Ako zistiť, kedy sú Vianoce a ako ich prežiť?

Vianočné sviatky sú jedným z najobľúbenejších období roka, spojené s tradíciami, rodinnou pohodou a očakávaním. Mnohí sa pýtajú, kedy vlastne Vianoce začínajú a ako sa dajú čo najlepšie prežiť. Tento článok vám poskytne odpovede na tieto otázky a priblíži vianočné zvyky v rôznych krajinách.

Kedy sú Vianoce?

Neoficiálne štartuje príprava na Vianoce začiatkom adventu. Spravidla ide o štyri týždne pred Štedrým dňom. Advent sa tak začína 3. decembra tohto roka prvou adventnou nedeľou. Posledná adventná nedeľa je potom 24. decembra. Vianočné sviatky následne trvajú v podstate tri dni. Vianočné sviatky začínajú Štedrým dňom 24. decembra, ktorý tento rok vychádza na nedeľu. Nasleduje prvý a druhý sviatok vianočný (25. a 26. decembra).

Počas vianočných sviatkov je niekoľko dní, počas ktorých ľudia v obchodoch nenakúpia. Obchody cez Vianoce a na Silvestra majú už tradične skrátené otváracie hodiny. Na Štedrý deň môžu byť obchody otvorené len do obeda. Niektoré reťazce však zatvárajú už o 11. Obchody budú úplne zatvorené 25. a 26. decembra 2023 a 1. a 6. januára 2024.

Okrem vianočných sviatkov sú zatvorené aj cez Veľký piatok, Veľkonočnú nedeľu a Veľkonočný pondelok, ďalej 1. a 8. mája, 5. júla, 29. augusta, 1. a 15. septembra a 1. a 17. novembra.

Prehľad vianočných sviatkov

V tabuľke nižšie nájdete prehľad dní, kedy sú obchody zatvorené počas vianočných sviatkov:

Otváracie hodiny obchodov počas Vianoc

Prehľad otváracích hodín obchodov počas vianočných sviatkov:

Vianočné prázdniny pre študentov

Kedy sú Vianoce, zisťujú aj študenti. Tých čakajú cez vianočné sviatky dni voľna. Vianočné prázdniny začínajú 22. decembra 2023. Končia sa 7. januára 2024, no tento deň vychádza na sobotu, preto sa vyučovanie opäť začne až v pondelok 8. januára 2024. Potom žiakov čakajú až jarné prázdniny. Tie však nie sú na celom území krajiny v rovnakom čase. Ako prví sa ich dočkajú študenti na strednom Slovensku. Školy v Banskobystrickom, Žilinskom a Trenčianskom kraji sú zatvorené od 19. februára do 23. februára 2024. Žiaci v týchto krajoch sa do školy vracajú v pondelok 26. februára 2024. O týždeň neskôr vystrieda stred krajiny v prázdninách Košický a Prešovský kraj. Voľno tam študentom začína 26. februára a končí 1. marca 2024. Do lavíc sa vrátia po víkende. Ako poslední budú mať jarné prázdniny Bratislavský, Nitriansky a Trnavský kraj. Začínajú im v pondelok 4. marca a končia 8. marca 2024. Do školy sa vrátia tiež až po víkende 11. marca 2024. Predposledné prázdniny v budúcom školskom roku čakajú študentov a žiakov počas veľkonočných sviatkov. Začínajú sa 28. marca a končia 2. apríla 2024. Školský rok potom oficiálne končí 28. júna 2024. Letné prázdniny potom budú mať študenti od 1. júla do 31. augusta budúceho roka. Do školy sa po prázdninách vracajú až v pondelok 2. septembra.

Termíny prázdnin

Prehľad termínov vianočných prázdnin:

Vianočné tradície v susedných krajinách

Tradície a zvyky sa líšia a každá rodina má tie svoje.

Česká republika

Počas Štedrého dňa dodržiavajú Česi až do večera pôst a deťom sľubujú, že ak vydržia celý deň nejesť, uvidia zlaté prasiatko. Stôl má byť prestretý pre párny počet hostí, pretože nepárny počet údajne prináša smolu. Niektoré domácnosti pripravia tanier navyše pre nečakaného hosťa alebo človeka v núdzi. Od štedrovečerného stola sa nesmie vstávať, pokým všetci nedojedia. Nikto nesmie sedieť chrbtom k dverám a od stola vstávajú všetci naraz, uvádza Český rozhlas.

K štedrovečernému menu patrí rybacia alebo hrachová polievka, kapor a zemiakový šalát. Mnoho Čechov však uprednostňuje pred kaprom vyprážaný rezeň. V Česku počas Vianoc nesmú chýbať rozličné druhy koláčov, ako napríklad vanilkové rožky s vlašskými orechmi, maslové pečivo plnené alebo poliate džemom či čokoládou a taktiež perníky. Po večeri nasleduje rozbaľovanie darčekov a následne sa rodiny vyberú do kostola na polnočnú omšu.

Spravodajský web Novinky.cz uvádza, že zvykom je odkladanie si šupín z kapra do peňaženky. Šupiny majú priniesť šťastie a peniaze. K starším zvykom patrí púšťanie lodičiek zo škrupín vlašských orechov, ktoré majú predpovedať dlhý a šťastný život a tiež to, či bude tvorca lodičky v nasledujúcom roku cestovať, alebo sa bude zdržiavať doma. K zvykom patrí aj liatie olova. Z obrazov vytvorených z roztaveného olova sa veští budúcnosť. To, či sa nezadané dievčatá vydajú, zisťujú hádzaním lodičky. Ďalšou tradíciou je krájanie jablka. Obľúbené je aj betlehemské svetlo, ktoré po krajine rozvážajú skauti a ľudia si ho tak majú možnosť priniesť aj do svojich domácností.

Podľa povier sa počas Štedrého dňa nesmie zametať, prať a vešať bielizeň, pretože to prináša nešťastie. Chudobu priťahuje požičiavanie si vecí a do roka skončí v chudobe ten, kto nikoho neobdaruje. Na polnočnú omšu nechodia len veriaci.

Rakúsko

Už v polovici novembra sa otvoria vianočné trhy, na adventnom venci sa každú adventnú nedeľu zapáli jedna sviečka a na Štedrý deň sa potom už pri vyzdobenom stromčeku a vianočných piesňach, najmä Tichej noci, čaká na príchod Ježiška, ktorý Rakúšanom nosí darčeky.

Na Štedrý deň sa obchody zatvárajú podľa zákona o 14.00 h, ak to vyjde na nedeľu, sú tam ešte ďalšie obmedzenia. V tento deň sa nepremietajú žiadne filmy v kinách a nekonajú sa ani divadelné predstavenia či koncerty. Zatvorené sú takmer všetky bary a reštaurácie. Výnimočne sú otvorené niektoré kaviarne a reštaurácie, najmä v metropole Viedeň.

Vianočný stromček sa zdobí najneskôr na Štedrý deň. V rodinách, kde majú malé deti, sa toho zhostí sám Ježiško - alebo rodičia, ktorí stromček vyzdobia potajme v noci. Deti ho však môžu uzrieť po prvýkrát až na Štedrý večer, keď si pod ním nájdu darčeky. V iných rodinách zdobia stromček rodiny spoločne na Štedrý deň ráno. Niektoré rodiny na Štedrý večer otvárajú okno, aby mohol prísť Ježiško, ktorý nikým nevidený prinesie darčeky pod vianočný stromček.

Štedrovečerná večera sa v rozličných spolkových krajinách líši. Zatiaľ čo v Burgenlande sa podáva hus s červenou kapustou a zemiakovými knedľami, v juhovýchodnom Štajersku majú tradičnejšie štedrovečerné špeciality v podobe studených jedál, pečené mäso sa totiž konzumuje až na sviatok Božieho narodenia 25. decembra. Vo Vorarlbersku sa na Štedrý večer je syr raclette, v Korutánsku údená klobása, kyslá kapusta a čierny chlieb. Mnoho rodín jedáva na Štedrý večer ryby.

Po večeri zazvoní zvonček, deti idú k stromčeku, kde sú už uložené darčeky. Nerozbaľujú sa však hneď, najprv deti, niekedy spolu s dospelými, zaspievajú vianočné piesne a odrecitujú vianočné básničky, potom niekto zo starších prečíta vianočný príbeh z Evanjelia. Až potom môžu všetci začať rozbaľovať darčeky.

Štedrý večer sa završuje polnočnou omšou. V Rakúsku sa nazýva Christmette, i keď pôvodne tento termín vychádza z vianočného matutína, teda nočného bdenia, ktoré predchádza ranným chválam a následnej omši. To všetko sa však na Štedrý večer tradične konalo skôr, aby sa mohla začať prvá vianočná omša o polnoci. Pre mnohých Rakúšanov patrí účasť na polnočnej omši k vianočným tradíciám bez ohľadu na to, či sú veriaci.

Maďarsko

Vianočné obdobie sa v Maďarsku podobne ako inde v Európe začína prvou adventnou nedeľou. Štvortýždňové adventné obdobie sa od siedmeho storočia považuje za prípravu na sviatok Božieho narodenia.

Neodmysliteľnou súčasťou vianočného obdobia v Maďarsku je "szaloncukor", teda salónky plnené rôznymi náplňami - od marcipánu a ovocného želé až po čokoládový krém. Ďalšou obľúbenou vianočnou maškrtou je "bejgli". Sú to sladké rožky plnené makom či orechmi, uvádza Budapester Zeitung.

Tradičným vianočným jedlom v Maďarsku je rybacia polievka "halászlé". Táto pikantná polievka sa pripravuje z troch druhov rýb, a to z kapra, sumca a ostrieža. Druhým chodom je vyprážaný alebo zapekaný kapor či zubáč.

S rybami sa v Maďarsku spájajú aj povery. Rybie šupiny vraj prinášajú veľa peňazí a rodina, ktorá rybu zje, sa bude v nasledujúcom roku neustále posúvať vpred. Pre dobrý úlovok v budúcom roku ukladá rybár na Štedrý deň pod sviatočný stôl rybársku sieť. Ďalšou pochúťkou, ktorú možno nájsť v čase Vianoc na stoloch v Maďarsku, sú kapustové závitky. Toto jedlo sa pripravuje z nakladaných a kvasených kapustných listov spolu so zmesou ryže a mletého mäsa.

Zvykom, ktorý sa zachoval dodnes, najmä vo vidieckych oblastiach Maďarska, je pastierska alebo jasličková hra v podaní detí a mládeže. Chodia od domu k domu a za malý príspevok ponúkajú svoje predstavenie vianočného príbehu. Vyzbieraný príspevok sa používa na podporu ľudí v núdzi. Charakteristické je, že v centre príbehu nie sú traja mudrci, ale jednoduchí pastieri.

Po Štedrom dni a prvých dvoch vianočných sviatkoch prichádza 27. decembra sviatok svätého Jána evanjelistu. Mnohé rodiny, najmä v maďarsko-nemeckých dedinách, si v tento deň dávajú posvätiť víno. Podľa tradície by sa malo piť čerstvo posvätené víno, aby sa predišlo bolestiam hrdla v nasledujúcom roku.

Posvätené víno sa tiež nalievalo späť do naplnených sudov v nádeji, že v nasledujúcom roku bude bohatá úroda. V niektorých regiónoch Maďarska sa tiež verí, že posvätené víno má magickú moc a môže liečiť chorých ľudí a zvieratá.

Poľsko

Oslavy Vianoc sa začínajú 24. decembra, ktorý je síce v Poľsku pracovným dňom, avšak mnohé podniky či obchody zatvárajú skôr a všetci sa chystajú na večeru, uvádza webový portál Culture.pl.

Poliaci sa počas Štedrého dňa postia. K stolu si podľa tradície zasadajú, keď sa na nebi objaví prvá hviezda. Pod obrus si vkladajú seno, ktoré ma pripomínať chudobu, v ktorej sa Ježiš narodil. Na stole prestrú jeden tanier navyše pre neočakávaného hosťa.

Večera sa začína modlitbou a lámaním oblátok. Každý pri stole dostane jednu oblátku, ktorú si rozdelí s ostatnými. Následne sa všetci posadia a začínajú večerať. Podľa tradície by mala byť večera zložená z 12 jedál -⁠ symbolizujúcich 12 apoštolov i 12 mesiacov v roku.

Poliaci počas štedrej večere nejedia mäso a nepijú alkohol. Medzi jedlá, ktoré sa objavujú na štedrovečerných stoloch, patrí cviklový boršč, hubová polievka, rybacia polievka, kyslá polievka z ražnej múky, pirohy, kapustové závitky s pohánkovou kašou, ryby či makové koláče a perník.

Mnohí Poliaci majú radi slede marinované v octe alebo v smotanovej omáčke. Chýbať nesmie ani kyslá kapusta, ktorú využívajú ako náplň do pirohov alebo ako prílohu. Na konci večere pijú kompót - takto volajú nápoj zo sušeného ovocia.

Stromčeky sa v Poľsku kedysi ozdobovali až na Štedrý deň, dnes už od tohto zvyku mnohí upustili a stromčeky ozdobujú skôr. Okrem tradičných ozdôb sa na stromčeku nachádzajú aj jablká, koláčiky, sladkosti a orechy. Vianočné darčeky si poliaci rozbaľujú po večeri. Darčeky nosí sv. Mikuláš alebo Hviezdička, Anjelik, Dieťatko či hviezdny muž Gwiazdor. Po rozbalení darčekov sa Poliaci vyberú na polnočnú omšu. Nasledujúce dni navštevujú svoju rodinu a blízkych.

Ukrajina

Na Ukrajine pripravujú na Štedrý večer (Sviatvečir) 12 jedál, čo symbolizuje 12 apoštolov. Stôl sa prestiera obrusom, pod ktorý sa na každý roh stola kladie cesnak na odstrašenie zlých duchov.

Štedrý deň je posledným dňom 40-dňového predvianočného pôstu, takže pokrmy k večeri sa pripravujú bez mäsa, mlieka, vajec a masla. Ryba je však dovolená. Na štedrovečernom stole nesmú chýbať predovšetkým dve jedlá - kuťa (sladená dusená pšenica alebo ryža s makom, hrozienkami a orechmi) a uzvar (kompót zo sušených jabĺk a sliviek). Ostatné pokrmy sú ľubovoľné, malo by ich však byť 12.

Za štedrovečerný stôl si rodiny obvykle sadajú po celodennom pôste, keď vyjde prvá hviezda. Večera sa začína modlitbou, zapálením sviečky a lyžičkou kute. V minulosti sa tiež s lyžicou kute vychádzalo na prah dverí, volalo sa na mráz: "Mráz, mráz, poď k nám kuťu jesť!" Potom mu ľudia prikazovali, aby neškodil domácim zvieratám ani ovocným stromom. Tento zvyk sa teraz vracia, aj keď sa ľudia už tak nezaoberajú poľnohospodárstvom.

Na druhý deň, teda na samotné Vianoce, chodia rodiny do kostola a tiež sa navzájom navštevujú. "Je žiadúce, aby prvým hosťom v dome spomedzi cudzích bol muž, najlepšie čiernovlasý," uviedla Berkovets. V tento deň tiež deti chodia koledovať po domoch.

Na Ukrajine Vianoce neoslavujú všetci v rovnakom termíne a nájdu sa aj takí, čo Vianoce oslavujú dvakrát. V sovietskych časoch bol okrem prvých rokov nastolenia moci tento sviatok zakázaný.

Ako prekonať posviatočnú úzkosť?

Niektorí ľudia sa po perfektne strávených vianočných a novoročných prázdninách cítia skľúčení a zisťujú, že je ťažké dostať sa späť do bežného rytmu. Podľa psychologických príručiek ľudia najčastejšie po vianočných prázdninách a sviatočnom období uvádzajú ako problémy povianočnú melanchóliu alebo depresiu. Zamerajme sa však na úzkosť, ktorá naznačuje mierne duševné rozrušenie, ktoré sa často vyskytuje v dennodenných stresových situáciách a pri rôznych zmenách.

Tipy na prekonanie posviatočnej úzkosti:

1. Návrat do práce neuponáhľajte. Vaše oddýchnutejšie ja vám totiž dáva možnosť pozrieť sa na vašu prácu, štúdium či domácnosť z novej perspektívy.
2. Realistické ciele. Ak si nastavíte latku príliš vysoko a nadobudnete pocit, že ju podliezate, nevyčítajte si to. Namiesto toho sa na nové ciele pozrite realisticky a zistite, či nepotrebujú nejaké úpravy, aby boli pre vás dosiahnuteľné.
3. Oživte nadšenie. Zorganizujte nejakú zábavu, napríklad večeru s priateľmi, alebo začnite navštevovať nejaký krúžok. Venujte sa športu alebo si len tak vyrazte do kina.
4. Zdravý životný štýl. Zamerajte sa na návrat k zdravému životnému štýlu. Práve tieto kroky vám zlepšia náladu a pomôžu vám vrátiť sa do formy. Ak máte pocit, že sa počas chladných dní dostatočne nezahrejete, stavte na polievky, ktoré vás zasýtia, bez zbytočných kalórií. Výbornou voľbou sú tiež teplé šaláty.
5. Pomoc od odborníkov. Toto môže byť vhodný čas na pomoc od odborníkov, a to či už ide o vyriešenie vašich financií, vylepšenie vášho bývania alebo vyrovnanie sa s nešťastnými pocitmi, ktoré práve prežívate. Ak ste si sviatky dobre nenapláovali a ocitli ste sa v dlhoch, okamžite sa poraďte so svojim finančným poradcom.
6. Udržujte pozitívne myslenie. Tým, že sa pokúsite udržať si pozitívne myslenie a budete plánovať zaujímavé udalosti počas celého roka, môžete zmenšiť vašu súčasnú úzkosť. Pričinenie sa o veci, ktoré chcete, aby sa stali, je prvým krokom k dobrej nálade.

Vianoce sú čas radosti, pokoja a rodinnej pohody. Dúfame, že vám tento článok pomohol zistiť, kedy sú Vianoce, ako sa slávia v rôznych krajinách a ako prekonať prípadnú posviatočnú úzkosť.

tags: #ako #sa #zistuju #svaty