotná obec sa spomína v písomných prameňoch už v roku 1232 v listine kráľa Ondreja II. Koncom 16. alebo v priebehu 17. storočia prešiel gotickými úpravami a k severnej stene presbytéria pristavali sakristiu. V 18. storočí prešiel kostolík barokovou prestavbou, kedy bola okrem iného pred južný vstup postavená murovaná predsieň. Tú odstránili pri oprave v 1926 a súčasne zamurovali aj pôvodný románsky portál.

Prehľad dôležitých udalostí a faktov:

Výsledky sčítania obyvateľov v Šahách v roku 2021:

• Počet obyvateľov: 7 267
• Muži: 3443
• Ženy: 3824

Veková štruktúra obyvateľstva:

• Deti do 14 rokov: 934
• Muži 15-64 rokov: 2447
• Ženy 15-64 rokov: 2458
• Muži 65 a viac rokov: 574
• Ženy 65 a viac rokov: 854

Národnostné zloženie:

• Slovenská: 2637 (36,29%)
• Maďarská: 4162 (57,27%)

Náboženské vyznanie:

• Rímskokatolícka cirkev: 5131 (70,61%)

Zoznam použitej literatúry:

• Güntherová, A. a kol.: Súpis pamiatok na Slovensku 3.
• Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku.
• Kresánek, P.: Ilustrovaná encyklopédia pamiatok Slovensko.
• Oriško, Š.: K problematike stredovekého portálu kláštorného kostola v Šahách. In: Archaeologia historica. 2011, roč. 36, č. 2, str. 409-422.
• Oriško, Š.: Kameňosochárstvo stredoveku: k problémom výskumu a interpretácie. In: Buran, D. a kol.: Gotika. Dejiny slovenského výtvarného umenia. Slovenská národná galéria a Slovart, Bratislava 2003, str.
• Pomfyová, B. (zost.): Stredoveký kostol. Historické a funkčné premeny architektúry, 1. zväzok.
• Pomfyová, B.: Ranostredoveké kláštory na Slovensku: torzálna architektúra - torzálne poznatky - torzálne hypotézy. In: Archaeologia historica. 2015, roč. 40, č. 2, str. 733-777.

Kostol v Šahách

tags: #rimskokatolicka #farnost #sahy