Rímskokatolícka Farnosť Sľažany: História a Vývoj

Sľažany, ležiace v severnej časti Žitavskej pahorkatiny v doline Čerešňového potoka, majú bohatú a pestrú históriu. Obec vznikla zlúčením Dolných a Horných Sľažian v roku 1960. Poďme sa ponoriť do minulosti tejto zaujímavej oblasti.

Erb obce Sľažany

Prvé Zmienky a Vývoj Obce

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1156. Ešte v roku 1209 má obec názov Zelezen, čo je slovo najskôr slovanského pôvodu. Neskôr sa už dedina volá Szelezsény, resp. Nagyszelezsény a tento názov jej ostal až do roku 1906.

Dolné Sľažany

Obec s farou sa uvádza v roku 1156 (Scelemsam). V roku 1323 patrila tunajším zemanom, od konca 14. storočia rodu Forgáchovcov, v 17. storočí rodu Bodovcov, Jesenskovcov, Lipovnických a Boronkayovcov. V roku 1663 obec spustošili Turci. Michal Szelepcsényi povolal potom do obce poddaných z Turca. V roku 1681 bola vybratá za artikulárne miesto. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom. Kostol z roku 1740 bol postavený ako artikulárny. Neskorobarokový kostol najsvätejšej Trojice na návrší v starom cintoríne z roku 1776 upravili v roku 1884.

Horné Sľažany

Najstaršia písomná zmienka sa viaže k roku 1156 v súvislosti s majetkom ostrihomského arcibiskupstva. Obec je doložená v roku 1379 (Kiszelesen), vznikla v chotári obce Sľažany. V roku 1544 patrila hradu Jelenec, v 17. storočí zemanom, potom rodu Boronkayovcov. V roku 1573 bola obec poplatná Turkom. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a výrobou šindľov. Renesančno-barokový kaštieľ z roku 1691 bol prestavaný v 18. a 19. storočí.

Historické Symboly Obce

Historické symboly obce pochádzajú z 18. storočia. Heraldicky správny erb predstavuje spojenie historických pečatných symbolov Malých a Veľkých Sľažian. Pluhové radlice symbolizujú začiatok poľnohospodárskych prác, klas je symbolom žatvy a nového života. Vlajka pozostáva z piatich pozdĺžnych pruhov vo farbách žltej, červenej a bielej. Pečať má tvar kruhu, v strede ktorého je umiestnený erbový znak.

Dejiny Obce v 20. Storočí

Prví obyvatelia obce museli narukovať ešte v júni 1914. Podpora od štátu postupne zanikala, rodiny len s ťažkosťami prežívali. Štát zrekvíroval pre potreby armády kone a vozy, takisto oba kostolné zvony boli roztavené na kanóny diel, podobne dopadli aj všetky kovové a mosadzné predmety. V dňoch prevratu v roku 1918 bola v Dolných Sľažanoch ustanovená tzv. Revolučná rada, na čele s Ondrejom Šulganom. Dôležitým medzníkom bolo zavedenie pravidelnej autobusovej linky (r. 1927) zo Zlatých Moraviec do Nitry, ktorá viedla cez Dolné Sľažany, a následné vybudovanie štátnej cesty. Elektrina sa do oboch obcí začala zavádzať v roku 1932, spočiatku si ju dali zaviesť len úrady.

Vojna sa našej obce dotkla po vypuknutí Slovenského národného povstania. Niektorí občania Sľažian sa SNP zúčastnili ako členovia partizánskej brigády Jánošík, Nitrianskej partizánskej brigády, či ako vojaci slovenskej armády. Ešte v ráno 28. marca vstúpila do dediny Červená armáda. V čase kolektivizácie poľnohospodárstva bol z časti chotára obce založený Štátny majetok Sľažany, v r. 1957 vzniklo v oboch dedinách Jednotné roľnícke družstvo.

V roku 1960 dochádza k významnému medzníku v dejinách oboch obcí, keď sa zlučujú pod spoločným názvom Sľažany. Taktiež sa vtedy vystavala budova kultúrneho domu. V polovici 70. V druhej polovici deväťdesiatych rokov bola uskutočnená plynofikácia obce, neskôr sa začalo s prácami na vybudovaní vodovodu, kanalizácie a čističky odpadových vôd.

Obec a jej okolie boli v dávnych dobách husto zalesnené. To sa príchodom človeka do týchto oblastí postupne začalo meniť. Najstaršie stopy svedčiace o osídlení sa našli len nedávno, keď bolo v obci objavené a preskúmane paleolitické nálezisko. Máme však zdokumentované, že Sľažany boli osídlené aj v dobe bronzovej a taktiež v mladšej dobe železnej, takzvanom laténskom období. Z rímskej doby, konkrétne z mladšej (krátko pred pádom Rímskej ríše), sa u nás našli stopy po dvoch sídliskách.

Školstvo v Sľažanoch

V roku 1788 bola postavená nová škola, chodili do nej deti z Dolných a Horných Sľažian, Hosťoviec, a Žit. sv. Martina. Učiteľom v tejto škole bol Jozef Štrba. Vyučovacím jazykom bola vtedy maďarčina. Nová škola bola otvorená v r. 1884. Počas prvej svetovej vojny od 1914 až 1918 sa v škole neučilo. V r. 1924 bola škola už preplnená (110 žiakov v jednej triede), a preto sa začalo uvažovať o otvorení novej školy v Horných Sľažanoch. Vyučovalo sa v prenajatých priestoroch kaštieľa a v Obecnom dome. Budova školy bola v Horných Sľažanoch postavená až v r. 1938.

1.9.1963 sa začalo učiť v novej budove, kde sa učí dodnes. Už vtedy kapacitne nepostačovala a učilo sa naďalej aj v starých budovách. V školskom roku 1993/94 získala škola zásluhou p. uč. Pinterovej a p. zást. Od r. 1997 majú naši žiaci možnosť objednať si zošity s týmto logom. Pre lepšiu možnosť stravovania žiakov ale aj zamestnancov školy bola v r. V októbri 1999 bola škola plynofikovaná a priestory skladu paliva sa prebudovali na malú telocvičňu.

Hrad Jelenec a Sľažany

Hrad Jelenec patril s majetkami Ivankovi z rodu Hunt-Poznanovcov a jeho dedičom, ktorým ich za záchranu života v bojoch s Tatármi potvrdil aj Bela IV. V 14. storočí boli majiteľmi tohto majetku potomkovia tohto rodu - grófska rodina Forgáčovcov, ktorá však oň prišla pre neveru voči panovníkovi v čase bojov s Matúšom Čákom. Hradné panstvo prevzal opäť erár. Keď sa neskôr jeho dedičia nevedeli dohodnúť, prisúdil kráľ Žigmund hradné panstvo Jelenec darovacou listinou celý majetok Petrovi a Mikulášovi Forgáčovi.

Majetky hradu Jelenec stíhal nepriaznivý osud počas celého 17. storočia, poznačeného stavovskými bojmi, ktoré v konečnom dôsledku znášali obce a mestá v krajine. Za Rákociho povstania, v ktorom bol Žigmund Forgáč II. jedným z veliteľov povstaleckého vojska, prešiel majetok hradného panstva Jelenec opäť do rúk eráru, ktorý ho rozpredal viacerým šľachtickým rodinám.

Svätý Martin a Jeho História

O počiatkoch tejto malej slovenskej obce sa nezachovalo veľa dokladov. Ak však zoberieme do úvahy horné Požitavie, preukázateľne obsahujúce na pomerne malom území významné nálezy sakrálnych objektov, obydlí a predmetov už z 9. storočia (ako napr. v susedných Sľažanoch), možno predpokladať podobné nálezy aj v katastri obce Svätý Martin. Posledným zemepánom a neskôr vlastníkom časti obecného chotára bol gróf Krištof Migazzi.

Najstaršou indíciou, svedčiacou o existencií sakrálnej kamennej stavby z 12. storočia, je nález na výraznom návrší na západnom okraji intravilánu obce pri kostole, ktorý sa uskutočnil v roku 1968. Z archívnych prameňov je známa zmienka o farnosti Sancti Martini pred rokom 1332. Možno teda predpokladať, že dnešný kostol, zasvätený takisto sv. Martinovi, postavili čiastočne z materiálu pôvodného románského kostola.

Poľnohospodárska obec sa neskôr rozširovala za potokom Pelúsok popri ceste do Zlatých Moraviec smerom na juh. Pôvodné centrum pod kostolom si však zachovala.

Významné Osobnosti

Ľubomír Sedlák sa narodil 6. novembra 1933 v Krakovanoch. Po skončení štúdií na teologickej fakulte v Bratislave za kňaza bol vysvätený dňa 23. júna 1957. Pôsobil na rôznych miestach, vrátane Nových Zámkov, Štúrova, Levíc, Šiah, Dunajskej Lužnej, Trnovca nad Váhom, Imela, Cerovej, Výčapoch Opatovciach, Jelenci, Bratislave-Dúbravke, Galante, Chorvátskom Grobe, Santovke, Demandiciach, Bratislave a Dobrej Vode. Na odpočinok odchádza v roku 2004 do Trnavy, kde umiera dňa 6.

tags: #rimskokatolicka #farnost #slazany