Zámutov, rázovitá obec s dramatickou históriou, leží na východnej strane Slanských vrchov neďaleko okresného mesta Vranov nad Topľou. V súčasnosti sa stáva jedným z centier vidieckeho cestovného ruchu v regióne. Obec Zámutov bola založená v 14. storočí na zákupnom práve. Prvýkrát sa písomne spomína v roku 1399. To však neznamená, že v tom roku bola založená, naopak, rôzne listiny potvrdzujú jej dávnejšiu existenciu. Počiatky obce siahajú niekde pred rok 1327.
Obec Zámutov sa v listinách prvýkrát spomína v roku 1402, to však neznamená, že v tom roku bola založená, naopak rôzne listiny potvrdzujú jej dávnejšiu existenciu. Z najstaršej listiny, v ktorej sa obec spomína, vyplýva, že vtedajšiemu magistrovi Ladislavovi Rozgoňovi, ktorý bol zemepánom Čičvanského hradného panstva, boli prinavrátené dediny, medzi ktorými bol aj Zámutov. Dovtedy ich vlastnil magister Žigmund Nekčey. Vo vlastníctve rodu Rozgoňovcom sa obec nachádza až do roku 1523, kedy zomrel posledný potomok z rodu Rozgoňovcov. V roku 1523 prešli majetky Rozgoňovcov mužskej vetvy do feudálneho vlastníctva rodu Bathoryovcov, ktorých majetkom sa stal aj Zámutov. Ďalšie zmeny v držbe Zámutova nastali v druhej polovici 17. storočia. Medzi nových majiteľov pribudli Barkóczyovci, neskôr Almássy, Szirmay, Szuľovský, Klobušnický.
Už od roku 1715 bola obec významná najmä tým, že sa spomína pivovar, ďalej v 18. storočí sa v Zámutove vyrábali kosy a iné hospodárske náradie. V chotári dobíjali železnú rudu, hnedé uhlie. V pánskom majeri na vyšnom konci obce bol liehovar. Na úpätí Železnej boli založené aj vinice. Obyvateľstvo sa zaoberalo najviac poľnohospodárstvom, ale aj drevorubačstvom, pálením dreveného uhlia, vyrábaním prútených košíkov a metiel.
Smutnú históriu obce Zámutov tvorí obdobie rokov 1830-1831, ktoré je spojené so sedliackym povstaním na Zemplíne. V tomto období sa miestne obyvateľstvu žilo veľmi zle. V dôsledku šírenia cholery, narastajúcej chudoby a nesprávneho pochopenia hygienických opatrení (sypanie bizmutového prášku do studní) sa začali v júli 1831 prejavovaa prvé náznaky rebélie obyvateľov najprv v okolí Trebišova a neskôr aj v okolí Vranova, kde urobili poriadok so svojimi pánmi. Centrom rebélie sa stal práve Zámutov, preto aj dnes mnohí obyvatelia susedných obcí volajú Zámutovčanov rebeliani. K našim sa pridali aj povstalci zo susedných dedín. Na potlačenie rebélie bolo vyslané vojsko, po príchode ktorého sa povstalci rozutekali do hôr a svojich domovov. Bolo vyhlásené stanné právo. Povstanie bolo potlačené dňa 12. augusta a hneď začali pracovať štatariálne sudy. Štatárium bolo odvolané 08. Dňa 30. augusta 1831 bolo uplatnené v Zámutove tzv. Horúce právo vranovském, keď na dvoch miestach a to Havranej hure a Železnej hure prešovským katom boli povešaní povstalci, z ktorých jedným bol aj zámutovský sluha Mihály Hudak, pod ktorým sa dvakrát odtrhla slučka a na tretíkrát ho museli zadusiť. Toľko hovorí kronika o obetiach zo Zámutova. Udalosti z povstania však doznievali dlho.
Dejiny obce od konca I. svetovej vojny do roku 1948 sa spájajú s menami dr. Prochádzku, manželovu Eugénie a Jozefa Stejskalovcov. Dr. Prochádzka zdedil v roku 1919 po nebohom Scheiblerovi časť majetku, najmä liehovar a 80% pozemov a lúk., ktoré neskôr 8.2.1933 odpredal Eugénii a Jozefovi Stejskalovi a Vladimírovi Nadvorníkovi. Títo vlastníci zabezpečovali chod liehovaru. Udalosti II. svetovej vojny postihli nielen Židov, ale aj iných obyvateľov obce, hlavne vojakov bojujúcich na východnom fronte. Nemecké vojská opustili Zámutov bez boja 17.januára 1945. Obec v čase oslobodenia mala zhruba 1200 obyvateľov, žili prevažne ako súkromne hospodáriaci roľníci a tiež ako lesní robotníci. Časť z nich pracovala ešte na majetku rodiny Stejskalových. Obec bola veľmi zaostalá. Nebolo elektrickej siete, existujúce komunikácie neboli spevnené, nebolo kultúrneho stánku. Ľudia žili v schátralých, nemoderných príbytkoch.
V roku 1949 boli v okrese Vranov n. T. založené prvé tri roľnícke družstvá a to aj v Zámutove. Vtedajšie JRD v roku 1953 prerušilo dočasne činnosť a v roku 1972 došlo k zlúčeniu JRD Zámutov a JRD Čaklov do JRD s názvom Pokrok so sídlom v Čaklove. V Zámutove bola vybudovaná farma na morky a chov kurčiat. V rastlinnej výrobe sa sústreďovalo na pestovanie obilnín, cukrovej repy a zemiakov. Existujúce pasienky pod Oblou sa využívali na voľné ustajnenie mladého hovädzieho dobytka. Bohužiaľ súčasná ekonomická situácia spôsobila rozpad družstva. V súčasnosti v obci existuje súkromné družstvo AGROKONDOR s. r.
Ako už bolo spomínané, obec Zámutov patrila k jedným zo zaostalých dedín Vranovského okresu. Počas tohto neľahkého obdobia sa vystriedalo šesť predsedov miestneho národného výboru. I popri všetkej ich snahe sa veľmi pomaly darilo zvyšovať životnú úroveň obyvateľov a tiež úroveň kultúry na dedine. V roku 1967 bola dokončená dokončená výstavba terajšej budovy obecného úradu. Dňa 15. júna 1972 sa začala výstavba kultúrneho domu, v roku 19776-80 sa dala do užívania materská škola. V ďalších rokoch sa budovali chodníky, pripravili sa inžinierske siete pre bytovú výstavbu a postupne sa opravovali miestne komunikácie ako aj štátna cesta. V 80. rokoch sa upravovali priekopy a takisto bola rozšírená materská škola pre rómske deti o jednu budovu. Prvá časť tejto budovy bola postavená koncom 70. rokov. Ešte pred novembrom 1989 bola zriadená drobná prevádzkáreň, ktorá rozvíjala služby jednak v obci, ale aj v okrese. Počas troch rokov zamestnávala v priemere 41 ľudí. V roku 1992 bola zrušená v dôsledku transformácie ekonomiky. Novembrové udalosti v roku 1989 priniesli aj rozmach súkromného podnikania. V priebehu posledných 50 rokov sa zo zaostalej stala moderná obec so všetkými verejnými budovami. V obci je plno organizovaná základná škola s ročníkmi 1 9 a počtom žiakov 390. Počet rodinných domov dosiahol číslo 600. Žije v nich 2784 obyvateľov.
Najstaršia pečať pochádza z 19. storočia, ktorej odklady sa našli na dokumentoch z roku 1864-1867. Odtlačok typária je uložený v Krajinskom archíve Magyar országos levétlár v Budapešti. Symboly obce sú evidované v heraldickom registri SR pod signatúrou HR-27/94. Obecné zastupiteľstvo v Zámutove uznesením č. 40 zo dňa 05.10.1994 schválilo erb, vlajku obce Zámutov a obecnú pečať. Zo šiestich pozdĺžnych pruhov vo farbách čiernej, žltej a červenej. Pečať obce bola zhotovená na základe erbu Zámutova.
Už v stredoveku v ťažkých sociálnych podmienkach si ľudia spríjemňovali svoj neľahký život spevom, tancom, hudbou i hovoreným slovom. Obec Zámutov má v tejto oblasti bohaté zázemie. Zvyky a ľudové tradície sa po stáročia uchovávali, rozvíjali a prenášali z generácie na generáciu. V 30-tych rokoch 20. Prvé známky organizovaných aktivít v oblasti spevu a divadla sa začali po II. svetovej vojne pod vedením vtedajšieho učiteľa miestnej školy p. Michala Virostku. Medzi prvé divadelné predstavenie, ktoré nacvičili miestni ochotníci, patrila divadelná hra Kamenný chodníček. Každoročne až do roku 1963 boli pod vedením učiteľov ZŠ nacvičovaná a na verejnosti hrané rozličné divadelné hry. ktorá bola založená v jeseni v roku 1964. Významný podnet k jej vzniku dal PhDr. Ondrej Demo, Csc, ktorý ako hudobný redaktor Československého rozhlasu v Bratislave v tomto roku po prvýkrát prišiel do Zámutova a za účelom výskumu a nahrávok ľudovej hudby. Na jeho odporúčanie vtedajší riaditeľ ZŠ Milan Hujdič, spoločne s Andrejom Ďorďovičom st. Od roku 1973 sa v obci kultúrno-spoločenský život rozvíjal predovšetkým v kultúrnom dome. Bola v ňom zriadená miestna ľudová knižnica, trikrát do týždňa sa v ňom premietali filmy, organizovali sa kurzy varenia, šitia i vzdelanostného minima pre rómskych spoluobčanov.
V historických dokaldoch o obci s nachádzajú aj zmienky o cirkevnom živote jej obyvateľov. Existuje záznam z roku 1666, v ktorom sa spomína drevená kaplnka. Postavili si ju a vlastnili evanjelici. Neskôr z roku 1803 je známe, že v obci žili aj katolícki veriaci. I Židia mali svoju synagógu, ktorá im slúžila ako modlitebňa. Po ich deportácii v roku 1941 bola zbúraná. Počtom veriacich je najväčšou cirkvi v obci. Farnosť táto cirkev mala od roku 1702 do roku 2004 v Soli a od roku 2004 v obci Čaklov. Súčasným kňazom je Mgr.
Obec Zámutov a jej chotár sa nachádza na východnom úpätí Slanských vrchov v nadmorskej výške 250 m. Obcou preteká Zámutovský potok (prameniaci pod Šimonkou 1092 m najvyšším vrcholom katastra Zámutova, ale aj najvyšším vrcholom Slanských vrchov). Vyššie polohy Slanských vrchov patria do chladnej oblasti, obec Zámutov patrí do mierne teplej klímy. Uplatňujú sa tie klimatické pomery, ktoré ovplyvňujú celé východné Slovensko. Priemerná ročná teplota je vyše 7 oC. Najteplejším mesiacom je júl a august. Z vetrov prevládajú vetry severné. V najvyšších polohách sú sivé lesné pôdy, v nižších pjolohách prevládajú mierne a stredne podzolové pôdy a hnedé lesné pôdy nížinné. Na starších hrebeňoch vystupujú ojedinele väčšie obnažené skalné komplexy, pod ktorými je obyčajne pásmo sklanato-balvanistej sutiny. Takýmto významným komplexom sú tzv. Zámutovské skaly, ktoré sú vyhlásené za štátntu prírodnú rezerváciu. kat. úz. V r. 1981 bola vyhlásená za štátnu prírodnú rezerváciu Zámutovksá jelšina, ktorá sa nachádza v doline potoka medzi Čiernou skalou (Jaseňovým hrebeňom) a hrebeňom Zámutovských skál (Čulkov) v nadmorskej výške 520 m. Neveľká terénna zníženina na východných úpätiach Zamutovských skál zarástla jelšou lepkavou (Alnus glutinosa). Je zaplavovaná vodou z prameňov na južnej strane terénnej depresie a na západnej strane zo svahových pramenísk v bučine nad jelšinou. Vyvinulo sa tu postupne typické slatinné jelšové spoločenstvo s ostricou pedĺženou (Carex elongata). Odtiaľ je jelšina malým potôčkom odvodňovaná, no vo vlastnej terénnej zníženine je stále vysoký stav vody, ktorý dáva predpoklady uchovania a vývoja ostricovo-jelšového lesa. Jelšový porast je pekného rovného vzrastu (20-23 m), hrúbka kmeňov je do 25 cm, vek 60-70 rokov. Jelša lepkavá je jedinou drevinou slatinného biotopu. Rozvoj bylinného porastu je závislý od výšky záplav a času ich trvania. Počas jarných vôd je porast chudobný alebo slabo vyvinutý, okrem vysokých ostríc. Po klesnutí vody sa porast rýchlo vyvíja do charakteristickej mozaikovitej štruktúry. Podľa nárokov na vlhkosť sa v Zámutovskej jelšine vyskytujú dve skupiny druhov. Jedna osídľuje vyvýšené miesta okolo kmeňov jelší, kde sa zoskupujú rastliny viac-menej subhydrofilného charakteru, ako papraď ostnitá, papradka samčia a i. Druhá skupina rastlín pokrýva znížené, vodou zaliate miesta medzi jelšami a tvoria ju hlavne rôzne druhy ostríc. Zámutovská jelšina slúži ako ukážka zachovalých a pôvodných slatinno-jelšových porastov mimo oblasti lužných lesov. Najhojnejšie sa vyskujú: ostrica oddialená, o. predĺžená, o. zobáčikovitá, metlica trstnatá, smlz sivý, ľuľok sladkohorký, šišiak vrúbkovaný, záružlie močiarne, cesnak horský, na slnečných čistinkách nájdeme medničku sedmohradskú, fialku trojfarebnú, fialku skalnú, luskáč lekársky a iné.
Zo zoologického hľadiska sú Slanské vrchy známe výskytom jelenej a srnčej zveri, jariabka hôrneho, užovky stromovej i jašterice múrovej. V okolitých lesoch je aj diviačia zver, líška, mačka divá, kuna lesná, lasica obyčajná a iné. Z vtáctva môžeme pozorovať škovránky, vrabca poľného, drozda čierneho, myšiaka lesného, sovu obyčajnú, jarabice, vrany a iné drobné vtáctvo.
Zamutovský jeleň doterajší rekord okresu Na svetovej výstave v Budapešti v r. 1971 získala 230,20 bodu a tým aj zlato trofej jeleňa, uloveného v revíri lesnej správy v Zámutove. Šťastným lovcom bol M. Sabolčík. Jeleňa ulovil v r. Rekordný diviak z r. V zámutovskom revíri bol ulovený diviak, ktorého kly získali bodovú hodnotu 135,0 bodu. Táto trofej bola ocenená na svetovej výstave v Budapešti v r. 1971, veľkou cenou pre mimoriadne trofeje. Bola to najsilnejšia trofej na výstave. Okolie Zámutova je zaujímavé aj geologickým vývojom, výsledkom ktorého sú náleziská hnedého uhlia, železnej rudy a polodrahokamu opálu. Ťažba železnej rudy a polodrahokamu opálu spadá predovšetkým do druhej polovice 19. storočia. Vo všetkých odborných publikáciách, ktoré sa dotýkajú problematiky slovenských ložísk drahého opálu na Dubníku sa konštatuje, že opálové ložiská neboli zavreté z dôvodu vyťaženia zásob. Po roku 1984 a 1989 došlo k najväčším devastáciám podzemných priestorov, ktoré spôsobovali zlodeji opálov. V roku 1999 vznikla Nadácia Dubnícke opálové bane, ktorej účelom je podporavať ochranu zimoviska netopierov v dubníckych opálových baniach ako anjväčšieho zimoviska netopierov na Slovensku, obnovu, rekonštrukciu, ochranu a sprístupnenie kultúrno historických a technických pamiatok, banských diel a stavieb po ťažbe drahých opálov a zraidenie múzea...
Cirkevný život v obci
V historických dokladoch o obci sa nachádzajú aj zmienky o cirkevnom živote jej obyvateľov. Existuje záznam z roku 1666, v ktorom sa spomína drevená kaplnka. Postavili si ju a vlastnili evanjelici. Neskôr z roku 1803 je známe, že v obci žili aj katolícki veriaci. I Židia mali svoju synagógu, ktorá im slúžila ako modlitebňa. Po ich deportácii v roku 1941 bola zbúraná. Počtom veriacich je najväčšou cirkvi v obci. Farnosť táto cirkev mala od roku 1702 do roku 2004 v Soli a od roku 2004 v obci Čaklov. Súčasným kňazom je Mgr.
Rímsko-katolícky kostol bol vybudovaný v roku 1912 a bol zasvätený Ružencovej Panne Márii. Pri jeho výstavbe došlo aj k menšej havárii, keď vybudovaná veža kostola sa zrútila. Našťastie stavitelia boli v tom čase na obede.
Časy svätých omší:
- Utorok od 15.30 hod. do 16.30 hod.
- Streda od 15.30 hod.
- Piatok od 10.00 hod.
Farár: Mgr. p. Monika Paruševová t.č.
Grécko-katolícka farnosť sa od roku 2000 nachádza v obci Zámutov. Z dobových prameňov sa dozvedáme, že miestni grécko-katolíci prispeli na výstavbu rímsko-katolíckeho kostola, aby mohli vykonávať svoje obrady. Po rokoch 1968-1969 grécko-katolíci sa aktívne postavili do budovania svojej modlitebne, ktorú dokončili v roku 1974. Pri modlitebni bola drevená zvonica. V roku 1990 bola modlitebňa renovovaná a prestavaná na grécko-katolícku cerkev s vežou a v máji roku 1991 bola cerkev posvätená Pokrovnej Panne Márii. V súčasnosti správcom fary, kňazom je Mgr.
Dôležité míľniky gréckokatolíckej farnosti:
- 1991: Posviacka chrámu Mons. Jánom Hirkom, prešovským sídelným biskupom, chrám je zasvätený sviatku Ochrany presvätej Bohorodičky (12.
- 1997: Obnovený interiér chrámu a tiež posviacka nového oltára, ktorú vykonal prešovský sídelný biskup Mons. Ján Hirka. (13.
- 2000: Zriadená farnosť Zámutov, vyčlenením z farnosti Rudlov, prvým správcom farnosti sa stal o.
- 2001: Posvätenie základného kameňa farskej budovy, ktorú vykonal Mons. Jánom Hirkom, prešovským sídelným biskupom 7.
- 2007: Posviacka novej farskej budovy vladykom Jánom Babjakom SJ, prešovským eparchom (29.
- 2016: Posviacka nového ikonostasu a zrekonštruovaného chrámu vladykom Jánom Babjakom SJ, prešovským arcibiskupom a metropolitom (28.
Správcovia farnosti:
- 1968-1972: o.
- 1972-2000: o.
- 2000-2009: o.
- 2009-2013: o.
- 2013-: o.
Kostolník: Ing.
Evanjelická cirkev a. v. Keď v Soli v roku 1620 bol zriadený evanjelický cirkevný zbor s kostolom, farou a školou, Zámutov bol soľanskou fíliou. V roku 1976 vtedajší farár Ján Moletus bol zo Soli vyhnaný, zbor v Soli prestal existovať, obnovený bol až v r. 1783 po Tolerančnom patente, Zámutovčania sa opäť pripojili ku Soli ako jej fília. Dlhé roky chodili peši do Soli do Božieho chrámu. Na výstavbu vlastného chrámu sa pripravovali už pred I. svetovou vojnou a hneď po jej skončení im poľský Nemec Emil von Scheibler daroval pozemok v strede obce, kde si postavili svoj chrám, ktorý bol na sviatok Petra a Pavla posvätený v roku 1920. V roku 1988 sa začalo s prístavbou sakristie a opravou chrámu. V súčasnosti tu ako farárka pôsobí Mgr.
6. zasadnutie obecného zastupiteľstva obce Zámutov z 26.6.2019 00000
Turistické možnosti v okolí
Okolité Slanské vrchy ale aj samotná obec ponúkajú množstvo možností na turistiku aj oddych - môžete tu navštíviť Dom tradícií obce Zámutov, zajazdiť si na koni, v zime nenáročne zalyžovať, zájsť do lesa na krátku prechádzku po Lesníckom náučnom chodníku Zamutovská kolejka alebo si naplánovať náročnejšiu pešiu alebo cyklotúru na Šimonku, najvyšší vrch Slanských vrchov, či na tajomné Zámutovské skaly, vrch Oblík, Hermanovské skaly alebo navštíviť slávne Opálové bane, kde sa môžete zoznámiť s krásou slovenských opálov ale aj s unikátnym banským dielom, ktoré tvorí labyrint starých banských štôlní. Neďaleko sa nachádza aj ďalší svetový unikát - Herliansky gejzír.V Zámutove nájdete aj veľmi slušne zariadené penzióny, z ktorých si môžete vybrať ten, ktorý vám práve najlepšie vyhovuje. Lákadlom je aj množstvo podujatí, ktoré sa tu každoročne organizujú.Turistické zaujímavosti Zámutova a okolia, ale aj desiatky kilometrov trás pre peších aj cykloturistov, môžete podrobnejšie preskúmať na nasledujúcich digitálnych turistických mapách s GPS navigáciou.
Zámutovské skaly
V hlbokom lese pri obci Zámutov, na hrebeňoch vrchov Čierna skala a Čulkov, sa rozkladá nádherné skalné mesto zvané Zámutovské skaly. PR vyhlásená v roku 1980 na ochranu bralných foriem reliéfu, reliktných teplomilných rastlinných spoločenstiev a spoločenstiev sutinových javorín je plná pôsobivých sopečných brál a veží vysokých aj viac ako 10 metrov. Neraz bizarné skalné útvary s typickou andezitovou odlučnosťou sú opradené starými povesťami o zbojníkoch i omnoho nebezpečnejších tvoroch, ktoré tu vraj mali alebo ešte i majú svoj domov. Pod skalnými stenami sa tu a tam nachádzajú rozsiahle kamenné sutiny. Z vyššie položených častí skál sa otvárajú pekné výhľady na obec Zámutov a okolie. V lokalite si prídu na svoje aj milovníci živej prírody, najmä flóry, vyskytuje sa tu totiž viacero veľmi vzácnych a chránených rastlín. Okrajovými časťami rezervácie Zámutovské skaly vedie modro značený turistický chodník z obce Zámutov. Zo zoologického hľadiska sú Slanské vrchy, a to najmä hrebeň Zámutovských skál, známe bohatým výskytom jelenej a srnčej zveri, často je tu jariabok hôrný, užovka stromová a na vyslnených skalách jašterica múrová. V okolitých lesoch sa vyskytuje aj diviačia zver, líšky, mačka divá, kuna lesná, lasica obyčajná, hranostaj a iné. Z vtáctva nájdeme škovránka, vrabca poľného, drozda čierneho, jarabicu, myšiaka lesného, sovu obyčajnú, vrany a iné drobné vtáctvo. Lokalita je veľmi obľúbená medzi skalolezcami, ktorí si tu môžu zaliezť na viacerých trasách rôznej obtiažnosti. Kvôli ochrane územia je nutné si pred lezením overiť výnimky a obmedzenia týkajúce sa týchto aktivít na stránke www.james.sk . 5. PR vyhlásená v roku 1980 na ochranu najrozsiahlejšieho skalného komplexu Slanských vrchov s reliktnými rastlinnými spoločenstvami s vhodnými podmienkami pre hniezdenie dravých vtákov a s výskytom zriedkavých druhov živočíchov.
Ďalšie prírodné zaujímavosti
- NPR Šimonka: NPR vyhlásená v roku 1950 na ochranu zvyškov bukového pralesa vrcholovej časti Šimonky /1092 mnm/. Územie najvyššieho vrchu Slanských vrchov s rozlohou 24,43 ha je najstaršou prírodnou rezerváciou v okrese Prešov.
- NPR Oblík: NPR vyhlásená v roku 1964. Predstavuje zriedkavý geologický jav - známy homoľovitý vulkanický vrch Oblík /925 mnm/ v severovýchodnej časti Slanských vrchov.
- PR Zamutovská jelšina: PR vyhlásená v roku 1981 na ochranu lesných slatinno-jelšových spoločenstiev. Nachádza sa v doline potoka medzi Čiernou skalou a hrebeňom Zámutovských skál v nadmorskej výške 520 mnm.
- Chránený areál Dubnícke bane: Chránený areál Dubnícke bane bol vyhlásený v roku 1964. Predstavuje mimoriadne veľké a významné zimovisko viacerých druhov vzácnych a užitočných netopierov. Dubnické bane sú zaradené v rámci európskej sústavy chránených území NATURA 2000 do zoznamu Území európskeho významu.
tags: #rimskokatolicka #farnost #zamutov