Predstava o Bohu, ktorú v sebe nosíme, je nesmierne dôležitá. Ježiš v podobenstve o troch sluhov, ktorým boli zverené talenty, poukazuje na dôležitosť spoznávania pravej tváre Pána. Predstava o tvrdom Bohu plodí strach, ktorý paralyzuje a bráni prijať bohatstvo evanjelia do svojho života.
Podobenstvo o talentoch.
Bázeň pred Hospodinom ako počiatok poznania
Kresťania vedia, že „bázeň pred Hospodinom je počiatkom poznania“ a „počiatok múdrosti“. Biblia nás učí, že je nesmierne múdre, aby sme si vytvorili disciplínu a boli pomalí, keď treba hovoriť (Jk 1:19). Byť pomalý hovoriť naznačuje, že je tu čas na ticho. Niekedy to znamená byť ticho nejaký vhodný kratší alebo dlhší čas a byť zároveň rýchli, keď treba počúvať (počúvať poriadne). Takto získame vhodné porozumenie problému predtým, než opatrne prehovoríme.
Vo svete, v ktorom rýchle informácie, rýchle komentáre, rýchle protikomentáre nepretržite zapaľujú veľkú horu (Jk 3:5), sú Boží synovia a dcéry povolaní, aby vytvárali pokoj (Mt 5:9). Jedným z málo využívaných spôsobov ako vytvárať pokoj, je rozpoznať čas, kedy treba mlčať. Kresťania však nemusia byť stále ticho. Je čas, kedy máme hovoriť a sú veci, ktoré musíme povedať.
Bázeň Božia a poslušnosť
Hovoriť, že sa bojím Boha, ale nebojím sa Ho neposlúchať, znamená žiť v sebaklame. Jonáš má dobrú teológiu, ale zlú prax. Nejedná v súlade, ale v rozpore so svojou vierou a so svojím vyznaním. Je to ortodoxia bez ortopraxe. I naša teológia je neraz lepšia ako náš život. Viac vieme o Bohu, ako žijeme s Bohom. Viac poznáme Boha, ako Boha poslúchame. Naša poslušnosť zaostáva za naším poznaním.
Napriek všetkému sa Boh Jonáša nevzdáva. Preto mu do cesty pošle veľkú búrku, aby ho zastavil. Preto neskôr pošle veľkú rybu, aby ho zachránil. Pane, neodpísal si Jonáša a neodpísal si ani nás.
Jonáš a veľryba.
Božie slovo a jeho prejavy
Boh nám neustále zosiela svoje slovo, a to nielen v podobe Svätého písma. Jeho slovo prehovára v našom svedomí, stvorení, cez ľudí a udalosti dňa. Raz to slovo zachytíme.
Boh sa pozerá na človeka inak ako svet. Ak sa dívam očami Boha, vidím inak. Čo je pre nás znamením Božej prítomnosti v človeku? Mystické prežívanie svätej omše? Alebo praktickosť v darovaní sa biednym? Dobré slovo vyslovené v pravý čas? Odvaha byť radikálnym v láske? Dobrovoľná chudoba a skromnosť? Či schopnosť žiť bežný život, no ostať slobodný od vecí a peňazí? Fascinujúca vytrvalosť v modlitbe? Nech by však bol človek akokoľvek silný v jednom, vždy bude niečo.
Kráľovstvo Božie a jeho príchod
Spolu s Ježišom voláme k Otcovi: „príď kráľovstvo tvoje…“ Apoštolov ho poslal ohlasovať, ale Mária Magdaléna, Jana, Zuzana a mnohé iné okúsili, že už prišlo. Pretože Ježiš Kristus je Pánom nad búrkou, nad ich chorobami, nad smrťou i nad zlým. Všetky svoje sily vložili do.
Božie kráľovstvo prichádza cez slovo, ktoré je kázané. Kázanie nemusí byť iba spoza kazateľne. Môže to byť aj na ulici, keď svojmu priateľovi, alebo doma svojim deťom, zvestujete evanjelium. Farizejom Ježiš vyčítal: Vzali ste kľúče od kráľovstva, sami ste nevošli a tým, ktorí chceli vojsť ste ho zatvorili. No, slovo nie je len zvesť, ale je to aj pravda, ktorej treba rozumieť.
Druhý spôsob, ktorým Božie kráľovstvo milosti prejavuje svoj príchod, je moc Ducha Svätého. Ježiš to vyjadril slovami: „ak vyháňam démonov mocou Božieho Ducha, potom k vám už prišlo kráľovstvo Božie“. Slovo je veľmi jasne spojené s mocou Ducha na niekoľkých miestach Písma. Apoštol Pavol hovorí: „moje zvestovanie evanjelia nespočívalo len v slove, (teda v nejakých vysvetleniach), ale aj v prejave Ducha a moci“.
Dovoľte na záver poznámku o kráľovstve slávy. Keď sa modlíme „Príď kráľovstvo Tvoje,” tak chceme, aby prišiel Ježiš. Biblia končí slovami: „Príď Pane Ježišu.” A dokonca v 1. liste Korinťanom je veľmi vážne prekliatie, kde sa hovorí: „Ak niekto nemiluje Pána Ježiša, nech je prekliaty!“, teda Bohom zavrhnutý. Zmysel kresťanského života je v budúcnosti.
Jákobov zápas s Bohom
Keďže Všemohúci zhodnotil život patriarchu Jákoba, je to dôvod na to, aby sme sa zamysleli, v čom si z neho môžeme zobrať príklad. Jákobov život by sme mali preskúmať zvlášť dôkladne, lebo Mesiáš - Pán Ježiš Kristus hovorí o Stvoriteľovi ako o Bohu Abraháma, Izáka a Jákoba. Už to je zarážajúce, že Boh sa nehanbí spojiť slávu svojho veličenstva s obyčajnými ľuďmi z mäsa a kostí.
Povrchný čitateľ Biblie nevie, čo si má myslieť o príbehu v 27. kapitole Genezis. Izák sa rozhodol požehnať Ezava, no Jákob sa uchýlil k veľkému podvodu (to, že ho na celú vec naviedla mama, ho nijako neospravedlňuje). Jákob sa prestrojí za Ezava a nehanebne tvrdí svojmu otcovi, ktorý už je v tom čase slepý, že je Ezav a pýta si požehnanie, ktoré aj dostáva. To, čo urobil Jákob, bolo prosto zlé. Veľmi zlé. Klamal, podvádzal, dokonca ani nie preto, aby si zachránil život, ale aby získal požehnanie a ešte navyše na úkor svojho brata.
Jákob dal potom sľub, ktorý stál na troch pilieroch. Božie slovo spomína kameň, olej a desiatok. Kameň predstavuje Božie slovo, ktoré je základom pre náš vzťah k Bohu. Samozrejme, toto Slovo musí byť očistené od nánosu tradícií, povier a vplyvu kultúry. Slovo Božie musíme prijímať celé - Starý aj Nový zákon - bez výnimky.
Prvá vec, ktorá nás zarazí, je, že Jákob sa Boha nebojí (určitú bázeň dodatočne dostal), neuteká, ale prichádza s jasnou požiadavkou: „Daj mi požehnanie!“ Jákob sa správa úplne inak, ako by reagovala väčšina z nás, lebo prvé, čo by sme urobili, keby sme stretli návštevu z neba, by bolo pokánie, pýtali si milosť a odpustenie hriechov.
Na záver snáď, aby sme dokreslili Jákobov život reálne a pravdivo, musíme konštatovať, že nemal ľahký život. Utekal pred Ezavom, oklamával ho Lában, v rodine boli zvady, pri pôrode zomrela milovaná Ráchel a prišiel (na čas) o milovaného syna Jozefa. Ak aj ty máš ťažký život, vôbec to neznamená, že ťa Boh nemá rád. Len bojuj. Nech aj ty dostaneš hodnotenie: „Dobre si sa boril s Bohom aj s ľuďmi.“ To je to, na čom skutočne záleží.
Poučenia z Matúšovho evanjelia
Ježiš hovorí o dôležitosti plnenia vôle Otca. Nie každý, kto hovorí: »Pane, Pane,« vojde do nebeského kráľovstva, ale iba ten, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach. Mnohí budú tvrdiť, že v Jeho mene prorokovali, vyháňali zlých duchov a robili zázraky, ale budú odmietnutí, pretože páchali neprávosť.
Je dôležité nielen počúvať, ale aj uskutočňovať slová Ježiša. Múdry muž stavia svoj dom na skale, zatiaľ čo hlúpy muž stavia na piesku. Keď príde búrka, dom postavený na skale prežije, zatiaľ čo dom na piesku sa zrúti.
Čo je to Božia bázeň? | Hovory s Bohom #7
Tabuľka: Porovnanie múdreho a hlúpeho človeka podľa Matúšovho evanjelia
| Charakteristika | Múdry človek | Hlúpy človek |
|---|---|---|
| Konanie | Počúva a uskutočňuje Ježišove slová | Počúva, ale neuskutočňuje Ježišove slová |
| Základ | Stavia dom na skale | Stavia dom na piesku |
| Výsledok | Dom prežije búrku | Dom sa zrúti |