Rímskokatolícka farnosť Solivar - Ľubotice: História a Kontext

História farností na území Slovenska je bohatá a zložitá, často spojená s rozsiahlymi cirkevnými a administratívnymi zmenami. Tento článok sa zameriava na hľadanie historických záznamov o vysluhovaní sviatostí pred rokom 1772, teda pred vznikom farnosti v obci Hermanovce.

Bazilika v Egeri, sídlo Jágerskej arcidiecézy.

Hľadanie koreňov: Hermanovce a Jágerská arcidiecéza

Rímskokatolíci z územia Šariša boli do roku 1804 príslušní k Jágerskej arcidiecéze so sídlom v maďarskom meste Eger. Pre tamojších biskupov boli stolice dnešného severného Slovenska veľmi vzdialeným územím na beztak obrovskej ploche vtedajšej arcidiecézy.

Napriek tomu sa dvaja z miestnych arcibiskupov podujali vykonať kanonickú vizitáciu na území Šariša. Prvým z nich bol v r. 1749. Kanonickú vizitáciu šarišských farností z roku 1749 spracoval v prehľadnej publikácii prof. Peter Zubko.

Mapa znázorňujúca teritoriálny rozsah Jágerskej arcidiecézy v 18. storočí.

Vďaka tomu sa dozvedáme, že Hermanovce boli v roku 1749 filiálkou farnosti v Jarovniciach: „Farnosť Jarovnice… Vo filiálnej obci Hermanovce stál murovaný benedikovaný kostol sv. Alžbety…“

Najstarší zachovaný zväzok matriky pokrstených, sobášených a pochovaných z Rímskokatolíckeho farského úradu v Jarovniciach začína rokom 1750. Už samotný titulný zápis potvrdzuje závery kanonickej vizitácie, v titulnom texte totiž čítame: „Matrika cirkví v Jarovniciach, Hermanovciach, Daleticiach a Močidľanoch, v ktorej sú zaznamenaní pokrstení, zomrelí, tí, ktorí uzatvorili manželstvo od roku 1750 od 20. januára.“

Príklad cirkevnej matriky.

Vďaka hlbšiemu výskumu preto vieme, že obyvatelia Hermanoviec boli ešte pred vznikom farnosti zapisovaní v susedných Jarovniciach. V Štátnom archíve v Prešove sú zachované kompletné matriky pokrstených, sobášených a zomrelých z farnosti Jarovnice z rokov 1750 - 1896.

Opäť však nasleduje otázka: Viedla sa v Jarovniciach evidencia krstov, sobášov alebo pohrebov aj pred rokom 1750? Schematizmus Košickej arcidiecézy z r. 1943 nás informuje, že farnosť v Jarovniciach prekvitala už okolo roku 1334, kedy sa miestny farár, Ján, spomína ako jeden z kňazov, ktorý svojvoľne neodvádzal pápežský desiatok.

Od nasledujúceho roku, 1701, sa podľa schematizmu v obci začala viesť aj farská matrika. Najstaršia katolícka matrika sa podľa Schematizmu ešte v roku 1943 nachádzala na farskom úrade v Jarovniciach.

Na farskom úrade sa podarilo nájsť II. zväzok matriky, ktorý obsahoval údaje o pokrstených, zosobášených a pochovaných z r. 1718 - 1750.

V súčasnosti je možné preštudovať záznamy o pokrstených deťoch, zosobášených dospelých a zomrelých, ktorí žili v obci Hermanovce.

Posledná správa o existencii najstaršieho zväzku jarovnickej matriky z rokov 1701 - 1717 pochádza z r. 1943. Jej ďalší osud je neznámy, na farskom úrade sa ani po dôkladnom hľadaní nenašla.

Isté je jedno, pred rokom 1700 bol kostol a fara v Jarovniciach v rukách evanjelikov, preto staršia katolícka matrika zo 17. stor. s určitosťou neexistovala.

V turbulentnom 17. stor., ktoré poznačili stavovské povstania a boj za náboženskú slobodu, sa na šarišských farách často striedali katolícki a evanjelickí kňazi.

Nižšie priložená tabuľka zachytáva zoznam všetkých rímskokatolíckych farností z územia Šariša, ktoré boli odovzdané do Štátneho archívu v Prešove. Vedľa každej farnosti figuruje údaj o tom, v ktorom okrese sa nachádza. Zoznam ďalej uvádza porovnanie rok, odkedy sa podľa schematizmu viedli vo farnosti matriky, a taktiež rok, od ktorého sú najstaršie matriky v Štátnom archíve uložené. Ďalej nasleduje zoznam „chýbajúcich matrík,“ ako aj údaj o tom, či existuje šanca, že sa chýbajúca matrika môže nachádzať na farskom úrade.

Vysvetlivky:

• N - Matrika narodených (pokrstených)
• S - Matrika sobášených
• Z - Matrika zomrelých

Dáta v tabuľke poskytujú cenný prehľad o dostupnosti cirkevných matrík a potenciálnych miestach, kde by sa mohli nachádzať záznamy o predkoch z danej oblasti.

Bolo by zaujímavé zistiť, či sa už pred nástupom reformácie viedli v Jarovniciach akékoľvek matričné knihy, resp. či s evidenciou vyslúžených sviatostí mohli začať miestni evanjelici. Nateraz odpovedať nevieme.

Jednou možnosťou je, že nám chýba potrebný historický prameň, ktorý by dokázal na túto otázku odpovedať. Druhou možnosťou je, že sme sa v tejto chvíli uspokojili s jednoduchou odpoveďou.

V čase Barkóczyho vizitácie existovalo na Šariši štyridsať šesť rímskokatolíckych farností.

Zoznam obcí, ktoré patrili pod Hanušovce nad Topľou: Bystré, Ďurďoš, Hermanovce

Zoznam obcí, ktoré patrili pod Chabžany: Budimír, Janovík, Seniakovce (od r. 1788)

Lipany: kanonická vizitácia z obce Lipany sa nezachovala. (podľa matriky vedenej od r. 1690)

tags: #rimskokatolicka #farnost #solivar #lubotice