Obec Dechtice sa nachádza približne 20 kilometrov severozápadne od Trnavy. V jej okolí sa nachádzajú významné sakrálne pamiatky, ktoré svedčia o bohatej histórii a náboženskom živote obce.
Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej
Dejiny farského Kostola sv. Kataríny Alexandrijskej v obci Dechtice siahajú až do druhej polovice 14. storočia. Kostol postavili cca 700 metrov južne od staršieho románskeho kostolíka niekedy v druhej polovici 14. storočia. Išlo o väčšiu jednoloďovú stavbu bez veže s polygonálnym presbytériom a severnou sakristiou.
Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej v Dechticiach
Niekedy v priebehu 15. storočia bolo realizované zaklenutie priestoru lode. Začiatkom 17. storočia, okolo roku 1612 podľa zachovaného letopočtu, bola k západnému priečeliu lode pristavaná murovaná veža. Okolo polovice 17. storočia došlo k radikálnemu zásahu do lode. Tá bola z neupresnených dôvodov (poškodenie vojnovými udalosťami, statické problémy?) prakticky celá rozobraná a nanovo postavená. Súčasne bola predĺžená západným smerom, takže do svojho pôdorysu poňala aj pôvodne predstavanú vežu.
Pri tejto prestavbe bol kostol taktiež obohnaný múrom s mnohými kľúčovými strieľňami, dnes už zväčša zamurovanými. Opravu si kostol vyžiadal po poškodení požiarom v roku 1869, ktorý zasiahol celú obec. Najviac bola zasiahnutá veža chrámu, kde okrem iného došlo k roztaveniu zvonov.
Ďalšie zásahy a opravy sa udiali aj v priebehu 20. storočia, okrem iného aj kvôli poškodeniu pri prechode frontu v roku 1945. Komplexná obnova sa realizovala v rokoch 1964 - 65, pri nej však boli osekané staršie omietky na celej fasáde, aj tie renesančné a barokové.
Rotunda Všetkých svätých
Rotundu v Dechticiach postavili z tehál vo vyvýšenej polohe na svahu a jej výstavba sa datuje rokom 1172, ktorý sa uvádza v kanonickej vizitácii z roku 1782. Kostolík stojí na jej severnom okraji na svahu v areáli dodnes využívaného cintorína. V pôvodnej podobe ju tvorila loď navonok obdĺžnikového, vnútri však nie celkom pravidelného kruhového pôdorysu (priemer 6,25 až 6,40 metra), zaklenutá murovanou kopulou.
Rotunda Všetkých svätých v Dechticiach
V druhej polovici 13. storočia bola rotunda vyzdobená ešte neskororománskymi freskami v tzv. lámanom štýle, ďalšie maľby pribudli v apside v 14. storočí. Prvými stavebnými úpravami prešla rotunda v období neskorej gotiky, ale zásadnú zmenu priniesol až rok 1741, keď bola barokovo prestavaná a nadobudla dnešnú podobu. K západnému priečeliu bola dostavaná veža, na západnej strane lode v roku 1756 pribudla murovaná tribúna.
Taktiež sa prestal používať pôvodný južný portál a bol vytvorený nový zo západnej strany cez podvežie. Pri rekonštrukcii, ktorá sa začala v roku 1932, bolo toto okno zväčšené. Koncom druhej svetovej vojny dostala baroková veža priamy zásah delostreleckým granátom do hornej časti. Odstrelená bola západná a takmer celá južná stena i časť východnej steny, napriek tomu sa však nezrútila.
Celý kostol bol obnovený v rokoch 1985 - 86 a v roku 1991 bola dokončená obnova vnútorného zariadenia, vrátane barokového oltára. V roku 2010 sa uskutočnil archeologický a architektonicko-historický výskum stavby. V rámci neho boli okrem iného odkryté viaceré úrovne tehlových dlažieb, pôvodná ležala v hĺbke 50 cm pod terajšou.
Zvonku vyzerá rotunda ako bežný kostol s vežou, obdĺžnikovou loďou a apsidou. Exteriér apsidy bol pôvodne zdobený na Slovensku unikátnymi vodorovnými pásmi z tvarovaných tehál. Odborníci kladú pôvod takejto výzdoby do Talianska.
Fresky v Rotunde
Vzácne neskororománske fresky sa zachovali v podobe pásu malieb, zachytávajúcich výjavy zo života Krista od jeho narodenia cez krst, bičovanie, krížovú cestu a ukrižovanie. Súčasťou je aj štylizovaný Strom života, pri ktorom kľačí zrejme donátor stavby. Predstavujú na Slovensku veľmi ojedinelý príklad vtedajšieho tzv. Románsky umelec podľa všetkého nenamiešal kvalitnú červenú farbu, ktorá tak postupne sčernela, preto dnes pôsobí maľba netradične najmä kvôli tmavej pleti Panny Márie i ďalších postáv.
Maľby obsahujú aj viaceré prvky františkánskej spirituality, vrátane vyobrazenia samotného sv. Staršie pramene spomínajú aj románsku výzdobu stien apsidy v podobe radu apoštolov (podobne ako v Žiline-Rudinách). Ďalšia freska na južnej stene apsidy zobrazuje výjav s neveriacim Tomášom, ktorý odborníci datujú do 14. storočia.
Vo východnej časti južnej steny boli okryté zvyšky nástennej maľby sv. Z románskeho obdobia pochádza aj spodná časť náhrobného kameňa s rytinou základne kríža. Nachádza sa v interiéri kostolíka. Ďalší náhrobný kameň z 18. storočia je osadený v dlažbe pred svätyňou. V období barokovej prestavby bol do románskeho portálu vložený menší gotický.
Súčasný stav a bohoslužby
Kostolík patrí pod obec a je v pomerne dobrom stave. V posledných rokoch sa uskutočnila výmena podlahy, obnova fasády veže a v roku 2015 sa realizoval výskum i obnova fasády apsidy a lode, ako aj interiéru, ktorý priniesol viaceré zásadné objavy. Bohoslužby sa konajú zvyčajne o 10.30 hod. na sviatok Všetkých svätých (1. novembra) a spravidla o 14.30 na Pamiatku zosnulých (2. november).
Kláštor Katarínka
V lesoch nad obcou stojí Katarínka, malebná zrúcanina františkánskeho kláštora zo 17. storočia, ktorý postavili s využitím staršej gotickej kaplnky. Zrúcaniny sa nachádzajú v strednej časti Malých Karpát v prírodnej rezervácii Katarína asi 3 km západne od obce Dechtice.
Kláštor Katarínka
Kláštor františkánskeho rádu bol založený v roku 1618 na mieste, kde sa podľa legendy zjavovala svätá Katarína Alexandrijská mladému grófovi a pustovníkovi Jánovi Apponyimu. Kláštorný komplex je postavený v ranobarokovom štýle s neskorogotickými prvkami. Jeho staviteľom bol Talian Pietro Spazzo. V 17. storočí kláštor niekoľkokrát poškodili turecké vpády či cisárske vojská, no vždy bol opätovne zrekonštruovaný.
V dôsledku jozefínskych reforiem bol v júli 1786 kláštor zrušený. S cieľom zabrániť ďalšiemu pustnutiu a rúcaniu Katarínky vznikol projekt Katarínka, ktorý formou letných mládežníckych táborov v stredovekom duchu pracuje na zakonzervovaní a rekonštrukcii pozostatkov niekdajšieho kostola a kláštora.
V tesnom susedstve kláštora, pri horárni, je vybudovaná expozícia, venovaná malokarpatskej lesnej úzkorozchodnej železnici (1898 - 1960), ktorej trasa Smolenice - Dobrá Voda viedla neďaleko kláštora.
Významné dátumy z histórie Katarínky:
- prvá tretina 15. storočia - za vlády Žigmunda Luxemburského stála na skalnatom výbežku kamenná gotická kaplnka na mieste dnešného presbytéria kostola sv.
- 1617 - sv. Katarína sa zjavila Jánovi Mancovi z Dechtíc, ktorý tu oral. Mladík Ján Apponyi, z grófskeho rodu z Jablonice, vedie pustovnícky život v jaskyni pri kaplnke.
- 21. 9. 1782 - sťažnosti naháčskeho farára Juraja Fándlyho, že väčšina jeho veriacich radšej navštevuje kostol sv. Kataríny pri kláštore, než vlastný farský kostol v Naháči.
- 22. júl 1786 - cisár Jozef II. ruší kláštor sv.
- 10. máj 1995 - založenie „Rádu sv. Kataríny“ na záchranu kláštora dvanástimi organizátormi na Katarínke.
Rekonštrukčné práce na Katarínke:
- 2004 - Konzervovaný veľký štít kostola o výške 22 metrov. Rekonštruované okná a doplnené ručne tesané dubové trámy. Pod sutinou v presbytériu bol objavený veľký barokový oltár aj so sochami sv. Kataríny, sv.
- 2005 - Konzervovaná 30 metrov vysoká kostolná veža.
- 2010 - Po zime došlo k zrúteniu štvormetrovej časti múru kláštora. V lete bol rekonštruovaný záklenok bočného múru kostola so vzácnou štukovou výzdobou. Kompletne sa premurovala a zakonzervovala koruna veže.
- 2011 - Zakonzervovaná severná fasáda veže. Rekonštruované piate (vrchné) zvonové podlažie veže vo výške 25 metrov.
- 2012 - Nanovo vymurovaný juhovýchodný roh presbytéria a zamurovaný juhovýchodný roh kostola, ktorému hrozilo zrútenie.
- 2013 - Pokračuje rekonštrukcia veže a jej podlaží na účel vyhliadky so zapustenou skrytou strechou.
Katarínka - rekonštrukcia podlaží veže (2011)
tags: #rimskokatolicky #kostol #dechtice