Obec Udavské sa nachádza vo východnej časti Slovenska v okrese Humenné v Prešovskom kraji. Samotná obec leží na sútoku riek Laborca a Udavy v nadmorskej výške 165 metrov. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1317 a vznikla v pohnutom období zápasov o uprázdnený uhorský trón. Udavské dnes patrí medzi moderné, dynamicky sa rozvíjajúce obce.
Náboženský život v dejinách Udavského je úzko spojený s Rímskokatolíckou cirkvou. Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17. storočia konvertovali na katolícku vieru. Týmto spôsobom pozitívne ovplyvnili šírenie katolíckej viery v oblasti svojho panstva.
Piskorovce
Vznik a vývoj farnosti
Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola.
V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804. Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov.
Na začiatku 20. storočia žilo v obci 799 obyvateľov, katolíkov bolo počtom 631. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky, košický biskup. V poslednom sčítaní obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011 sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo 1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21. storočí.
Obci dominuje rímskokatolícky kostol Najsvätejšej Trojice postavený v roku 1927.
Kostol Najsvätejšej Trojice v Udavskom
Významné osobnosti farnosti
K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939), dekan, neskôr generálny vikár. Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927.
V roku 1924 sa v Udavskom narodil kardinál Jozef Tomko.
ThDr. Štefan Hések
ThDr. Štefan Hések v Udavskom pôsobil v rokoch 1918 ÷ 1939 Narodil sa 29.2.1892 v Kútoch na Záhorí. Tu prežil detstvo a navštevoval Ľudovú školu. Neskôr študoval na Gymnáziu v Skalici, potom v Trnave a Ostrihome. Maturoval v Temešvári, kde bol aj klerikom. Košický biskup Augustin Fischer - Colbrie ho posiela na štúdia do Freisburgu. Ovládal viacero jazykov (maďarsky, francúzsky, nemecky, latinsky a grécky). Na štúdiách vo Freisburgu školu. získal doktorát z teológie a filozofie. Primície mál 23.11.1916. Ako kaplán pôsobil v Košiciach a Vranove nad Topľou. Z Vranova nad Topľou prichádza do Udavského. Jeho pôsobenie v Udavskom sa nieslo v duchu obetavosti a všestrannosti. Zveľaďoval kultúrnu oblasť života obce, režíroval divadelné predstavenie Jezuliatko. Navštevoval obyvateľov a spoznával zvyky, dialekt, mával aj kontakt so Židmi, nakoľko položil základy ekumenizmu na Východnom Slovensku. Zastával funkciu dekana
Pamiatky ktoré dnes pripomínajú jeho pôsobenie v obci sú:
- Rímskokatolícky kostol Najsvätejšej Trojice postavený v roku 1927
- Farský úrad
- Rímskokatolícky kultúrny dom
Veľké bohatstvo, ktoré zanechal v duchovnom fundamente, boli kňazi naši rodáci a jeho odchovanci. Tu sa začala aj jeho literárna tvorba pod pseudonymom „doktor Vranovský". V roku 1939 z rozhodnutia biskupa Čárskeho odchádza do Prešova. Aj tu bol obľúbený medzi farníkmi. Zastával funkciu generálneho vikára. Z Prešova odišiel v roku 1951 na faru do Veľkej Lodiny. Tu zomrel 22. Augusta 1953. Onedlho na tejto fare pôsobil kňaz rodák Štefan Koromház. Tak tiež z Udavského odišiel na túto faru, podľa príkladu Dr, Héseka aj kňaz Ladislav Bartko.
Najnovšia pamiatka, ktorá pripomína pôsobenie Dr. Héseka v našej farnosti je vitráž v okne vstupného závetria v kostole inštalovaná 23.8.2005. Vitráž posvätil 11.9.2005 J. Em. kardinál Jozef Tomko. Univerzitné pastoračné centrum Dr. Štefana Héseka pripomína jeho pôsobenie v Prešove. Česť jeho pamiatke! (Spracoval BB a JP)
Kaplnka Lurdskej Panny Márie
Štýl kaplnky Lurdskej Panny Márie je jednoduchý, prispôsobený vzhľadu kostola. Do kaplnky bola umiestnená socha Lurdskej Panny Márie, ktorá bola v minulosti umiestnená pod chórom (po ľavej ruke pri vstupe do kostola). Socha bola dôkladne zreštaurovaná, pretože je z dreva a podpísal sa na nej zub času. Súčasťou interiéru kaplnky je aj obetný stôl, ktorý bol pôvodne v kostole a pred dvoma rokmi bol nahradený obetným stolom z kameňa. Aj tento obetný stôl bol ošetrený a upravený.
S výstavbou kaplnky bola spojená aj úprava chodníka pri hlavných dverách a priestor pred kaplnkou bol vyložený dlažbou, Tak sa vytvoril priestor nie len na osobnú modlitbu ale aj na rôzne pobožnosti a sväté omše. Poďakovanie za výstavbu kaplnky patrí veriacim našej farskej obce, ktorí svojimi finančnými darmi alebo aj priamou pomocou pomohli uskutočniť toto dielo.
Socha Lurdskej Panny Márie
Lurdská Panna Mária
Lurdy sú snáď naj známejším miestom v Európe, kde sa zjavila Panna Mária. Sochy i obrazy sa usilujú znázorniť Lurdskú Pannu Máriu tak, ako ju opísala Benadeta Soubirousová, ktorej sa zjavila. Táto Krásna Pani, ako ju nazvala Bernadeta, sa jej prvýkrát zjavila 11. februára 1858. Bernadeta o tejto chví1i neskôr povedala: "Vo výklenku som zazrela Krásnu Paniu. Biele rúcho, prepásané modrým pásom, jej splývalo až k bosým nohám. Z hlavy jej splýval zriasený biely závoj. Na nohách sa skveli dve ruže zlatej farby. Na ramene jej visel ruženec z bielych perál, retiazka na ňom vyzerala ako zo zlata. Ruky mala zložené k modlitbe, zovšadiaľ ju obklopovalo svetlo. Z jej osoby vyžarovala svätosť, milosť, majestnátnosť.
Spočiatku bola v Massabielskej jaskyni na mieste zjavení provizórne umiestnená malá sadrová soška. Na jeseň v roku 1863 sa bohaté panie Lacourové rozhodli, že dajú zhotoviť veľkú sochu, ktorá bude znázorňovať Pannu Máriu. Skôr, ako sa umelec pustil do svojej práce, navštívil Bernadetu, aby sa priamo od nej dozvedel, ako Panna Mária vyzerala. Bernadeta mu nielen odpovedala na jeho otázky, ale aj názorne ukazovala, ako Panna Mária stála, ako mala zložené ruky, ako dvíhala oči k nebu ... Keď po štyroch mesiacoch Bernadeta videla sochu, bola rozčarovaná umeleckým stvárnením Panny Márie. Vyslovila slová kritiky: "Dvíhala oči, nie hlavu." Po chvíli však priznala, že táto socha je zo všetkých "najmenej škaredá". Štvrtého apríla 1864 bola v Lurdoch veľká slávnosť. Biskup Laurenc v prítomnosti asi dvojtisícového zástupu požehnal sochu. Bernadeta sa pre svoju chorobu tejto slávnosti nemohla zúčastniť. Keď sa jej zdravotný stav zlepšil a videla sochu, povedala. "Áno, je krásna, ale nie je to ona!" Na podstavci sochy z bieleho carrarského mramoru, ktorá je dodnes umiestnená vo výklenku massabielskej skaly, sú slová, ktorými sa Krásna Pani predstavila Bernadete počas šestnásteho zjavenia 25. marca 1858: "Som Nepoškvrnené počatie" . Podľa tejto sochy vznikali mnohé ďalšie sochy i obrazy. Dnes ich môžeme vidieť nielen v chrámoch, ale sú umiestnené aj v lurdských jaskyniach", ktoré pripomínajú jaskyňu v Lurdoch. Lurdská Panna Mária sa často znázorňuje spolu s Bernadetou, ktorá kľačí pri jej nohách s ružencom v rukách. Na niektorých zobrazeniach má okrem ruženca v ruke aj zapálenú sviecu. Bernadeta ju totiž od 18. februára pri každom zjavení držala v ruke. Panna Mária je mocná všade. Nielen v Lurdoch, ale všade tam, kde sa ňu obracajú s vierou, dôverou a láskou. Lurdská Panna Mária, oroduj za nás!
Súčasnosť farnosti
V súčasnosti je správcom farnosti Udavské Mgr. Denne /pravidelné/ zvonenie Stredný zvon bude automaticky nastavený, aby zvonil každý deň o 6.00, 12.00, 18.00 v trvaní 3 minút. Ide o tzv. zvonenie na Anjel Pána.
Zvonenie pred svätou omšou
- V nedeľu a v prikázaný sviatok sa bude zvoniť 2 krát: prvý raz 1 hodinu pred sv. omšou v trvaní 2 minút - veľký zvon a druhý raz pol hodiny pred sv. omšou v trvaní 2 minút - stredný zvon. 5 minút pred začiatok sv. omše v trvaní 2 minút - veľký a stredný zvon
- Vo všedné dni sa bude zvoniť pol hodiny pred sv. omšou v trvaní 2 minút - veľký zvon, 5 minút pred začiatok sv. omše v trvaní 2 minút - veľký a stredný zvon.
Zvonenie na pobožnosti
- Na pobožnosti v nedeľu /pobožnosť Božieho milosrdenstva, krížová cesta/ sa bude zvoniť pol hodiny pred začiatkom pobožnosti v trvaní 2 minút - veľký zvon. Na začiatok pobožnosti sa zvoniť nebude.
- Na pobožnosti v týždni /májová a októbrová pobožnosť, krížová cesta/ sa bude zvoniť pol hodiny pred začiatkom pobožnosti v trvaní 2 minút - veľký zvon. Na začiatok pobožnosti sa zvoniť nebude.
Pohrebné zvonenie
V deň oznámenia na farskom úrade o 9.00 a 15.00 a v deň pohrebu o 9.00. Čas zvonenia je zvolený tak preto, lebo to má svoje dlhodobé historické cirkevné opodstatnenie a odôvodnenie. Týmto zvonením sa dáva vedieť, že niekto zomrel a zároveň sa ním oznamuje či zomrel muž, žena alebo dieťa. Prvé zvonenie - na oznámenie zvon udrie 10x, medzi zvoneniami je minútová pauza. Muž 3 krát s veľkým zvonom, žena 2krát s veľkým zvonom, dieťa /chlapec/ 3 krát s malým zvonom, dieťa /dievča/ 2 krát s malým zvonom, potom všetky tri zvony v trvaní 10 minút. Ostatné zvonenia všetky tri zvony v trvaní 10 minút.
- v prípade úmrtia viacerých osôb sa zvoní pre všetkých zomrelých spoločne.
- ak bude pohreb so sv. omšou bude sa zvoniť tak ako bežne pred začiatkom sv. omše.
- ak bude pohreb bez sv. omše bude sa zvoniť malým zvonom 15 minút pred začiatkom pohrebných obradov v dĺžke 2 minút.
- na sprievod od Domu smútku na cintorín budú zvoniť všetky tri zvony v trvaní 10 minút. Ak bude treba zazvoniť zomrelému v nedeľu nebude sa zvoniť o 9.00 a o 15.00 ale po sv. omši, prípadne po poobedňajšej pobožnosti.
Stretnutia na farskom dvore
Na nedeľu 28. augusta o 15.30 chcem pozvať všetkých (mladých, dospelých i skôr narodených) na gúľaš, ktorý sa bude variť na farskom dvore. Do varenia sa zapoja veriaci z Veľopolia a Udavského (doneste si lyžicu a dobrú náladu, o všetko ostatné bude postarané).
Pekné počasie a chutný gúľaš Mladší aj starší v dobrej pohode Modlitba na začiatku stretnutia Boh nech odmení nášho duchovného otca.
Priority na rok 2016
Prioritou pre Udavské je: Pokračovanie v prácach v interiéri kostola; umiestnenie oltárneho kríža (použije sa kríž,ktorý je teraz umiestnený pod chórom), rekonštrukcia či zrenovovanie lavíc, ktoré poznačil zub času a čo je dobré aj časté používanie (prebrúsenie, nový náter, čalúnenie podsedáku prípadne aj operadla); zefektívnenie kúrenia (hľadať optimálne nahradenie systému kúrenia, ktorý už nevyhovuje); premiestnenie sochy Lurdskej Panny Márie do kaplnky, ktorá by sa postavila naľavo pre hlavným vstupom do kostola; nová dlažba do kostola podobná tej, ktorá ju už v sakristii; odstránenie dreveného obkladu a posunutie lavíc o niekoľko centimetrov do stredu, aby sa pri stene vytvoril dostatočne široký priestor na prechod po odchode zo svätého prijímania
Prioritou pre Veľopolie je: Výmena okien v kostole, táto výmena je náročná nielen pri rozhodovaní či terajšie okná vymeniť za plastové alebo hliníkové, ale hlavne čo naj šetrnejšie preložiť vitráže (treba na to odborníkov). S výmenou okien súvisí aj výmena elektrických rozvodov a maľovanie kostola. Zrealizovanie prístupovej cesty ku kostolu a Domu smútku z uličky, ktorá ide na cintorín, parkoviska a schodov pred hlavným vstupom sa odkladá.
tags: #rimskokatolicka #farnost #udavske