Neveriaci Ľudia a Biblia: Argumenty a Pohľady

Vojna Veriaci vs Ateisti je rozsiahla téma plná rôznych názorov a postojov. Myslím, že biblia ako ju v dnešnej dobe poznáme, nie je taká, aká by mala byť. Viete, reči sa šíria, niektorí si ich vyložia po svojom, niekto ich spíše do kopy a povie, že je to pravda, a ďalší začnú tomu veriť.

Si myslím, že pôvodná biblia mala odlišné znenia, iste niektoré veci môžu byť pravdivé, totožné s pôvodnou. Len tvrdím, že neverím všetkému, čo sa tam píše, že neskorší zostavovatelia pridávali alebo naopak vynechávali ďalšie knihy podľa toho, aký mali na vec názor - to je môj názor. Ak sa spísala v roku 325, jedná sa o storočia PO udalostiach ktoré popisuje, ak sa dovtedy podávali biblické príbehy ústnym tradovaním, nuž, bude to riadne prekrútené od reálnych udalostí.

Infografika znázorňujúca rôzne verzie Biblie a ich historický kontext.

Inteligencia a Viera

Je predsa jasnééé pre inteligentu bytost :) ze tento svet vesmir hviezdy zem planety no vsetko co sme dostali "len tak" bolo stvorene nejakou vyssou mocou :) a niekto ide pisat ze neveriaci su inteligentnejsi?????

Neveriaci nežerú biblické príbehy a ak hľadajú odpovede na otázky, obracajú sa na vedu. Tá je však zložitejšia ako čítanie milénií starých mýtov a zároveň si teda človek pri pátraní po odpovediach trénuje rozum, čo sa môže neskôr prejaviť a zjavne prejavuje na celkovej inteligencií. Ale aj veriacich treba podeliť do skupín A "verím lebo medveď" a "verím lebo som uvažoval". Mňa moje uvažovanie o vieru kedysi pripravilo ale mnohých vo viere utvrdí.

Príklady Zázrakov a Vedy

Vieš verím tomu z jedného dôvodu - stalo sa to v r. 1995 najnovšie,, na omši bolo veľmi veľa ľudí kt. to videli, 1 sa dokonca až v ústach premenila hostia na ľud. mäso,, kt. potom pochopiteľne vypľul.. a nie je to výmysel.. takže to nebola len kvapôčka krvi :) ... viem že ak si neveriaci, tak tomu nepochopíš, a neuveríš mi, ale aspoň sa nad tým zamysli, že ak to je naozaj pravda?

A vysvetli to aj ľuďom kt. sa po rôznych modlitbách v Medžugorí a pod. vyliečili napr. z Parkinsona (čo je ináč nevyliečiteľná choroba - aby si vedel :) ) ... ak chceš naozaj vedieť či je to možné, choď na tie miesta a sám si to zisti, a nepíš len neverím, lebo to nie je možné a pod. ...

Morálka a Viera

Som kresťanka no nemyslím si žeby bol niekto zatratený kvôli tomu že neverí v Boha,, je skôr dôležité riadiť sa svedomím, podľa toho čo je správne, ak tak ľudia robia, prečo by mali byť zatratení? ... a toto viera nehovorí, hovorí že treba veriť v Boha, no nikde sa nehovorí že je to pohľad naňho len a len cez katolícku cirkev, je dôležité veriť, ale je jedno aké je to náboženstvo :) všetky smerujú k správnemu životu..

Pre veriacich je Boh to,k čomu sa utiekajú,keď im je najhoršie..asi som materialista a budem zatratená.. -- je mi ťa úprimne ľúto, a ak ostatných, tebe podobných, čo to vnímate takto, úplne zvrátene.. vôbec to totiž nie je pravda ale keď to takto vnímaš/te, tak tu je škoda času sa s vami vadiť a púšťať do debát.. k Bohu sa nemodlíme, ako k nejakému čarodejníkovi, aby sme sa vysťažovali a poprosili o zázrak a všetko sa napraví..

Veda a Náboženstvo

Jeden z vynálezcov a prvých zhotoviteľov bleskozvodu bol katolícky kňaz Prokop Diviš. Otcom modernej genetiky je katolícky kňaz Gregor Johann Mendel. Belgický kňaz Georges Lemaître ako prvý prišiel s myšlienkou big bangu - dnešnej vedeckej teórie o vzniku vesmíru a mnohí iní.

Keď som s mojimi dánskymi domácimi naposledy sedel večer na verande pri pive a debatovali sme, dostali sme sa k téme Boh. Mariana- moja domáca povedala, že mnoho ľudí neverí v Boha a nevedia dokázať, že Boh neexistuje. Aj keď som veriaci, zarazilo ma to. Prečo by mali dokazovať neveriaci? Ak verím niečomu tak hypotetickému, ako je Boh, tak by som to mal vedieť dokázať.

Človek môže veriť v čokoľvek(UFO, vlkolaci, atď.), ale ak chce o tom presvedčiť svoje okolie, dokazovať musí on. To ma priviedlo k myšlienke, či viem dokázať, že Boh existuje, či je to vôbec možné dokázať a či Boh existuje. Dnešný človek je založený racionálne a preto ak má niečomu veriť, chce rozumieť a chce dôkaz. No je možné aplikovať dokazovanie aj v prípade otázky existencie Boha?

V tomto texte sa pokúsim stručne načrtnúť základné argumenty pre a proti a poukázať na niektoré problémy, ktoré táto téma pred nás stavia. Najprv sa pokúsim ujasniť, čo pod pojmom Boh rozumiem. Stredovekí myslitelia definovali Boha ako "to, od čoho nič vyššie ani nemôžeme myslieť". Túto definíciu považujem za dostatočne výstižnú a zrozumiteľnú. Boh má predstavovať najvyšší stupeň bytia- vrchol rebríčka všetkého existujúceho. Nad všetkým ostatným bytím má výsadné postavenie a ničím neobmedzenú moc. Nie je obmedzený ani priestorom a časom, či fyzikálnymi zákonmi, lebo aj tie stvoril on.

Nielen zrakom, sluchom či hmatom je možné overiť si Božiu príčinu a pôvod všetkého okolo nás. Zo štatistík sa dozvedáme, že väčšina ľudstva v Boha alebo nejakú mocnú nadprirodzenú bytosť prirodzene verí. Treba si však na rovinu povedať, že keď sa identifikujeme ako veriaci, neraz to v nás vyvoláva dojem, že sme niekde mimo normálu, ba akoby sme trpeli komplexom menejcennosti za to, že veríme.

Viera, a nielen náboženská, sprevádza život každého človeka. I keď sú ľudia, čo sa označujú za neveriacich, aj tí v skutočnosti „veria“. Keby sme tomu neverili, tak do toho auta či autobusu nesadneme. Rovnako keď sa vraciame domov, len veríme, že domov prídeme. V skutočnosti to však nevieme. To, čo človeka, a to každého, vedie ďalej, dopredu, k tomu, aby do toho auta vôbec sadol, je viera. Bez nej by sa v živote nikam nepohol. Teda už v prirodzenej rovine, bez konkrétnej náboženskej viery, vidíme, že každý sa spolieha v živote na vieru. Viera sprevádza život každého človeka. Teda byť veriaci je prirodzené, normálne, ba nevyhnutné.

Človek (nábožensky) veriaci vo viere zveruje život Bohu. Človek neveriaci vo viere svoj život zveruje náhode, šťastene, schopnostiam... Odmietajúc náboženskú vieru, rád argumentuje vierou v rozum. Hovorí o tom, že verí len tomu, čo vidí, čo sa dá overiť. No je naozaj reálne len to, čo vidíme? Viac ako 90 percent hmoty vo vesmíre nevidíme. A predsa existuje.

Na púšti sprevádzal istého francúzskeho učenca jednoduchý arabský beduín. Francúz sa považoval za osvietenca, ktorý sa spoliehal len na svoj rozum. Francúz sa ho spýtal: „Čo to robíš?“ Arab odpovedal: „Modlím sa.“ Rozhovor napredoval: „A ku komu sa modlíš?“ „K Alahovi, k Bohu,“ povedal beduín. Francúz uštipačne v otázkach pokračoval: „A videl si niekedy Boha? Domorodec ostal ticho. Večer vošli do stanov a zaspali. Nadránom vyšiel učenec zo stanu a hneď volal na arabského beduína: „Pozri, tadiaľto išla ťava.“ Na čo mu Arab vraví: „A videl môj pán tú ťavu?“„Nie,“ odpovedal človek vedy. „Nie, veď som spal,“ nedal sa Francúz. „Tak ste sa jej naisto dotýkali,“ naznačil pomocník. „Nie,“ odvrkol už namrzený učenec. V tej chvíli Francúz pochopil zámer: „Ale veď tu sú jej stopy!“ Zrazu sa vyhuplo krásne ohnivočervené slnko.

Pre veriaceho človeka vesmír, príroda, spev vtáka či oko motýľa, úžasné zákony makrokozmu i mikrokozmu, ako aj vznik života a človeka sú úžasné veci, ktoré sú výsledkom zámeru. Zámeru Niekoho. Paradoxne z tohto dôvodu je veriaci človek vlastne „menej veriaci“. Verí len v jediného: v Boha. Naopak, neveriaci človek toho musí veriť ďaleko viac. Musí veriť v nekonečné miliardy náhod, v to, že chaos usporiadal galaxie, vytvoril komplexné štruktúry živej bunky a reťazce DNA... Nakoľko je to však rozumné a racionálne?

A keď niekto povie, že viera vznikla z nevedomosti, zo strachu pred prírodnými silami? Veď dnes poznáme tieto prírodné zákonitosti, ich prirodzené príčiny, a viera je tu naďalej. Viera v najvyššiu bytosť je vlastná všetkým národom všetkých kultúr, všetkých čias. Veria v neho i miliardy ľudí modernej doby, veria v neho matematici, fyzici, astronómovia, biológovia.

Ateistický filozof Friedrich Nietzsche v 19. storočí začal hlásať „smrť Boha“. Kresťanskú morálku opovržlivo nazval morálkou otrokov a učil o morálke silného nadčloveka s vôľou k moci. Považoval ich za nehodné nadčloveka. Jedného dňa Nietzsche uvidel, ako istý sedliak zapadol s vozom do bahna. A tak začal bičom biť svojho koňa. Keď sa Nietzsche zadíval do očí stonajúceho koníka, naraz sa v ňom všetko zlomilo: vrhol sa nešťastnému zvieraťu okolo krku a začal ho s plačom brániť. Napokon klesol na zem. V tomto neustálom zavrhovaní a potlačovaní citu a súcitu sa napokon psychicky zrútil.

Keď sa po niekoľkých rokoch v domácom prostredí trochu pozviechal, krátko pred svojou smrťou napísal slová modlitby, ktoré jednoznačne potvrdzujú hlbokú túžbu, hľadanie a smerovanie duše každej ľudskej bytosti, jeho i tej našej: „Ešte raz, prv než sa ďalej poberiem, pozdvihnem zraky, opustený dvíham ruky k tebe, ku ktorému bežím. Tebe patrím, hoci som až doteraz bojoval v rote rúhačov. Chcem ťa spoznať, ty Nespoznateľný, ty, ktorý tak hlboko zasahuješ do mojej duše, ktorý sa preháňaš mojím životom ako búrka, ty Nepochopiteľný, mne Príbuzný!

Ľudia vždy v niečo verili, no nebol to zákonite vždy Boh ako taký. Dostali sme sa k nemu evolučným vývojom, čo ešte vôbec neznamená, že Boh neexistuje. Ľudia sa snažili nachádzať v prírode všelijaké spojenia a dať im význam. Zároveň hľadali za nimi aj akéhosi „agenta“. Veľa vecí, ktoré kedysi ľudia nevedeli vysvetliť, už vysvetliť vieme.

Už Friedrich Nietzsche ohlasoval kultúrnu smrť Boha. Tvrdil síce, že Boh neexistuje, ale netrápili ho klasické argumenty pre a proti Bohu. Pozeral sa na to, ako vplyvná je viera a zistil, že v tej dobe prestával byť Boh dôležitý. Od Nietzscheho sme sa posunuli, ale aj v 20. A stalo sa tak? Celkom opačne. Napriek mnohým pohrebným rečiam sociológov, je náboženstvo na vzostupe a je živšie ako kedykoľvek predtým. Veda, zdá sa, nevie nahradiť náboženstvo a to, čo ponúka.

Niekto by mohol povedať, že vedeckejšie a prosperujúcejšie štáty, napríklad škandinávske, sú ateistickejšie, ale nie je to také jednoduché. Keď sa pozrieme do Ameriky, je to jeden z najpoprednejších štátov, čo sa týka vedeckého vývoja. A predsa vykazuje veľký počet ľudí veriacich v Boha. Je to možno stále 90 percent. Náboženstvo teda s vedou odtiaľ neodišlo.

Áno, pre mnohých Boh je taká barlička. Ale keď potrebujeme ozajstné barle, to ešte neznamená, že neexistujú. Je otázne, či je správne veriť v jeho existenciu, len keď prídeme do ťažkých situácií, alebo je tu dôstojnejší dôvod. Napríklad ten, že by sme mali v niečo veriť preto, že to je pravda.

Neveriaci by povedali, že Boha si vymyslel človek. Aj keby všetky texty z Biblie boli nepresné alebo vymyslené, Boh môže stále, samozrejme, existovať. S tézou, že si ľudia vyprojektovali Boha, prišiel Ludwig Feuerbach. Pozrel sa na to, aké vlastnosti dávame Bohu a čo nám chýba. Vravel, že preto je Boh všeláskavý, všedobrý, všemohúci… To sú vlastnosti, ktoré nám chýbajú a projektujeme ich do nejakého nebeského Otca. Ak neexistuje, tak potom áno. Ale ak existuje, potom nie. A na tú otázku vám nedajú odpoveď ani na kurzoch z filozofie náboženstva.

To, že si ľudia kultúrne prispôsobovali božstvá, je jasné. Áno, ale nestačí povedať, že ľudia si Boha vymysleli. Na Slovensku je hlavným náboženstvom kresťanstvo. O Ježišovom živote a učení sa dozvedáme z Nového zákona. Vy hovoríte o Svätom písme ako o historickom dokumente. Určite áno. Bol tu Ježiš, o ktorom hovoria evanjeliá a apoštol Pavol. Nevieme dokázať, že to tak naozaj bolo, ale rovnako nevieme stopercentne dokázať ani iné historické udalosti.

Ani vo vede nevieme dokázať nič, pokiaľ dokázať znamená stopercentne a bez akýchkoľvek pochybností. Nemáme stroj času a nemôžeme sa ísť pozrieť, či Ježiš existoval a čo robil. Môžeme ale hľadať čo najlepšie možné vysvetlenie. Mnohí ľudia spochybňujú Ježiša, ale nespochybňujú ho žiadni odborníci, okrem možno dvoch, troch výnimiek, pričom na univerzite z nich učí len jeden. Ale všeobecne ho nikto nespochybňuje.

Čokoľvek, čo vieme o osobe z minulosti, vieme z nejakého zdroja, alebo si to niekto vymyslel. Kniha Da Vinciho kód si napríklad vymýšľa, ale ozajstní historici zdroje preverujú, porovnávajú a hodnotia ich spoľahlivosť. Máme štyri evanjeliá a potom Pavla. Evanjeliá sa od seba odlišujú, ale vidíme v nich mnohé spoločné veci. Niektoré majú spoločné príbehy a dokonca aj slová a frázy. Na základe akoby detektívnej práce dnes historici berú za samozrejmosť, že tieto evanjeliá čerpali z iných zdrojov, ktoré boli od seba nezávislé. A existencia takýchto zdrojov ukazuje na to, že tu takáto osoba existovala. Keby sme to takto mali aj pre iné osoby zo staroveku, historici by boli veľmi vďační.

A máme ešte apoštola Pavla, ktorý napísal listy. V nich spomína veci, ktoré poukazujú, že hoci on nepoznal pozemského Ježiša, ale poznal ľudí, ktorí ho poznali. Poznal napríklad jeho brata Jakuba, ktorý bol v Jeruzaleme. Áno. Od niektorých rímskych autorov a tiež od židovského, Jozefa Flaviusa, ktorý spomína Ježiša. Viaceré sú nezávislými historickými zdrojmi o Ježišovi, ale musíme pri nich dávať pozor na isté neskoršie doplnky. Čiže máme aj mimobiblické potvrdenie.

Bolo vtedy niekoľko mesiášov alebo aspoň ašpirantov, ktorí sa snažili vyslobodiť Židov spod rímskej okupácie. Na druhej strane, nik nebol taký ako Ježiš. A prečo to bol práve on? Veriaci by povedali, že bol skutočne Bohom a Božím Synom, ktorý sa zjavil svojim učeníkom a tak sa začalo šíriť jeho učenie a viera v neho. Ale na čom sa zhodnú všetci historici bez ohľadu na to, či sú veriaci alebo neveriaci, je, že sa niečo stalo. A to niečo je, že títo ľudia boli minimálne presvedčení, že sa im Ježiš zjavoval a že s nimi nejakým spôsobom komunikoval. Určite si to nevymysleli v tom zmysle, že poďme teraz napísať nejaké príbehy, vymyslime si nejaké evanjeliá, spravme z toho knihu a najväčšiu konšpiráciu na svete. Takto to určite nebolo.

Biblia hovorí o Ježišových zázrakoch, tie sa ale dokázať nedajú. Zázraky sa nedajú dokázať, ale to neznamená, že ľudia neboli presvedčení, že niečo také sa deje. Práve naopak. Evanjeliá ani nepoužívajú slovo zázrak, skôr sú to divy, znamenia, silné veci. Aj dnes sa po svete dejú veci, ktoré označujeme za zázraky, hoci to neznamená, že to skutočne zázraky sú. Nemožno teda povedať, že „zázraky“ v evanjeliách podkopávajú historickosť Biblie. Zjavne tam bolo niečo, na základe čoho ľudia verili, že má Ježiš túto moc.

Nevieme o ňom veľa takého, na čom sa zhodnú všetci historici. Chceli by sme, ale, žiaľ, sú s tým problémy. Všetci sa ale zhodujú v tom, že Ježiš sa narodil okolo roku 4 pred Kristom. Prevláda názor, že sa narodil zrejme v Nazarete a nie v Betleheme. Že sa narodil do rodiny Márie a Jozefa a že učil, kázal o božom kráľovstve. Bol známy tým, že robil rôzne zázraky, mal reputáciu, že robil exorcizmy, kázal v podobenstvách, v názoroch sa odlišoval od iných židovských elít, a tiež vieme, že musel spôsobiť nejaké problémy, pretože bol okolo roku 33 ukrižovaný.

A nemohlo to byť za to, že bol sladký, milý a dobrý kazateľ. Ukrižovať totiž mohli iba Rimania a nie Židia. Čiže musel urobiť niečo, čo bolo provokačné voči Rimanom, respektíve spomínať aj takpovediac geograficko-politický rozmer Božieho kráľovstva, ktoré malo byť na tejto zemi. A takýto incident a zmienky máme aj v evanjeliách. Ježiš ku koncu života v Jeruzaleme vytvoril známy incident v priestoroch chrámu, s čím Rimania nemali žiadnu toleranciu.

Ježišovo ukrižovanie a zmŕtvychvstanie si pripomíname na Veľkú noc. Historici sa na zmŕtvychvstanie pozerajú rôzne. Veriaci ho prijímajú, neveriaci odmietajú a niektorí sú v istom zmysle uprostred. Miestami existuje diskusia, či historik vôbec môže skúmať zmŕtvychvstanie. Takmer všetci sa zhodnú, že nie, pretože história a iné vedy nenarábajú s Bohom. Historik sa ako historik k tomu, či je reálny, nemôže vyjadriť.

Súčasťou otázky zmŕtvychvstania je, či v kontexte danej doby dáva zmysel. Napríklad, prečo by apoštoli verili v nejaké zmŕtvychvstanie, ak na to nemali žiadny dôvod, ak to bolo proti ich židovstvu, v ktorom nemali žiadny koncept zmŕtvychvstalého mesiáša predtým, ako má prísť premena tohto sveta. Prečo by si vymýšľali takéto niečo, ak to nie je pravda? Jeden významný historik a teológ je napríklad presvedčený, že pravdepodobnosť toho, že Ježiš vstal z mŕtvych, je asi taká, ako vieme, že Jeruzalem bol dobytý Rimanmi v roku 70, čo vieme určite. To nikto nespochybňuje. A keď sa pozrieme na to, v čo verili apoštoli, učeníci napriek tomu, že to išlo proti prúdu, tak máme veľkú šancu povedať, že je to historické.

Spomínali ste, že Ježiš musel urobiť niečo, čo veľmi nahnevalo Rimanov, keď ho ukrižovali, lebo len tak hocičo by ho život nestálo. Ježiš mal mnohé spory s farizejmi, ale to boli vnútrožidovské záležitosti, ktoré vtedy existovali. A tie netrápili Rimanov. Ale narobil riadny chaos počas paschy a Pilát sa snažil udržať pokoj, to bola jeho úloha. Z evanjelia Pilát pôsobí ako ovplyvniteľný človek, za ktorým chodili a presviedčali, aby Ježiša ukrižoval. Dokonca má miestami bázeň voči Ježišovi, zmenšuje sa jeho vina na jeho odsúdení. Vina sa postupom času a neoprávnene hádže viac na Židov. Ale z historických prameňov vieme, že Pilát nebol padavka, ktorá sa nechala ovplyvňovať inými. Bol krutý vládca. Jeho zrejme vôbec netrápilo, že by proces s Ježišom mal byť nejaký férový. Pilát sa snažil udržať pokoj počas veľkého sviatku, ktorý Ježiš zásadne narušil. Preto ho nemal problém odsúdiť, zvlášť, keď robil problémy v chráme a mal svoju predstavu o mesiášovi.

Ježišom sa zaoberá aj Dan Brown v Da Vinciho kóde. Hovorí tam o akomsi stratenom evanjeliu, ktoré má hovoriť o Ježišovi ako o obyčajnom mužovi so ženou a potomstvom. Pravdepodobne ju nemal. V historických zdrojoch nikde nie je, že Ježiš mal za ženu Máriu Magdalénu a tá mu porodila dieťa a vznikla Ježišova dynastia. Je možné, že by ženu mal, ale ani v tej dobe nebolo nič nemysliteľné, ak by manželku nemal. Vieme o židovských skupinách mužov, ktorí zámerne nemali manželky. Okrem iného aj apoštol Pavol. Je hlúposť tvrdiť, že všetci židia v Ježišovej dobe mali ženy. Nemali a bolo by neprekvapivé, ak by Ježiš k nim patril. Zvlášť keď videl seba ako nástroj v Božích rukách, chcel ohlasovať Božie kráľovstvo a možno spôsobiť nejakú kontroverziu. Možno preto rodinu neplánoval mať. A je to síce na tú dobu trochu nezvyčajné, ale normálne. Okrem toho, biblické a mimobiblické spisy mali nespočetne veľa príležitostí spomenúť, že mal ženu. Prečo tak nespravili? Evanjeliá napríklad spomínajú jeho matku, bratov a sestry. Prečo nie aj jeho manželku?

Na začiatku sme spomínali vedu. V dávnej minulosti cirkev s vedou bojovala. V súčasnosti sa pri vzťahu vedy a náboženstva hovorí o konfliktnej téze, teda že keď sa stretne veda s náboženstvom, náboženstvo vždy prehrá. Je to historický výmysel z konca 19. storočia. Je to vzťah s rôznou dynamikou a okrem toho, rôzne náboženské skupiny majú rôzne názory, od veľmi konzervatívnych po veľmi liberálne. Spomeniem však napríklad Charlesa Darwina, ktorý nevidí dôvod, prečo by mali veda a náboženstvo na seba agresívne útočiť. Je zaujímavé, že Darwin, ktorý prišiel s evolúciou prirodzeným výberom, sa nikdy nestal ateistom. A aj dnes máme mnoho veriacich vedcov.

Existuje štúdia, v ktorej sa pozreli, ako sa mení viera, náboženská príslušnosť so štúdiom jednotlivých vedeckých disciplín. Zisťovalo sa, či sa stane človek menej veriaci, keď študuje fyziku, matematiku a iné disciplíny. Podľa zistení sa najviac veriacich vedcov nachádza pri tzv. tvrdých vedách a najviac neveriacich je u psychológov a u antropológov, kde to stúpa k 50 percentám.

Aké je dnešné náboženstvo? Samotný pojem náboženstvo dnes neznamená to isté, čo v minulosti. Náboženstvo sa zmenilo v tom, že reflektovalo na seba, vzalo do úvahy mnohé vedecké poznatky. Dnes uvažujeme o svete úplne inak ako v dávnej minulosti. Teologické dôsledky majú všetky veľké objavy, aj darvinizmus. Hoci nevyvrátil náboženstvo, ale zmenilo sa chápanie toho, kto je človek a odkiaľ sme sem prišli. A možno aj to, aký plán mal Boh. A na základe toho, že vieme, kto sme a ako sa vyvíjame, tomu musíme v istom zmysle prispôsobiť aj náboženstvo. Súčasné náboženstvá nemôžu ostať v dobe pred heliocentrizmom, evolučnou teóriou, alebo objavom DNA.

Zdá sa, že áno. Hovorí to aj štatistika, podľa ktorej veda nenahradila náboženstvo. A je otázne, či to vôbec niekedy dokáže. Okrem vedeckých zistení tu máme tiež vzťahy, hodnoty, morálku či zmysel života. Nech veda napreduje akokoľvek, tieto oblasti pravdepodobne nikdy nenahradí. A preto nie je dôvod myslieť si, že náboženstvo vymizne. Človek potrebuje mať nejaký význam, dôvod, prečo ráno vstáva.

tags: #neveriaci #ludia #a #biblia