Náboženská štruktúra obyvateľstva Slovenska sa vyznačuje historicky najvyšším podielom rímskokatolíckeho náboženského vyznania. Podľa údajov Štatistického úradu SR z posledného sčítania obyvateľstva, ktoré sa konalo v roku 2021, sa k rímskokatolíckemu vyznaniu prihlásilo najviac obyvateľov - 56 % (3 038 511) z celkového počtu 5 449 270. Druhou najpočetnejšou skupinou obyvateľov sú obyvatelia hlásiaci sa k Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania. Ich podiel predstavuje 5,3 % (287-tisíc). Tretie najpočetnejšie náboženské vyznanie predstavujú príslušníci Gréckokatolíckej cirkvi (218-tisíc), tvoria 4 % populácie, štvrté miesto patrí kalvínskemu vyznaniu (1,6 %). Hlavným medzicenzálnym trendom je však nárast podielu obyvateľov bez náboženského vyznania: 23,8 %, resp. 1,3 mil.
Z regionálneho hľadiska je Rímskokatolícka cirkev v Slovenskej republike najpočetnejšou vo všetkých krajoch SR a zároveň má vo všetkých krajoch viac ako 50-percentný podiel, okrem Bratislavského a Košického kraja. V okrese Námestovo ako jedinom deklarovalo príslušnosť k Rímskokatolíckej cirkvi v Slovenskej republike viac ako 90 % obyvateľov (92,4 %). Najvyšší podiel obyvateľstva bez vyznania je v Bratislavskom kraji, takmer 40 %.
V roku 2021 bol číselník registrovaných cirkví rozšírený o ďalšie svetové náboženstvá a to o budhizmus, islam, hinduizmus a tiež o „ad hoc hnutia“, kde sú zaradení napr. Novinkou je aj „Pohanstvo a prírodné duchovno“ (kde sú zaradení napr. Prírodné/rodné duchovno, pohanstvo, novopohanstvo, animizmus a dokonca aj šamanizmus). Registrované Bahájske spoločenstvo v Slovenskej republike má výrazne menej priaznivcov. V roku 2011 sa k tomuto spoločenstvu hlásilo 1 065 obyvateľov, v roku 2021 je to 311 ľudí.
V roku 2011 sa k rôznym náboženským vyznaniam hlásilo 4 100 237 obyvateľov, v roku 2021 to bolo 3 799 331 obyvateľov. Bez náboženského vyznania sme v roku 2011 mali 725 362 obyvateľov v roku 2021 dosiahol podiel obyvateľov bez vyznania takmer 1,3 milióna obyvateľov SR. Zistiť náboženské vyznanie sa nepodarilo v roku 2011 u 571 437 obyvateľov, v roku 2021 bolo nezistených 353 797 obyvateľov.
Počet rímskokatolíkov klesol z vyše 3,3 milióna (62 percent) v roku 2011 na tri milióny (56 percent) v roku 2021, ide o pokles o 9,2 percenta. Podobne sú na tom aj evanjelici, ktorých za posledných desať rokov opustilo viac ako 30-tisíc veriacich, čo je pokles o 9,3 percenta.
Prehľad náboženského zloženia v krajoch SR:
- Bratislavský kraj: Najviac obyvateľov bez náboženského vyznania (takmer 40 %). K trom najsilnejším cirkvám sa hlási necelých 48 % obyvateľov. Všeobecne môžeme konštatovať, že menšinové alebo neregistrované cirkvi a ich vyznávači sa vyskytujú najmä v Bratislavskom kraji.
- Prešovský kraj: Len 10,6 % obyvateľov je bez vyznania. K trom najsilnejším cirkvám sa hlási 79 % obyvateľov. Netradičné vyznania tu v móde nie sú.
- Košický kraj: Bez náboženského vyznania je tu 20,7 % obyvateľov. K trom najsilnejším cirkvám sa hlási viac ako 61 % obyvateľov kraja. Výraznejšie zastúpenie má aj Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku takmer s 5 % priaznivcov v Košickom kraji.
- Banskobystrický kraj: Bez náboženského vyznania je takmer 29 % obyvateľov.
- Žilinský kraj: Bez vyznania je 19,3 % obyvateľov kraja. K trom najsilnejším cirkvám sa hlási viac ako 74 % obyvateľov kraja.
- Trenčiansky kraj: Bez vyznania je viac ako 26 % obyvateľov kraja.
- Nitriansky kraj: Bez náboženského vyznania je takmer 23 % obyvateľov. K trom najsilnejším cirkvám sa hlási viac ako 64 % obyvateľov.
- Trnavský kraj: Bez náboženského vyznania je 24,7 % obyvateľov.
Rozdiely medzi cirkvami
Katolícke náboženstvo je rímskokatolícke a gréckokatolícke. Rímskokatolícka cirkev je katolícka cirkev latinského obradu a gréckokatolícka je katolícka cirkev byzantsko-slovanského obradu. Obe vzájomne spolupracujú, majú spoločnú hlavu Cirkvi na zemi, ktorou je rímsky pápež. Rímskokatolícki veriaci môžu prijímať sviatosti aj v gréckokatolíckom kostole a naopak. Sú určité odlišnosti, ktoré sú špecifické pre tú ktorú cirkev.
Gréckokatolícka cirkev má bohato zdobené kostoly, väčšina svätých omší je spievaná, dlhšie trvajú a veriaci prijímajú pod obojím spôsobom. Pôst je prísnejší a veriaci sa viac žehnajú. Zásadnou odlišnosťou je aj to, že do vysviacky a teda prijatia sviatosti kňazstva môžu muži prijať sviatosť manželstva.
Evanjelici sa oddelili od katolíkov v období reformácie, ktorú začal Martin Luther ako protest voči vtedajším praktikám v cirkvi. Augsburského preto, že za smerodajné vysvetľovanie Svätého Písma považujú vyznanie prečítané v nemeckom meste Augsburg v roku 1530 pred cisárom Karolom V.. Dnes sú tu určité rozdiely, ale pôvod zostáva rovnaký a tým je Ježiš Kristus a to by nás malo spájať. Ak hovoríme o ekumenizme v dnešnej dobe, znamená to, že sa náboženstvá snažia hľadať spoločnú reč a nestáť proti sebe, ale hľadať, čo nás všetkých spája a nie oddeľuje.
V evanjelickej cirkvi sú rozdiely napríklad vo svätej spovedi. Kým u katolíkov sa pri svätej spovedi vyznávame z hriechov Bohu pred kňazom, takzvaná ušná spoveď, u evanjelikov je spoveď verejná. Veriaci vyznávajú svoje hriechy spoločne, osobná spoveď je možná. Evanjelik má vyznávať svoje hriechy pred Bohom každý deň osobne. Evanjelickí veriaci sa nemodlia k Panne Márii a svätým, iba k Trojjedinému Bohu, katolíci áno. Svätých a Pannu Máriu si vážia. Prameňom viery je Biblia. Evanjelici augsburského vyznania majú dve sviatosti, Krst Svätý a Večeru Pánovu. U katolíkov je 7 sviatostí. Krstia sa už novorodenci. Konfirmácia je niečo podobné, ako prvé sväté prijímanie u katolíkov. Pretože vo veku približne 15 rokov prvýkrát prijímajú Večeru Pánovu, u katolíkov nazývanú Eucharistia. Potvrdzujú pri nej krstné sľuby, osobne vyznávajú vieru v Boha a sľubujú vernosť cirkvi.
Evanjelici sa majú zúčastňovať služieb Božích v nedele, ak nejdú do kostola z ľahostajnosti, z nedostatočnej lásky k Bohu, a ak uprednostňujú svoje veci pred Božími, je to hriech. Nemajú to ale dané cirkevným prikázaním ako katolíci. Najväčšie evanjelické sviatky sú nedele ako deň Pánovho vzkriesenia, Veľký Piatok, deň Ježišovej smrti a Veľká noc. Majú advent pre Vianocami a pôstne obdobie 6 týždňov pred Veľkou nocou. Vo veciach morálky majú podobné zásady ako katolíci. Veria v umučenie, zmŕtvychvstanie a nanebovstúpenie Ježiša Krista ako katolíci. Rovnako ako katolíci veria v posledný súd, v život večný, ktorý bude buď v blaženosti v nebi alebo vo večnom zatratení, trojjediného Boha, v anjelov. Cirkevné zbory v evanjelickej cirkvi riadia presbyteri. Najvyšším zákonodarným orgánom je synoda. V symbolických knihách majú výklad Biblie, ktorý zostavili reformátori.
Problémy s financovaním Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania
Mnohí evanjelickí duchovní sú pobúrení novými pravidlami pre výplaty, ktoré do cirkvi zaviedlo jej súčasné vedenie. Napriek tomu, že Ján Brozman, aktuálne zastávajúci funkciu generálneho dozorcu, ešte pred voľbami vyhlasoval, že sa o farárov postará, ich platy v tomto roku reálne poklesli a nie sú ani na úrovni minimálnej mzdy, ktorú im podľa kategorizácie a stupňov náročnosti zaručuje platná legislatíva. Väčšina farárov ostala zo strachu z represií po takejto úprave platov ticho, no objavuje sa čoraz viac duchovných, ktorí sa odmietajú zmieriť s nespravodlivosťou a podľa všetkého aj nezákonnosťou vo veci vyplácania miezd.
Farári sa vo svojich žiadostiach odvolávajú na Zásady ECAV na Slovensku k odmeňovaniu duchovných, ktoré generálne presbyterstvo schválilo v decembri minulého roka. Poukazujú na to, že za vykonanú prácu by im mala prináležať odmena, resp. mzda vo výške, ktorú stanovujú mzdové predpisy zosúladené so Zákonníkom práce ako nadradeným legislatívnym predpisom. Ten zohľadňuje i koeficienty minimálnej mzdy. Práca farára pritom podľa stupňa náročnosti zodpovedá 4. kategórii, čo znamená, že minimálny plat by mal dosahovať 1,6-násobok minimálnej mzdy. Aktuálne to predstavuje sumu najmenej 928 € v hrubom.
Mnohí z farárov však aj po odrobení vyše 20 rokov dostávajú na výplatu hrubú mzdu rádovo o dvesto eur nižšiu, než by im prináležalo podľa spomínaného koeficientu. Nové vedenie im nielenže platy podľa všetkého nedorovná, dokonca sa vyjadrilo, že chce skúmať ich vokátory a milodary. I keď z mzdových pravidiel je zrejmý nesúlad so zákonom, Ivan Eľko a Ján Brozman duchovným odpovedali, že zásady odmeňovania boli podľa nich spracované korektne vzhľadom na reálny príjem duchovných. Tvrdia, že do príjmov treba zarátať aj nepeňažné a peňažné príjmy, ako sú náklady na bývanie farára, príjmy z ofier či milodary. Ide pritom o hrubé nepochopenie a zavádzanie v oblasti mzdových pravidiel. Benefity v podobe vokátora či nákladov na bývanie na fare totiž svojim duchovným hradia cirkevné zbory z vlastných prostriedkov. Ide o ich dobrovoľné rozhodnutia, ktorými vyjadrujú vôľu sa o svojho kňaza postarať a vytvoriť mu v zbore zázemie. Tieto „bonusy“ však s platom nemajú nič spoločné a nijako nezbavujú vedenie cirkvi povinnosti platiť farárom riadnu mzdu so zohľadnením príslušného koeficientu.
Neochota zo strany vedenia cirkvi zaplatiť farárov podľa toho, na čo majú skutočne nárok, vyvoláva hneď niekoľko otázok. Cirkev pre tento rok dostala výrazne vyšší transfer finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu - na vyššie mzdy pre kňazov bol teda reálny priestor. Namiesto toho však ich platy klesli a zvýšili sa mzdy úradníkov na biskupských úradoch. Pre porovnanie - reformovaná cirkev na Slovensku použila navýšený transfer zo štátneho rozpočtu na zvýšenie miezd svojich farárov. ECAV na Slovensku však platy duchovným podstatne znížila.
Pri platovej tabuľke, zverejnenej v zbierke cirkevnoprávnych prepisov, chýbajú platové stupne a tým pádom i koeficienty minimálnej mzdy. Vedenie cirkvi si teda pri vyplácaní miezd duchovným môže de facto robiť, čo chce - bez zohľadnenia podmienok zo Zákonníka práce.
10 rozdielov medzi katolíkmi a protestantmi
tags: #rimskokatolicka #reformovana #greckokatolicka #evanjelicka #cirkev