História rímskokatolíckych kostolov v obci Bystrá a okolí

Slovensko sa pýši bohatou históriou sakrálnych stavieb, ktoré svedčia o hlbokých koreňoch kresťanstva v našej krajine. Medzi tieto významné pamiatky patria aj rímskokatolícke kostoly, ktoré zohrávali a stále zohrávajú dôležitú úlohu v živote miestnych komunít. Tento článok sa zameriava na históriu rímskokatolíckych kostolov v obci Bystrá a jej okolí, pričom sa dotkneme aj niektorých ďalších významných sakrálnych pamiatok na Slovensku.

Drevený kostol Prenesenia ostatkov svätého Mikuláša v Ruskej Bystrej, zapísaný do zoznamu UNESCO.

Kostol sv. Michala archanjela v Dobrej Nive

Rímskokatolícky kostol sv. Michala archanjela v Dobrej Nive bol postavený v rokoch 1242 až 1254. Je to jedna z mála zachovaných románskych bazilík na Slovensku. Ako predloha jej slúžila bazilika v Krupine, jednom z najstarších slovenských miest. Dobrá Niva mala tiež udelené mestské výsady, ktoré jej udelil kráľ Belo IV. v roku 1254.

Bazilika má štvorcové presbytérium a vežu. Na južnej strane sa zachovala malá apsidola. Kostol je postavený na návrší na okraji obce. Počas tureckých vojen bol opevnený (1625). V roku 1844 bola zbúraná vrchná časť pevnostného múru, ktorý sa dodnes zachoval už len ako súčasť múrov budovy sypárne. V priebehu 17. storočia dostali lode novú klenbu (1656). Pôvodnú plochú nahradila nižšia krížová klenba. Nová klenba si vynútila pristavanie vonkajších oporných pilierov po obvode lode. V 18. storočí (asi pred 1737) bol kostol zbarokizovaný, najmä v interiéri. V rámci stavebných úprav kostola boli taktiež zväčšené všetky okná. Pred jednoduchým románskym portálom bola postavená predsieň.

Gotický oltár z roku 1519 bol odstránený v roku 1726 (dnes sa nachádza v Budapešti) a v nasledujúcom roku nahradený novým. V roku 1797 obec vyhorela, pričom požiar vážne poškodil aj kostol, vrátane vnútorného vybavenia. Oheň zničil aj strechu veže, pričom sa roztavili aj dva menšie zvony. Veža bola nad prvým oknom zaklenutá. Dočasné zastrešenie vymenili až v roku 1816. V roku 1841 boli do veže premiestnené zvony z drevenej zvonice.

V rámci opráv po druhej svetovej vojne bolo na kraji južnej bočnej lode obnovené pôvodné románske okno a odkryté časti zachovaných nástenných malieb z obdobia gotiky. Medzi zaujímavosti patrí krypta, zachovaná krstiteľnica a zamurovaný náhrobný kameň s reliéfom kríža zo 14. storočia.

Kostol sv. Urbana v Bystrom

Presný dátum postavenia Rímskokatolíckeho kostola sv. Urbana nie je známy. Usudzuje sa, že kostol bol postavený v druhej polovici 14. storočia pričinením zemepanskej rodiny Soósovcov zo Solivaru. V listine z roku 1438 sa spomína murovaný kostol s vežou zasvätený sv. Antonovi. V roku 1490 bol kostol rozšírený o presbytár. V prvej polovici 19. storočia bola pristavaná sakristia. Okolo roku 1600 sa kostol spolu s ďalšími v tomto regióne dostal pod správu evanjelikov.

Rímskokatolícka farnosť sv. Urbana bola erigovaná košickým diecéznym biskupom Mons. Alojzom Tkáčom 1.12.1991. V súčasnosti k nej patrí filiálna obec Hermanovce nad Topľou. Aj keď sa nedá presne určiť dátum postavenia prvého kostola, predsa je zrejme, že v 14. a 15. storočí už tu bol kostol, ktorý prešiel rôznymi prestavbami a stojí tu dodnes. Farský kostol je zasvätený sv. Urbanovi. Popri budove kostola je najcennejšou pamiatkou hlavný oltár Korunovania Panny Márie z konca 15. storočia.

V Bystrom na Sídlisku „Kolónia“ bol postavený v roku 1996 kostol zasvätený sv. Bystré - farský kostol sv. Bystré (Sídlisko) -kostol sv. Hermanovce n/Topľou - filiálny kostol sv. Kostol sv. Kostol sv. Farský kostol sv. Kostol sv. 24. 25. Bol postavený za pôsobenia duchovného otca Vdp.

Katolícki veriaci z obce začali so stavbou pastoračného domu v roku 1995. Základný kameň posvätil pápež Ján Pavol II. dňa 2.7.1995 v Košiciach počas návštevy na Slovensku.

Ďalšie sakrálne pamiatky v okolí

Okrem rímskokatolíckych kostolov sa v okolí Bystrej nachádzajú aj ďalšie sakrálne pamiatky, ktoré stoja za zmienku:

  • Evanjelický kostol v Bystrom: Stavba kostola bola dokončená v roku 1971 a na svätodušnú nedeľu bola naplánovaná posviacka kostola.
  • Synagóga v obci: Bola postavená začiatkom 19. storočia. Uvádza sa už v schematizme z roku 1833.
  • Gréckokatolícky Chrám Prenesenia ostatkov sv. Mikuláša v Ruskej Bystrej: Tento drevený kostol byzantského obradu bol postavený v roku 1730 a v roku 2008 bol zapísaný do zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Tieto pamiatky svedčia o náboženskej rozmanitosti a bohatstve kultúrneho dedičstva regiónu.

Rímskokatolícky kostol sv. Floriána v Bystrej

Výstavba terajšieho kostola sa začala v máji 1914, avšak vypuknutím prvej svetovej vojny boli práce prerušené. Stavba bola zadaná staviteľovi z Banskej Bystrice Ľudovítovi Peyerbergerovi za 11 900 korún predvojnových. Na jar r. 1915 bola stavba započatá a 28.10.1915 boli stavebné práce kostola dokončené. Kostol bol vysvätený 17.9.1916 po doplňujúcich prácach a prevedenej kolaudácii. Vysviacku previedol Arnold Bobok, bývalý riaditeľ seminára banskobystrického, pápežský Komorník a poslanec Hlinkovej ľudovej strany.

Kostolné oltáre a kazateľnica sú slohu neogotického. Hlavný oltár bol zakúpený od rímsko-katolíckej cirkevnej obce v Lopeji v roku 1908, keď tamojší farár Martinček musel pre svoje slovenské povedomie ujsť do Spojených štátov Severnej Ameriky. Bočný oltár a kazateľnicu robil R.Maštalirc - umelecký stolár v Slovenskej Ľupči v roku 1915. Obraz Madonny - olejomaľbu, darovala kostolu manželka Júliusa Scheneka, námestníka riaditeľa Štátnych železiarní v Podbrezovej.

V roku 1937 bol kostol vymaľovaný maliarom Jánom Schenekom so synom z Banskej Štiavnice. Na strope sú zobrazení štyria evanjelisti (Marek, Matúš, Lukáš a Ján), v strede je výjav Svätej trojice (Boh, Syn a Duch Svätý). Na podklad stropu nad presbytériumom vytvára sýto modrá farba so zlatými hviezdičkami, a výjavom „pelikána“ a „ Srdce Ježiša a Márie „.

Kaplnky v Bystrej

V obci Bystrá sa nachádzajú aj dve kaplnky, ktoré sú významnými sakrálnymi pamiatkami:

  • Kaplnka sv. Jána Nepomuckého: Nachádza sa pri moste na pravom brehu Bystrianky. Bola postavená z pokút robotníkov Bystrianských hámrov v roku 1836.
  • Kaplnka Panny Márie Lurdskej: Bola postavená v roku 2002 na mieste bývalého malého kostolíka.

Tieto kaplnky sú obľúbenými miestami modlitieb a zamyslení pre miestnych obyvateľov.

Prehľad duchovných správcov vo farnostiach Bystré

Nasledujúca tabuľka uvádza prehľad duchovných správcov, ktorí pôsobili vo farnostiach v Bystrom:

Farnosť Obdobie Správca
Evanjelická a.v. cirkev v Bystrom 1982 - 1993 Mgr. Ján Bohdan Hroboň
Rímskokatolícka farnosť sv. Urbana od 1.1.1997 Mgr. Branislav Polča
Gréckokatolícka farnosť Hanušovce nad Topľou od r. 2003 ThDr.

Títo kňazi zohrávali kľúčovú úlohu v duchovnom živote veriacich v obci Bystrá.

tags: #rimskokatolicky #kostol #bystra