Rímskokatolícka Cirkev, Farnosť sv. V nasledujúcom texte sa pozrieme na bohatú históriu tejto farnosti, ktorá prešla rôznymi obdobiami zmien a vývoja, ktoré formovali jej súčasnú podobu.
Počiatky a stredovek
Najstaršie, praveké osídlenie obce dokladajú nateraz nálezy čepieľok i niekoľko ďalších zlomkov nástrojov z obsidiánu i pazúrika. Zaraďujú sa do obdobia staršej, resp. Z pohľadu archeológie je v súčasnosti nepochybne najvýznamnejšou časťou obce poloha Šankovské zeme. Toto rozsiahle slovanské sídlisko sa rozprestiera na miernom svahu po ľavom brehu Ondavy, na pravej strane cesty Trhovište - Moravany.
V jeseni roku 1220 vznikla najstaršia zachovaná písomná správa o Trhovišti. V stredovekých písomnostiach sa pravidelne vyskytuje pod maďarizovaným názvom Vasarhel, čo bol preklad slovenského názvu Trhovište. Po rozpade Veľkej Moravy územie Slovenska postupne zaujali maďarské kmene. Po ich zjednotení sa začal formovať Uhorský štát. Kráľ Štefan I. Postupne sa zriaďovali biskupstvá a budovala sa cirkevná organizácia. Za Kolomanna I. došlo k zriaďovaniu arcidiakonátov v každom biskupstve, aby sa uľahčila správa cirkevných území. V 14. - 15. storočí došlo k ďalšiemu deleniu na dištrikty (dekanáty).
Na starú farnosť v Trhovišti poukazuje viacero faktorov, medzi inými samotná poloha obce, významná cesta, konanie trhov. Aj keď nemáme z 13. storočia písomne doložené dáta o farnosti, predpokladá sa, že farnosť tu už jestvovala ako jedna z najstarších na Zemplíne. Prvá zachovaná písomná zmienka je až zo začiatku 14. storočia, dokumentujúca faru aj farára. V roku 1332 pri popise „pápežských desiatkov“ bol zapísaný ako farár Thica, kňaz kostola sv. Nikodéma.
Pravdepodobne v 13. storočí možno až začiatkom 14. storočia postavili v Trhovišti kostol. Farský kostol bol zasvätený svätému Nikodémovi. V 30-tych rokoch 14. storočia v ňom pôsobil farár Tibo. Katolícki farári tam vysluhovali bohoslužby ešte do polovice 16. Od roku 1563 v trhovišťskom kostole slúžili bohoslužby evanjelickí, kalvínski aj luteránski kazatelia.
Obdobie reforiem a protireformácie
Drugethovci zaviedli v Trhovišti v druhej polovici 16. storočia vyberanie mýta, čo sa dialo aj v 17. storočí. V tamojšom kaštieli, prípadne hostinci, sa v 16. V roku 1600 malo sídlisko 34 obývaných poddanských domácností. Bol tam aj kostol, fara, škola, kaštieľ alebo hostinec. Na prelome 16. a 17. Podľa súpisu domácnosti žilo v Trhovišti v roku 1623 s rodinou vtedajšieho richtára spolu 43 poddanských domácností.
Od tridsiatych rokov 18. storočia sa obnova náboženského života konala prostredníctvom misionárov - kňazov spoločnosti Ježišovej. Prvé písomné doložené správy o farárovi v Trhovišti v 18.Podobne ako ostatné obce stredného Zemplína i naša obec doplatila na udalosti súvisiace so stavovskými protihabsburskými povstaniami. Dôsledkom neustálych bojov ukončených mierom v roku 1711 a negatívnych sprievodných javov (mor) došlo k vyľudňovaniu v oblasti stredného Zemplína.
V rokoch 1759 - 1761 si rímskokatolícki veriaci postavili na mieste pôvodného kostola nový barokový kamenný kostol zasvätený Sv. Jána Krstiteľa. Farský kostol bol postavený na vyvýšenom mieste nad cestou. Stavba sa uskutočnila na mieste staršieho kostola, ktorý bol v zlom stave. Dnešný kostol bol vybudovaný v rokoch 1759 - 1761 za výraznej finančnej podpory grófky Anny M. rod. Zichy, vdovy Františka Čákyho, miestneho zemepána. Kostol je postavený v neskoro barokovom slohu. Vo veži kostola sú dva zvony vážiace 500 a 250 kg. Kostol bol opravovaný v rokoch 1885 a 1909.
Farnosť v 19. a 20. storočí
História obce v 19. Volebné právo v Uhorsku po roku 1848 bolo obmedzené majetkovým a vzdelanostným cenzom (ženy nemali vôbec volebné právo). V roku 1880 v obci vypukol veľký požiar, ktorý zničil celý stred obce a mnohým obyvateľom zapríčinil existenčné starosti.
História obce v 20. V roku 1907 vzniklo v obci potravné družstvo (zaniklo 1952). Udalosti prvej svetovej vojny v rokoch 1914 - 1918 doľahli nepriamo i na tunajších obyvateľov. Muži z obce rukovali na front. Bežným javom sa stala bieda, hlad a rekvirácie. Trhovište zostali súčasťou okresu Michalovce.
Po roku 1918 vznikol v obci miestny osvetový zbor v ktorom sa angažovali miestni učitelia starajúci sa o vzdelávanie a kultúrny život v obci. Poslanci Dočasného Národného zhromaždenia 16. apríla 1919 schválili Zákon o pozemkovej reforme. Rok 1920 patrí medzi významné medzníky v dejinách obce.
V roku 1921 prebehlo prvé sčítanie ľudu po vzniku Československej republiky. V obci žilo 1227 obyvateľov, z toho 1097 Čechoslovákov, 21 Maďarov, traja Nemci, 65 „Rusov“, 23 Židov a 18 Rómov. Konfesionálne bola obec rozdelená medzi 394 rímskokatolíkov, 282 gréckokatolíkov, 473 reformovaných, 20 evanjelikov a. v.
V roku 1925 vznikol b obci dobrovoľný hasičský zbor, ktorý mal 27 členov. Založil ho Pavol Varkonda Čarny. V roku 1930 zbor zreorganizovali. V roku 1928 založil učiteľ na reformovanej ľudovej škole Ján Kotulják spolok Roľnícky dorast. Katolícka mládež založila spolok Orol na čele s predsedom farárom a dekanom Ľudovítom Krištofom.
V tridsiatych rokoch sa ľudové školy v obci rozširujú z jednotriednych na dvojtriedne. Do škôl chodili spolu dievčatá s chlapcami. Vyučovací proces prebiehal v slovenskom jazyku. V roku 1935 občania vykopali obecnú studňu a na začiatku ulice Huštak obecné zastupiteľstvo zriadilo obecnú chyžu. V roku 1937 vzniklo v obci Úverné družstvo (zaniklo v r. 1950).
Po vzniku Slovenského štátu 14. marca 1939 využilo hortyovské Maďarsko situáciu a maďarská armáda zaútočila 23. marca na východné Slovensko. Z obce povolali do zbrane päť ročníkov mužstva do slovenských vojenských oddielov. V roku1944 zaviedli elektrické osvetlenie do kalvínskeho kostola. Ustupujúce nemecké vojsko rekvirovalo z obce dobytok a 16. novembra 1944 dopadli na obec prvé bomby. Prvá evakuácia z obce bola vybubnovaná 9. novembra a trvala do 15. novembra. Predĺžená bola do 25.
Od roku 1945 do roku 1950 vybavoval agendu aj pre Trhovište Obvodný úrad Miestneho národného výboru v Bánovciach nad Ondavou. Až do roku 1950 agendu vybavoval obec a riadil Miestny národný výbor v Trhovišti. Koncom 40-tych rokov v obci namontovali prvý domáci vodovod. V 50-tych rokoch sa v obci objavili prvé osobné automobily značky Tatra, neskôr Spartak a stavali sa nové moderné domy. V roku 1987 zlikvidovali starú cigánsku osadu.
Po roku 1989 dochádza v obci k rozvoju podnikateľskej činnosti. Začiatkom 90-tych rokov otvorili v obci poštový úrad a Obvodné oddelenie policajného zboru presťahovali do novej budovy. V rokoch 1992 - 1994 bola v obci postavená nová budova Obecného úradu.
Už pred vznikom Jednotného roľníckeho družstva v obci boli roľníci združení v Jednotnom zväze slovenských roľníkov. V roku 1947 dokonca v obci zriadil chov plemenných žrebcov Štátny žrebčinec z Prešova. V roku 1948 obci zriadila STS z Michaloviec brigádne stredisko strojno-traktorovej stanice (STS), ktoré roľníkom poskytovalo poľnohospodárske stroje. V roku 1949 založila časť občanov Trhovišťa Jednotné roľnícke družstvo II. typu ako jedno z prvých v okrese.
Filiálky a zmeny v územnom usporiadaní
Obec Horovce a jej terajšie filiálky Tušice a Tušická Nová Ves kedysi patrili pod farnosť Trhovište. V 18. storočí pod túto farnosť spadalo 11 okolitých obcí: Bánovce, Bracovce, Laškovce, Ložín, Lučkovce, Moravany, Pozdišovce, Šankovce, Horovce, Tušická Nová Ves a Tušice. Po roku 1770 nastala zmena a Tušice pripadli pod farnosť Parchovany.
História horovskej farnosti ako takej sa začala písať až s výstavbou kostolov v Horovciach a Tušickej Novej Vsi, kde sa kostoly nenachádzali. V jeseni 1990 začali veriaci z Horoviec stavať nový kostol a v roku 1993 sa započala stavba ďalšieho kostola v Tušickej Novej Vsi. Oba boli posvätené Mons. 1. júla 2003 bola ustanovená nová farnosť Horovce s filiálkami Tušice a Tušická Nová Ves, ktorej správcom sa stal Mgr. 1. júla 2016 bol vymenovaný za nového správcu farnosti Mgr. 10. decembra 2019 bol ustanovený za administrátora a neskôr za farára Mgr.
- 22. apríla 1990, počas svojej pápežskej cesty na Slovensku, posvätil v Bratislave pápež Ján Pavol II. základný kameň pre kostol Panny Márie Kráľovnej. S výstavbou sa začalo hneď v jeseni a 5. novembra toho roku Mons. Alojz Tkáč, košický sídelný biskup, posvätil základy novozapočatej stavby. - 22. - 21. augusta 1994 bol kostol konsekrovaný Mons. - od 20. mája 2007 do 9. - 29. augusta 1996 sa na ploche pred kostolom začala výstavba farskej budovy, ktorá bola slávnostne požehnaná 31.
Kostol v Tušickej Novej Vsi sa začal stavať 30. marca 1993. Základný kameň posvätil 8. mája toho roku Mons. Alojz Tkáč. Posvätenie kostola sa konalo taktiež za prítomnosti Mons. Alojza Tkáča 31. Žiadosť o výstavbu nového rímskokatolíckeho kostola bola zaslaná 4. apríla 1949, povolenie biskupským úradom prišlo 14. 27. októbra 1950 sa konalo požehnanie kostola vdp.
Gréckokatolícka cirkev v Trhovišti
História Gréckokatolíckej farnosti v Trhovišti je bohatá a siaha až do stredoveku. OS 75 JURAJ JAKUŠIČ - vnuk Juraja Turza sa zaslúžil o vznik Gréckokatolíckej cirkviPočiatky FarnostiPísomné doloženia fary začiatkom 13. storočia potvrdzujú dávnu farnosť, ktorá jestvovala pred rokom 1332. V obci bola pred rokom 1332 rímskokatolícka fara, písomne doložená v rokoch 1332 - 1337. Kostol bol pôvodne zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi. Po presunutí fary do Trhovišťa tam prešlo aj toto patrocínium.
Za Bočkayho povstania v roku 1606 boli fara a kostol zabrané protestantmi. Kostol zasvätený sv. Štefanovi bol katolíkom vrátený až v roku 1761. Po najnutnejších opravách došlo k rozsiahlejším stavebným úpravám v rokoch 1814 a 1910. Generálna oprava bola vykonaná v roku 1969.
V obci sa nachádza gréckokatolícky, barokovo-klasicistický kostol postavený v roku 1722. Obnovený a rozšírený bol v roku 1922. Je to jednoloďový priestor s polygonálnym uzáverom presbytéria a predstavanou vežou. Priestory sú kryté drevenou korýtkovou klenbou. Výmaľba zodpovedá duchu kostolov východného rítu.
Prvá zmienka o kostole i jeho patrónovi pochádza zo správ pri popise pápežských desiatok v rokoch 1332 - 1337. Z tohto popisu je známe meno farára Thica a vieme aj o farskom kostole. Architektúra prvotného kostola nie je známa. Predpokladá sa, že to bol kostol románsky, kamenný. Nie je ani známe presné miesto kde bol postavený.
Prvotný farský kostol bol nahradený novou stavbou niekedy v 16. storočí. Tento kostol bol vybudovaný za finančnej pomoci zemepánov Drugethovcov zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi. Mierne zaoblená predná stena svätyne bola pôvodne rovná. Loď kostola bola krátka.
V tejto obci bola pôvodne rotundová kaplnka zasvätená sv. Mikulášovi. Kaplnku dala postaviť Klára Lehocká v roku 1838. V roku 1982 bola urobená generálna oprava kaplnky. V roku 1996 sa začalo s výstavbou kostola, ktorý bol pripojený k pôvodnej kaplnke sv. Mikuláša. Kaplnka sa stala sanctuariom kostola. Kostol bol dokončený a konsekrovaný Mons.
Dnes sa v obci nachádza kostol sv. Petra a Pavla, apoštolov. Pôvodný gotický kostol známy už začiatkom 14. storočia bol v 15. storočí čiastočne prebudovaný. V roku 1896 bol chrám obnovený a bola tiež dobudovaná veža, namontované zvony a zhotovený organ na chór.
Užhorodská únia a jej dôsledky
V roku 1646, na sviatok sv. Juraja, prednieslo 63 pravoslávnych kňazov v Užhorode nicejsko - konštantínopolské vyznanie viery, a zároveň uznali autoritu vtedajšieho rímskeho pápeža, Inocenta X. Výmenou za to im jágerský biskup, Juraj Jakušič, povolil vysluhovanie bohoslužieb podľa východného obradu. Týmto spôsobom vznikla v Užhorode pred 378 rokmi Gréckokatolícka cirkev.
Prvými kňazmi Gréckokatolíckej cirkvi boli kňazi Šarišskej, Zemplínskej a Užskej stolice, ktorí sa zúčastnili vyhlásenia Užhorodskej únie a prisahali vernosť rímskemu pápežovi. Na čele ich cirkvi stál biskup, ktorý bol sufragánom jágerského biskupa. K zrovnoprávneniu gréckokatolíckeho a rímskokatolíckeho kléru došlo oficiálne až za vlády Leopolda I.
V skutočnosti však jágerskí latinskí biskupi opakovane zasahovali do vnútorných záležitostí gréckokatolíkov, a postupne sa snažili o latinizáciu ich obradov a zvykov. Vrcholom týchto snáh bolo prijatie Zamoščskej synody v roku 1726. Išlo o synodu, ktorá sa konala v poľskom meste Zamość, v zmysle ktorej postupne dochádzalo k odstraňovaniu rozdielov medzi latinským a gréckym obradom. To malo za následok odstraňovanie ikonostasov, zavádzanie bočných oltárov, spovedníc a lavíc do gréckokatolíckych chrámov, ako aj vsúvanie prvkov latinského obradu do gréckokatolíckej bohoslužby.
Svoje postavenie si Gréckokatolícka cirkev upevnila po zriadení Mukačevského biskupstva v roku 1771. Mukačevská eparchia nadobudla postupne taký územný rozsah, že jej eparcha bol nútený rozdeliť jej územie na tri vikariáty, a síce marmarošský, satmársky a košický. Magistrát mesta Košice však na prelome 18. a 19. stor. nebol ochotný prijať gréckokatolíckeho vikára, a tak sa sídlom vikariátu napokon stal Prešov.
Gréckokatolícka cirkev tu následne nerušene sídlila aj počas nepokojov prvej a druhej svetovej vojny, až do roku 1950, kedy bola počas tzv. Prešovského soboru pod taktovkou komunistickej strany zlikvidovaná, pričom jej duchovní i veriaci mali byť nútene podrobení Pravoslávnej cirkvi. K jej obnove došlo až po roku 1968 v súvislosti s udalosťami tzv.
Matriky Gréckokatolíckych Fár
Gréckokatolícke duchovenstvo viedlo na farských úradoch všetku nevyhnutnú cirkevnú administratívu. Jej súčasťou bolo aj vedenie matričných kníh. Najstaršie známe gréckokatolícke matriky sú doložené z farských úradov v Miklušovciach, okr. Prešov a Sukova, okr. Medzilaborce. Obe matriky začínali v roku 1718, pričom matrika v Miklušovciach sa naposledy spomína v roku 1890, zatiaľ čo existenciu sukovskej matriky dokladá ešte schematizmus z r. 1948.
Najstaršou zachovanou gréckokatolíckou matrikou je kniha pokrstených Gréckokatolíckeho farského úradu v Osadnom v okrese Humenné. Matrika pokrstených Gr. kat. Špecifikom gréckokatolíckych matrík bolo, že mnohí kňazi viedli výlučne matriku pokrstených.
Najstaršie zväzky gréckokatolíckych matrík bývali spravidla písané v cirkevnoslovanskom jazyku v cyrilike. Na prelome 18. a 19. stor. dochádza k plynulému presunu k latinčine, ktorú neskôr v 40. rokoch 19. stor. vystriedala maďarčina. V porevolučných 50. rokoch však v dôsledku Bachovho absolutizmu zaznamenávalo mnoho kňazov matriku azbukou v ruštine.
Rakúsko - uhorské vyrovnanie v r. 1867 spôsobilo opätovný návrat maďarčiny do jednotlivých zápisov. Maďarčinu do konca 19. stor. vystriedala na niektorých miestach ešte raz latinčina, následne sa kňazi povinne vrátili k používaniu maďarského jazyka.
Zaujímavý je aj osud samotných matričných kníh. Z celkového počtu 200 gréckokatolíckych farských úradov v územnej pôsobnosti Štátneho archívu v Prešove sa kompletná matričná kniha zachovala iba v prípade 77 farností, čo predstavuje 38,5 % farských matrík.
Významná väčšina stratených matričných kníh bola zničená počas bojov v 1. a 2. svetovej vojne. Množstvo gréckokatolíckych fár totiž sídlilo v priestore Duklianskeho priesmyku, kde sa počas oboch svetových vojen odohrávali kruté boje, ktoré vyústili v zničenie veľkého množstva dedín spolu s drevenými chrámami a farami.
Časť chýbajúcich matričných kníh mohla prežiť zrušenie Gréckokatolíckej cirkvi v roku 1950, a pravdepodobne mohla byť ukrytá veriacimi v jednotlivých obciach. Neraz sa stane, že sa vzácna úradná kniha nájde na zaprášenej povale, na mieste, na ktorom by ju nik nehľadal.
Akousi nádejou pre šarišské gréckokatolícke farnosti (najmä) z oblasti Duklianskeho priesmyku sa javia matričné druhopisy, ktoré sa povinne začali viesť na území Šarišskej stolice v roku 1827. Štátny archív v Prešove, údaj o zachovaných druhopisoch z r.
Existuje pritom šanca, že staršie druhopisy sa môžu nachádzať vo fonde Šarišská župa, písomnosti 1824 - 1849 a Šarišská župa, 1850 - 1859. Prvý z menovaných fondov sa aktuálne odborne spracúva, pričom doteraz boli vo fonde identifikované napr. druhopisy cirkevných matrík z Toplianskeho okresu za r. 1827 a druhopisy z Makovického okresu za rok 1829.
Obnova a súčasnosť Gréckokatolíckej cirkvi
V polovici 20. storočia bolo gréckokatolícke vierovyznanie zakázané a až do roku 1968 bola gréckokatolícka cirkev odsúdená na zánik. Veľkého zadosťučinenia sa jej dostalo 17. februára 2008, keď v Prešove v mestskej hale Prefekt Kongregácie pre východné cirkvi kardinál Leonardo Sandri z Vatikánu slávnostne intronizoval prvého gréckokatolíckeho arcibiskupa metropolitu Jána Babjaka, dovtedy sídelného prešovského biskupa. O jeho vymenovaní za arcibiskupa metropolitu rozhodol 30. januára 2008Svätý otec Benedikt XVI., keď zaviedol nové územné usporiadanie gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku. Jeho súčasťou je zriadenie nového bratislavského biskupstva. Jeho prvým biskupom sa dňa 16.2.2008 stal Peter Rusnák.
Arcibiskup Ján Babjak pritom povedal: "Sme účastníkmi skutočného zázraku. Z toho nemožného, z čohosi odsúdeného na smrť sa stalo čosi živé, životaschopné.
V tomto období v našej obci svorne žijú gréckokatolícki a pravoslávni veriaci.
Súčasnosť Farnosti Trhovište
Pred desiatimi rokmi vyšiel zásluhou otca Maroša Riníka, vtedajšieho farára farnosti Trhovište, preklad ich farskej kroniky, či inak nazývanej „Historia domus“. Jubileum 300 rokov farnosti bolo príležitosťou postaviť na tomto základe niečo nové.
Maroš Riník oslovil pri tejto príležitosti viacerých duchovných i laikov, ktorí prispeli každý podľa svojich možností k zostaveniu jubilejnej knihy o farnosti Trhovište. Samotný názov knihy „Choďte a ohlasujte!“ jasne ukazuje, že dejiny farnosti Trhovište nie sú akýmisi prachom zapadnutými míľnikmi, ale sú to živé kamienky cesty, ktorá nás všetkých vedie k Pánovi času, ktorého vyznávame pri každej jednej liturgii ako toho, ktorý nielen svojou smrťou premohol smrť, ale ak sa mu odovzdáme, tak má moc premôcť aj tú našu smrť.
Slávnostná prezentácia knihy sa vzhľadom na pandemickú situáciu, karantény a obmedzenia nemohla uskutočniť priamo v Trhovišti, ale uskutočnila sa pri Božskej liturgii slávenej v sobotu, 13. novembra 2021, vo farskom chráme v Michalovciach. Celú slávnosť vysielala v živom prenose aj televízia Logos.
Liturgiu slávil rodák z farnosti Trhovište, kancelár Eparchiálneho úradu Košickej eparchie a súčasne jeden z autorov príspevkov, otec Martin Mráz. Spolu s ním slávil liturgiu aj miestny protopresbyter otec Maroš Riník, ktorý ohlásil aj homíliu, v ktorej pripomenul liturgickú spomienku na sv.
Po skončení liturgie sa v rámci prezentácie knihy prihovorili otec Martin Mráz a Dr. Daniel Černý, riaditeľ Slovenského historického ústavu v Ríme.
Kniha je nielen zaujímavým obohatením výskumu dejín farnosti Trhovište, ale aj pozvaním, hodným nasledovania pre iné farnosti, aby tak priniesli na svetlo sveta svoje vlastné dejiny, nielen ako spomienku na doby dávno minulé, ale na ukážku toho, že Kristus je v nich stále živý.
Príspevky viacerých autorov (Cyril Vasiľ, Jaroslav Lajčiak, Marko Durlák, Peter Paľovčík, Maroš Riník, Štefan Paločko, Martin Pristáš, Peter Borza, Martin Mráz, Daniel Černý, Martina Viera Kucikova SSNMP, Daniel Atanáz Mandzák CSsR) krásne doplnili ilustrácie - perokresby talentovaného mladého umelca Samuela Riníka.
Kniha má celkovo 136 strán, obsahuje slovenské i anglické resumé a vydal ju Mydesign.sk v Michalovciach.
Ako sa raz vyjadril nebohý kardinál Špidlík: „Život je stretnutím s priateľmi“.
Prehľad Kostolov a Kaplniek
- Farský kostol sv. Jána Krstiteľa (postavený 1759-1761)
- Kostol Sedembolestnej Panny Márie (konsekrovaný 1996), Tepličky
- Kostol sv. Michala Archanjela (16. storočie)
- Kostol sv. Alžbety (1828), Bojničky
- Kostol sv. Terézie Veľkej (postavený 17. stor., obnovený r. 1720), Šalgočka
- Kaplnka sv. Cyrila a Metoda (2000), Bojničky
- Kaplnka sv. Mikuláša (rotunda postavená 1838)
- Kaplnka Najčistejšieho Srdca Panny Márie, Kapince
tags: #rimskokatolicka #farnost #trhoviste